Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 139 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (146)315/382075.e95561.pdf
PDF · 122.32 KB
No categories available
6Cdo/84/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 84/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P., so sídlom v I.,
IČO: X., v dovolacom konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou S. s.r.o. so sídlom v N.,
za ktorú koná konateľ JUDr. J. S., proti ţalovanej: R., so sídlom v N., o určenie vlastníctva
k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Nitra, pod sp.zn. 18 C 206/2007, o dovolaní
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. októbra 2009 sp.zn. 5 Co 184/2009, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 21. októbra 2009 sp. zn. 5 Co 184/2009
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 21. mája 2009 č.k. 18 C 206/2007-95 určil, ţe ţalobca
2
je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. I. parc. č. X. orná pôda o výmere 20 000 m, parc. č. X.
22
orná pôda o výmere 15 562 m, parc. č. X. ostatná plocha o výmere 4808 m, parc. č. X.
22
ostatná plocha o výmere 876 m, parc. č. X. orná pôda o výmere 9639 m, parc. č. X. orná
22
pôda o výmere 17 100 m, parc. č. X. orná pôda o výmere 10 000 m, parc. č. X. orná pôda
22
o výmere 7226 m, parc. č. X. orná pôda o výmere 4779 m, parc. č. X. orná pôda o výmere
222
X. m, parc. č. X. orná pôda o výmere 18 660 m, parc. č. X. orná pôda o výmere 8812 m,
22
parc. č. X. zast. plocha o výmere 224 m, parc. č. X. zastav. plocha o výmere 602 m, parc. č.
22
X. orná pôda o výmere 9 m, parc. č. X. záhrada o výmere 54 m, parc. č. X. zast. plocha
22
o výmere 8 m, a parc. č. X. o výmere 443 m, v celosti tak, ako sú tieto vyznačené
na geometrických plánoch Ing. Ľ. Š. č. X. zo dňa 3.5.2006, overených Správou katastra Nitra
pod č. X., č. X. zo dňa 7.5.2006 overených Správou katastra Nitra pod č. X., č. X. zo dňa
15.5.2006 overených Správou katastra Nitra pod č. X. a č. X. zo dňa 29.9.2006, overených
Správou katastra Nitra pod č. 1560/06, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť rozsudku. Ţalobcovi
priznal náhradu trov „konania vo výške 100%.“ V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe
ţalobca preukázal naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, keďţe medzi zápisom v
katastri nehnuteľností (zápis svedčí v prospech ţalovanej) a skutočným stavom uţívania
nehnuteľností (nehnuteľnosti uţíva ţalobca), je nesúlad. Podľa výpisu z obchodného registra
je zrejmé, ţe ţalobca sa stal právnym nástupcom bývalého J.I. – G.. Ţalobca označený
v ţalobe je preto aktívne vecne legitimovaný na podanie ţaloby. Pri posúdení veci samej
vychádzal zo zistenia, ţe bývalý Okresný národný výbor (ONV) v Nitre vydal po vykonanom
prídelovom konaní podľa zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy (ďalej
len zák. č. 142/1947 Sb.) dňa 21. marca 1957 prídelovú listinu. Uviedol, ţe takáto listina je aj
dokladom o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a je v zásade vkladu
schopnou listinou pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Keďţe táto
prídelová listina spĺňa všetky zákonom poţadované náleţitosti (označenie vlastníka, parcelné
číslo, výmeru, odtlačok pečiatky orgánu, ktorý prídelovú listinu vydal i podpis), dospel
k záveru, ţe ţalobca sa na jej základe stal vlastníkom nehnuteľností. Zároveň povaţoval za
preukázané, ţe ţalobca predmetné nehnuteľnosti uţíval od roku 1957 a počas tejto doby nebol
v uţívaní nehnuteľností nikým rušený. Naopak, ţalovaná nehnuteľnosti neuţívala, fyzicky,
ani právne, nikdy na nich nehospodárila, a to aj napriek tomu, ţe v roku 2002 bola uzatvorená
nájomná zmluva. Pre nadobudnutie vlastníctva vydrţaním nesplnila zákonom stanovenú
podmienku a to uplynutie zákonom stanovenej doby (21. decembra 2007 ţalobca podal
ţalobu o určenie vlastníckeho práva). Vlastníctvo k predmetných nehnuteľnostiam preto
v prospech ţalovanej nesvedčí. Právne posúdil vec podľa § 1 ods. 1, § 13 ods. 3, 4 nar. SNR
č. 104/1946 Sb. n. SNR, § 6 ods. 1 písm. p/ zák. č. 229/1991 Zb., § 3 ods. 1 písm. o/ zák. č.
