Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/107/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. V. V., bytom P., proti

žalovanej R., a.s., so sídlom v K., IČO: X., zastúpenej JUDr. G. G., advokátom v K.,

o určenie, že poistný vzťah trvá, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9. februára

2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 15. januára 2010 č.k. -166 určil, že

poistný vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovanou podľa poistnej zmluvy č. 5032000220

a jej dodatkom naďalej trvá. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania

vo výške 272,15 € na (bližšie nešpecifikovaný) účet jeho právneho zástupcu. Vychádzal

zo zistenia, že účastníci konania uzavreli túto zmluvu 22. októbra 1998 s dňom jej ukončenia

22. októbra 2013 s dojednaniu dobou platenia poistného v trvaní 10 rokov. Predmetom

poistnej zmluvy bol produkt UDP-K (úmrtie, dožitie, poistenie - kapitálové) pre prípad smrti

na sumu 80.000,- Sk a pre prípad dožitia na sumu 121.220,- Sk. Kalkulácia a charakteristika

poistného produktu UDP-K bola súčasťou obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne

podľa a o poisťovníctve v znení účinnom ku dňu 30.5.1995.

Obchodný plán a kalkulácie boli predmetom kontrol vykonaných Ministerstvom financií SR

ako aj Úradom pre finančný trh SR, ktoré orgány až do roku 2005 nezistili žiadne pochybenia

v kalkulácii poistnej sadzby produktu UDP-K. Od 1.9.2005 v zmysle § 75 zákona

č. prešla pôsobnosť dohľadu nad poisťovňami na Národnú banku Slovenska,

2

ktorá v období od 30.4.2007 do 21.2.2008 vykonala v sídle žalovanej dohľad a zistila, že

v dokumente „Poistno-matematické modely produktov životného poistenia“ nie sú kalkulačné

vzorce v súlade s poistno-matematickými metódami pre výpočet poistného a technických

rezerv, nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným. Za najkritickejšie označila produkty

UDP-K. Listom zo dňa 15.2.2008 uložila žalovanej povinnosť odstrániť nedostatky a lehotu,

v ktorej je povinná prijať a splniť opatrenia na nápravu nedostatkov. Podľa tvrdenia žalovanej

v zmysle uvedeného listu, vznikla jej povinnosť prepočítať produkt sadzby UDP-K a výšku

poistného stanoviť tak, aby poistno-matematický vzorec zohľadňoval všetky záväzky

z poistenia. Mal iba tri alternatívy riešenia a to znížiť výšku poistnej sumy pri zachovaní

inkasa poistného, zvýšiť inkaso poistného pri zachovaní dohodnutej výšky plnenia alebo

ukončiť poistenie pre neočakávanú podstatnú zmenu v poistení s následnou výplatou

príslušnej odkupnej hodnoty. Vyzvala žalobcu, aby jej v lehote do 15.5.2008 oznámil, ktorá

alternatíva je pre neho prijateľná s tým, že keď jej v tejto lehote neoznámi svoje stanovisko,

zruší poistnú zmluvu a zašle mu odkupnú hodnotu poistného, ktorú vypočíta. Žalobca trval

na dohodnutých poistných podmienkach. Žalovaná dňa 9.6.2008 písomne oznámila

žalobcovi, že dňom 16.5.2008 došlo k zrušeniu zmluvy a to výplatou odkupnej hodnoty podľa

a vypočítanú sumu odkupnej hodnoty vo výške

44.473,- Sk žalobcovi zaslala. Žalobca však uvedenú sumu neprevzal, žiadal v poistnom

vzťahu pokračovať a dodržať zmluvné dojednania v poistnej zmluve. Nesúhlasil

s jednorázovým zrušením zmluvy. Tvrdil, že všetky dojednané poistné podmienky dodržal,

riadne platil poistné, zmenu dohodnutých podmienok si nedojednal, nepožiadal o zrušenie

zmluvy ani k tomu nedal výslovný súhlas a má za to, že jednostranné zrušenie predmetnej

poistnej zmluvy, oznámené mu 9.6.2008 žalovanou, je neplatné. Žalovaná žiadala žalobu

zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. Podľa jej

názoru nie je možné od nej spravodlivo očakávať, že zotrvá na nesprávne nakalkulovanom

budúcom poistnom plnení, nakoľko zotrvanie v takomto záväzku by znamenalo zároveň

porušiť rad iných všeobecne záväzných právnych predpisov, keďže orgánom dohľadu bolo

konštatované porušenie ustanovenia a neprijatím nápravných

opatrení by sa vystavila vzniku zodpovednosti za správny delikt a pokute až do výšky