503/2003 Z.z. a § 126 ods. l a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). O náhrade
trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p. s tým, ţe o nich rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 21. októbra 2009 sp. zn. 5 Co 184/2009 na odvolanie
ţalovanej rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobný návrh zamietol a rozhodol
o trovách konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, keď na ňu aplikoval nar. SNR č. 104/1946 Sb. n. SNR Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a nie zákon č. 142/1947 Sb. o revízii prvej
pozemkovej reformy, podľa ktorého bola prídelová listina z 21. marca 1957 vydaná. V tejto
prídelovej listine bol ako prídelca označený „Čsl. štát v správe pôdohospodárskeho odboru
rady ONV v Nitre a v úţitku Jednotného roľníckeho druţstva I. – G.“. Z uvedeného označenia
prídelcu, na rozdiel od súdu prvého stupňa vyvodil, ţe predmetné nehnuteľnosti boli
prevedené do vlastníctva Československého štátu a nie do vlastníctva J.I.. V prospech
uvedeného svedčí aj zápis v pozemkovokniţnej vloţke č. X., v ktorej bolo dňa 14. septembra
1950 poznamenané započatie vyvlastňovacieho konania pre „Čsl. štát, KNV techn. ref.
vodohosp. odd. v Nitre“. Dospel preto k záveru, ţe ţalobca nie je aktívne legitimovaný
na podanie takejto ţaloby. Pokiaľ ţalobca odôvodňoval nadobudnutie vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam vydrţaním uviedol, ţe i keby ţalobca (jeho právny
predchodca) vstúpil do drţby na základe konečného prídelového plánu z revízneho majetku
z roku 1949 v kat. úz. I. – G. z 21. decembra 1957 (č. l. 130), kde je pod č. 54 uvedený ako
prídelca J. – G., nebolo by moţné jeho návrhu vyhovieť. Jeho dobromyseľnosti pri vstupe do
drţby totiţ nesvedčí prídelová listina, v ktorej je označený ako uţívateľ predmetných
nehnuteľností a nie ako ich vlastník. Poukázal tieţ na to, ţe ţalobca v roku 1995 súhlasil s
obnovením vlastníckeho práva ţalovanej v zmysle zákona č. 282/1993 Z.z., a neskôr, v roku
2002 podpísal so ţalovanou ako vlastníkom nájomnú zmluvu a jej vlastnícke právo
rešpektoval. Podľa názoru odvolacieho súdu titulom nadobudnutia vlastníckeho práva
ţalovanej je dohoda o vydaní nehnuteľností uzatvorená medzi Slovenským pozemkovým
fondom Bratislava a ţalovanou podľa § 5 zákona č. 282/1993 Z.z. I keby ţalovaná
nenadobudla predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva týmto právnym úkonom, bol
toho názoru, ţe by sa stala ich vlastníkom na základe vydrţania, lebo od roku 1995, kedy sa
ich drţby ujala v súlade s dohodou o vydaní nehnuteľností, ich má v dobromyseľnej drţbe.
Splnila by teda podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam aj titulom vydrţania v zmysle § 134 ods. 1 OZ. Rozsudok súdu prvého
stupňa preto podľa § 220 O.s.p. zmenil po zopakovaní dokazovania tak, ţe ţalobu zamietol.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Ţiadal rozsudok
krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov
dovolacieho konania. Uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené
na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesúhlasil s jeho právnym názorom, podľa ktorého
predmetné nehnuteľnosti neboli prídelovou listinou pridelené ţalobcovi. Uviedol, ţe
k dispozícii mal nielen prídelovú listinu, ale aj konečný prídelový plán, v ktorom bol
označený ako vlastník predmetných nehnuteľností. Navyše, zákon č. 142/1947 Sb.
neumoţňoval v § 8 ods. 1 písm. a/ aţ f/ prideľovať poľnohospodársku pôdu
československému štátu s výnimkou pôdy, ktorá bola zadrţaná štátom pre účely všeobecne
prospešné (§ 10 záborového zákona). Z vykonaného dokazovania, ako aj z priloţených
dokladov je zrejmé, ţe o takúto pôdu sa nejednalo. Z uvedeného je teda zrejmé, ţe zo strany
bývalého ONV v Nitre išlo o omyl a ţe účelom prídelu malo byť predmetné nehnuteľnosti
prideliť v prospech poľnohospodárskeho druţstva ako vlastníka. Prídelovú listinu treba preto
povaţovať za vydanú v rozpore s § 8 zákona č. 142/1947 Sb. a teda za neplatnú (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 123/2003). Nesúhlasil ani s právnym
názorom odvolacieho súdu, ţe vzhľadom na znenie prídelovej listiny nemohol byť
dobromyseľný a teda, ţe predmetné nehnuteľnosti nenadobudol do vlastníctva ani vydrţaním.
Uviedol, ţe dobrú vieru opieral aj o konečný prídelový plán a najmä o tú skutočnosť, ţe
od 21. marca 1957 aţ do roku 1995 nikto túto jeho dobrú vieru nerušil. Za nesprávny, zákonu
nezodpovedajúci povaţoval aj právny názor odvolacieho súdu, ţe ţalovaná nadobudla
predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva v roku 1995 dohodou o vydaní veci a za ničím
nepodloţený povaţoval tieţ jeho záver, ţe ţalovaná sa stala vlastníkom predmetných
nehnuteľností na základe vydrţania.
Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Vzhľadom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo
k vadám konania vymenovaným v § 237 O.s.p. Procesné vady tejto povahy neboli v dovolaní
namietané a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.
V zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo k inej
vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.). Na výskyt procesnej vady tejto povahy je dovolací súd povinný prihliadnuť bez
ohľadu na to, či na ňu dovolateľ poukázal alebo nie. Dovolací súd dospel k záveru, ţe
v odvolacom konaní k takejto vade došlo.
O procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. ide medziiným aj
vtedy, keď súd v procese dokazovania určitý dôkaz síce hodnotí, vyvodzuje z neho skutkový
záver, avšak dokazovanie nevykoná spôsobom, ktorý predpisuje zákon.
Dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní (§ 122 ods. 1 O.s.p.). Dôkaz listinou sa
vykoná tak, ţe predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta
alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie (§ 129 ods. 1
O.s.p.).
O tom, ako v tej – ktorej veci prebiehalo súdne konanie (vrátane dokazovania)
na súdoch niţších stupňov, môţe dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne
zo zápisníc o súdnych pojednávaniach (viď § 40 ods. 1 O.s.p. a § 122 ods. 1 O.s.p.).
V posudzovanej veci z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ţe odvolací
súd dospel ku skutkovému záveru, ţe ţalobca nebol pri vstupe do drţby dobromyseľný, aj
hodnotením listinného dôkazu, a to konečného prídelového plánu z revízneho majetku z roku
1949 v kat. úz. I. – G. z 21. decembra 1957 (č. l. 130), kde je pod č. 54 uvedený ako prídelca
J. – G., predloţeného ţalobcom aţ v odvolacom konaní. Z obsahu zápisnice o pojednávaní
z 21. októbra 2009 nevyplýva, ţe by odvolací súd dokazovanie touto listinou vykonal
spôsobom, ktorý predpisuje ustanovenie § 129 ods. 1 O.s.p. Na tomto pojednávaní odvolací
súd zopakoval síce viaceré listinné dôkazy ich prečítaním, resp. oznámením ich obsahu, avšak
dôkaz vyššie uvedenou listinou opomenul vykonať. Navyše, z odôvodnenia jeho rozsudku nie
je zrejmé, prečo tento ţalobcom predloţený dôkaz nevykonal, čo je v rozpore s ustanovením
§ 157 ods. 2 O.s.p. Z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je teda moţné zistiť, či tak urobil
z dôvodu, ţe ide o nový dôkaz, ktorý v odvolacom konaní nemoţno uplatniť (§ 205a O.s.p.)
alebo o dôkaz, ktorý nie je spôsobilý dokázať tvrdenú skutočnosť alebo z iných dôvodov.
V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, ţe v zmysle § 120
ods. 1 veta druhá O.s.p. (jeho primerané pouţitie v odvolacom konaní je moţné) súd môţe
výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci. Podľa dovolacieho súdu v danom
prípade sa pre rozhodnutie vo veci samej javí byť nevyhnutné, mať k dispozícii, pokiaľ
moţno kompletný archívny materiál, týkajúci sa prídelu predmetných nehnuteľností, prípadne
týkajúci sa zahájenia vyvlastňovacieho pokračovania (Čd 2418/50), ktoré dokumenty je
moţné získať zo Štátneho okresného archívu v Nitre.
So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, ţe odvolací súd
ku skutkovému zisteniu, podľa ktorého ţalobca nebol pri vstupe do drţby dobromyseľný
a na ktorom zaloţil právne posúdenie veci, nedospel v súlade s § 122 ods. 1, § 129 ods. 1
O.s.p. a 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. To opodstatňuje záver, ţe v konaní
pred odvolacím súdom došlo k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu
(vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
S prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu,
dovolací súd pre ďalšie konanie iba poznamenáva, ţe predpokladom pre pridelenie
pozemkového majetku podľa zákona č. 142/1947 Sb. je skutočnosť, ţe tento majetok spadá
pod moţný prídel podľa tohto zákona (napr. majetok bol znovu získaný pre účely prídelu
podľa tohto zákona - § 4) a ţe majetok je pridelený tomu subjektu, ktorého zákon výslovne
za prídelcu určuje (§ 8 ods. 1 cit. zákona). Splnenie týchto skutočností, v rámci pridelenia
majetku prídelovou listinou, ako rozhodnutia majúceho povahu správneho aktu vydaného
správnym orgánom, treba povaţovať za úplne zásadné.
Správny akt vydaný v minulosti nie je moţné preskúmavať z hľadiska jeho platnosti
alebo neplatnosti, jeho vecnej správnosti, ale je moţné posúdiť iba jeho prípadnú nulitu
(ničotnosť). Vo všeobecnosti treba za ničotné správne rozhodnutie povaţovať také, ktoré trpí
tak závaţnými vadami, čo do ich zápornej kvality, ţe nie je moţné uplatniť prezumpciu
správnosti takéhoto rozhodnutia.
V posudzovanej veci sa v pozemkovokniţnej vloţke č.X. v časti A. Majetková
podstata síce nachádza poznámka Zábor a v časti B. Vlastníctvo sa nachádza pod poloţkou 3
zápis došlý dňa 30. októbra 1924 č. 3444, ţe „na základe uznesenia Št. pozemkového úradu
v Prahe pod č.j. 67297 poznamenáva sa, ţe nehnuteľnosti tu pod r.č. A. I 7-25 obsiahnuté sú
zabrané štátom podľa zákona zo 16. apríla 1919 č. 215 Sb.“ a pod poloţkou 4 poznámka, ţe
Štátny pozemkový úrad zamýšľa prevziať tieto nehnuteľnosti podľa zákona zo 17. júla 1922
č. 220 Sb., ale pod poloţkou 5 došlou 12. mája 1926 č. 1746 sa nachádza zápis, podľa ktorého
sa na základe rozhodnutia Štátneho pozemkového úradu v Prahe zo 7. marca 1926 ohľadne
všetkých nehnuteľností, okrem pol. 10 parc. č. X. pol. 13 parc. č. X. a pol. 23 parc. č. X.,
vymazuje v B. 3. a 4. poznámka o zábore a o zamýšľanom prevzatí s tým, ţe na ostatné
nehnuteľnosti v platnosti ostáva. U pozemkov, ktoré neboli zo záboru týmto rozhodnutím
prepustené, sa nenachádza v pozemkovokniţnej vloţke zápis o ich prídele ( vklade) novému
vlastníkovi a ani zápis formou vkladu vlastníckeho práva pre štát (sama poznámka o zábore
a o zamýšľanom prevzatí nehnuteľností nemá účinky prechodu vlastníctva na štát;