20. mil. Sk. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd vec právne

posúdil podľa ustanovenia a podľa ustanovení až 4,

ods. 2, a , , , a a

a dospel k záveru, že žalovaná ukončila poistný vzťah so žalobcom v rozpore so spôsobmi

3

zániku poistného vzťahu upravovaného v ustanoveniach § 800 až 802a Občianskeho

zákonníka ako aj v rozpore so všeobecnými poistnými podmienkami (ďalej len „VPP“).

Poukázal na článok 11 VPP, podľa ktorého je možné zrušiť poistenie iba na základe písomnej

žiadosti poistníka za súčasnej výplaty odkupného. Keďže žalobca o zrušenie poistenia

nepožiadal, nedal k nemu výslovný súhlas, je ukončenie poistenia žalovanou jednostranným

zrušením v rozpore so všeobecnými predpismi, ako aj VPP a takýto úkon je podľa § 39

neplatný. Poistný vzťah v zmysle predmetnej poistnej zmluvy preto

naďalej trvá. Za právne irelevantné považoval tvrdenie žalovanej, že skutočnou príčinou

sporu je rozhodnutie Národnej banky Slovenska o nesprávnom výpočte poistného v produkte

životného poistenia, ktorý je predmetom poistného vzťahu medzi účastníkmi konania.

Konštatoval, že Národná banka Slovenska síce uložila žalovanej povinnosť prijať opatrenia

na nápravu, avšak neprikázala konkrétne opatrenia, ktoré mala prijať. Žalovaná mohla rozpor,

dojednaný v poistných zmluvách poistencov so zákonom o poisťovníctve, v časti nesprávneho

výpočtu poisteného, odstrániť iba prijatím takých opatrení, ktoré sú v súlade so zákonom a nie

postupom, ktorý je v hrubom nepomere s ním. Ak žalovanej pre nesprávny postup, resp.

rozhodnutie orgánu dohľadu pri výkone jeho pôsobnosti vznikla škoda, má právo na náhradu

škody iba voči tomuto orgánu a nemôže preniesť túto zodpovednosť na poistencov. O trovách

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovanej rozsudkom z 9. februára 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

súdu prvého stupňa a skonštatoval tiež správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na jeho

doplnenie uviedol, že ak orgán dohľadu, konkrétne Národná banka Slovenska, zistil

nedostatky v kalkulačnom vzorci stanovenom poisťovňou pre výpočet poistného a následného

poistného plnenia, neoprávňovalo to žalovanú, pokiaľ žalobca nepristúpil na zmenu

dojednaných poistných podmienok, jednostranne zrušiť dojednanú poistnú zmluvu.

Neumožňovalo jej to žiadne ustanovenie , ani zmluva, ani VPP, ktoré

boli jej súčasťou. V súvislosti s danosťou naliehavého právneho záujmu žalobcu

na požadovanom určení poukázal na to, že určením, že poistný vzťah nezanikol, ale trvá

sa vytvára priestor na to, aby boli splnené podmienky dohodnuté obomi účastníkmi

v predmetnej poistnej zmluve a žalobca nebol ukrátený na svojich právach. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, navrhla

ho spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie, alebo obe tieto rozhodnutia zmeniť a žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať

na náhradu trov konania žalovanej. V dôvodoch dovolania namietala, že postupom

odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (

v spojení s ), rozhodoval súd nesprávne obsadený (

v spojení s ), v konaní došlo k inej vade, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a napadnutý rozsudok spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). K odňatiu možnosti

konať pred súdom došlo tým, že súd prvého stupňa vo veci „prakticky vôbec“ nevykonal

dokazovanie, keď ani len neprečítal listinné dôkazy predložené žalovanou, v dôsledku čoho aj

rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu. Odvolací súd napriek tomu, že

prvostupňový súd nevykonal náležité dokazovanie, nenariadil na prejednanie veci odvolacie

pojednávanie. Súdy na základe (ne)vykonaných dôkazov nemohli dospieť k úplným

a správnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho ani nemohli vec správne právne posúdiť.

Súd prvého stupňa nerešpektoval ustanovenie a neuviedol, ktoré skutkové

tvrdenia účastníkov sú zhodné alebo rozporné, ani ktoré dôkazy budú vykonané alebo

nevykonané. Procesnú vadu konania v zmysle vyvodzovala dovolateľka

z toho, že odvolaciemu súdu navrhla prerušiť konanie podľa ,

čo však odvolací súd neakceptoval, konal ďalej a vec prejednal a rozhodol. Podľa právneho

názoru dovolateľky sudcovia senátu odvolacieho súdu po podaní tohto návrhu neboli

oprávnení konať a rozhodovať ako zákonní sudcovia [v súvislosti s tým poukázala

na rozhodnutie ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn.

]. V časti dovolania, ktorú žalovaná venovala vysvetleniu svojej námietky, že

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, uviedla, že

oba súdy nižších stupňov nezohľadnili všetky relevantné právne ustanovenia, prípadne

ich nesprávne interpretovali. V súvislosti s tým dovolateľka popierala správnosť právnych

záverov odvolacieho súdu v otázkach zániku poistného vzťahu účastníkov konania,

rešpektovania osobitnosti tzv. regulovaných zmlúv, právnych dopadov zmeny právnej úpravy

na skôr založený poistný vzťah, nepravej retroaktivity, aplikácie prechodných ustanovení

novelizujúcej úpravy a nemožnosti plnenia; poukázala pri tom aj na rozhodnutie publikované

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod

č. 109/1998.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom

( ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky), je nepochybné, že

prípustnosť dovolania žalovanej z až 3 nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

6

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť

aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov nižších

stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní odňatá

možnosť konať pred súdom v zmysle a či nedošlo k procesnej vade

v zmysle

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Žalovaná v súvislosti s namietaním, že došlo k procesnej vade

tejto povahy, v dovolaní uviedla, že súd prvého stupňa „prakticky vôbec“ nevykonal

dokazovanie.

O tom, ako v tej – ktorej veci prebiehalo súdne konanie (vrátane dokazovania)

na súdoch nižších stupňov, môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne

zo zápisníc o súdnych pojednávaniach (viď a ). V spise

na č.l. 162-163 je založená zápisnica o pojednávaní pred súdom prvého stupňa uskutočneného

15. januára 2010, z ktorej vyplýva, že súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov

konania ( ). Na tomto pojednávaní boli tiež oboznámené „všeobecné poistné

podmienky pre úrazové a životné poistenie s oznámením žalovaného o zvýšení poistného

k poistnému produktu vrátane stanoviska k zvýšeniu poistného, a oznámenia o nároku

na bezplatný mobilný telefón, s potvrdením o uzatvorení poistnej zmluvy, taktiež

s vyjadrením žalovaného s prílohami ako aj predloženým znaleckým posudkom“. Takáto

protokolácia priebehu konania nedáva dostatočný podklad pre záver, či dokazovanie

listinnými dôkazmi, ktoré sú v spise založené, bolo vykonané v súlade s Avšak,

i v prípade, že by nešlo len o nevýstižnú protokoláciu dokazovania vykonaného v súlade

so zákonom, ale o správnu, skutočnému priebehu dokazovania zodpovedajúcu protokoláciu

postupu priečiaceho sa ustanovenia , vykazoval by procesne nesprávny postup

prvostupňového súdu znaky iba tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ (ktorá prípustnosť dovolania nezakladá), nie procesnej vady konania v zmysle