k právnemu prevzatiu, t.j. k nadobudnutiu vlastníctva k zabranému majetku štátom podľa
zák. č. 215/1919 Sb. dochádza aţ vkladom vlastníckeho práva pre štát na návrh pozemkového
úradu - § 26 zák. č. 329/1920 Sb.). Ani zápis pod poloţkou 6 došlý 8. augusta 1948 č.d. 4564,
ţe „podľa oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave
učineného na základe ustanovení zákona č. 147/47 Sb. v znení zák. č. 44/48 Sb. sa
poznamenáva, ţe nehnuteľnosti na strane A Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať
a ţe tieto sú predmetom revízie podľa zák. č. 142/47 Sb. v znení zák. č. 44/48 Sb.“, nemá za
následok prechod vlastníctva na štát a ani to, ţe by sa nehnuteľnosti zo záboru prepustené
(vylúčené) stali opäť zabranými a mohli byť predmetom rozhodovania podľa zákona
č. 142/1947 Sb. [revízia rozhodnutí, ktorými bola pôda zo záboru prepustená (vylúčená) sa
vykonávala v zmysle § 4 zák. č. 142/1947 Sb. formou vydania rozhodnutia, ktorým sa
pôvodné rozhodnutie buď zruší alebo potvrdí a len zrušením rozhodnutí uvedených v § 4
ods. 1 a 2 sa nehnuteľnosti zo záboru prepustené (vylúčené) stávajú opäť zabranými a mohli
byť predmetom rozhodovania podľa tohto zákona]. Rovnako, ani zápis pod poloţkou 7 došlý
14. septembra 1950 čd. 2418, podľa ktorého na parcely č. X, X, X. sa poznamenáva započatie
vyvlastňovacieho konania pre Čsl. štát - KNV v Nitre nič nemení na povahe uvedených
pozemkov z hľadiska ich moţnej revízie. Dovolací súd (bez toho, aby akokoľvek
prejudikoval rozhodnutie odvolacieho súdu v ďalšom konaní) na základe vyššie uvedeného
konštatuje, ţe tieto zápisy v pozemkovokniţnej vloţke č. X., ale ani iné doposiaľ vykonané
dôkazy, nenasvedčujú tomu, ţe by pozemky, ktoré boli predmetom prídelu na základe
prídelovej listiny z 21. marca 1957 (okrem parc. č. X. č. X. a č. X.) spadali pod moţný prídel
podľa zák. č. 142/1947 Sb. Okrem toho, v prídelovej listine bol ako prídelca označený Čsl.
štát, t.j. subjekt, ktorý zákon v taxatívnom výpočte uvedenom v § 8 ods. 1 písm. a/ aţ f/, ako
to správne uvádza aj dovolateľ, neurčuje. Za tohto stavu, sa podľa dovolacieho súdu, javí
nevyhnutné posúdiť túto prídelovú listinu aj z hľadiska, či nejde o správne rozhodnutie trpiace
tak závaţnými vadami, čo do ich zápornej kvality, ţe nie je moţné uplatniť prezumpciu jeho
správnosti. Navyše, z obsahu prídelovej listiny nie je moţné zistiť, či bývalý ONV v Nitre
tento správny akt doručoval, či ho doručoval aj J.I. – G., kedy sa tak stalo a teda, či uvedené
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. V súvislosti s moţným nadobudnutím nehnuteľností
ţalobcom vydrţaním, dovolací súd poznamenáva, ţe samotná ničotnosť správneho aktu
nemôţe svedčiť bez ďalšieho pre záver o neexistencii dobrej viery drţiteľa, opierajúceho
nadobudnutie práva o takýto správny akt. Omyl vyvolaný štátnym orgánom zásadne treba
povaţovať za omyl ospravedlniteľný, lebo sa tu vychádza z dôvery občana (právnickej osoby)
v štát a jeho orgány. Len za predpokladu preukázania, ţe drţiteľ (účastník konania) musel
mať o vade vedomosť, nemohla by táto vada zakladať dobrú vieru drţiteľa (účastníka
konania), ţe mu vec právom patrí. Aj tu platí, ţe dobrú vieru drţiteľa je potrebné skúmať so
zreteľom ku všetkým okolnostiam daného prípadu, včítane doby, kedy k omylu vyvolaného
štátnym orgánom došlo.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Bc. Patrícia Špacírová