K tvrdeniu dovolateľky, že súdy nevykonali všetky dôkazy potrebné

na úplné a správne zistenie skutkového stavu najvyšší súd uvádza, že už v R 37/1993 zaujal

názor, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť

skutkových zistení, nie však procesnú vadu v zmysle K rovnakému záveru dospel

najvyšší súd aj v rozhodnutí R 125/1999, v ktorom uviedol, že ak súd v priebehu konania

nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu,

nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle

Pokiaľ ide o z dovolania vyplývajúci názor žalovanej, že súdy nezistili v potrebnom rozsahu

skutkový stav, namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je procesnou

vadou konania v zmysle Vytýkaná neúplnosť alebo nesprávnosť by mohla byť

(prípadne) spojená s procesnou vadou konania v zmysle ; vada

tejto povahy (ako už bolo uvedené) ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Žalovaná odvolaciemu súdu vytýka, že na prejednanie veci nenariadil odvolacie

pojednávanie. Podľa v znení , ktorý nadobudol

účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi

predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa v ostatných prípadoch

možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Z dovolaním napadnutého

rozhodnutia vyplýva, že a/ odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

prvostupňového súdu a že z tohto dôvodu nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania, c/ so zreteľom

na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, že by nariadenie odvolacieho

pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd mohol preto v danej veci

rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho pojednávania, ktorým postupom neodňal žalovanej

možnosť konať pred súdom.

Dovolateľka ďalej namieta, že súd prvého stupňa porušil ,

v dôsledku čoho sa prvostupňové rozhodnutie stalo pre žalovanú nepredvídateľné

a prekvapivé, pričom nedostala možnosť akýmkoľvek spôsobom na vzniknutý stav reagovať.

K tomu dovolací súd uvádza, že aj keď obsah zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého

stupňa, ktoré sa uskutočnilo 15. januára 2010 (č.l. 162-163 spisu), prakticky nedáva žiadnu

odpoveď na otázku (ne)dodržania postupu podľa , treba mať na zreteli, že

„podmienka prípustnosti dovolania podľa nie je splnená v prípade, že sa

účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom iba pre časť konania do takej miery, že

účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať

proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie“ (R 39/1993). Vychádzajúc

z uvedeného, pokiaľ v danom prípade žalovaná, ktorej bol rozsudok súdu prvého stupňa

riadne doručený, napadla tento rozsudok odvolaním, v rámci ktorého „uplatnila svoj vplyv

na výsledok konania“, procesným postupom prvostupňového súdu nedošlo k založeniu

prípustnosti dovolania v zmysle , aj keby dovolateľkou uplatnená

námietka bola opodstatnená.

Existenciu procesnej vady v zmysle dovolateľka vyvodila

z názoru, že v danom prípade mali najskôr sudcovia súdneho dvora rozhodnúť o ňou

nastolených predbežných otázkach; pokiaľ sa tak nestalo, rozhodoval súd nesprávne

obsadený.

Nesprávne obsadeným súdom v zmysle g/ je súd, ktorý nie je obsadený

v súlade s ustanoveniami, určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať

a rozhodnúť. Súd nie je správne obsadený, ak vo veci nerozhodoval zákonný sudca, ktorý

vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a je určený rozvrhom práce na konanie

a rozhodovanie o prerokovávanej veci (viď ). Pokiaľ sa na konaní pred

vnútroštátnym súdom nepodieľal svojim výkladom práva spoločenstva komunitárny sudca,

hoci tento výklad bol nevyhnutný na rozhodnutie vo veci samej, potom vnútroštátny súd bol

9

v tejto časti konania pred ním nesprávne obsadený (viď ). V preskúmavanej

veci ale o tento prípad nešlo. Vnútroštátny sudca nepodal v danom konaní výklad

komunitárneho práva, preto dovolateľkou namietaná skutočnosť nemá vecnú oporu a nemohla

založiť procesnú vadu konania v zmysle

Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila ďalej tým, že konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú procesnú

vadu ( ) považuje za prípustný dovolací

dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy,

ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ,

nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

a a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej podľa v spojení

s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov tohto konania

proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Žalobca však návrh na náhradu trov dovolacieho konania nepodal,

preto mu táto náhrada priznaná nebola.

10

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková