Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/84/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P., so sídlom v I.,

IČO: X., v dovolacom konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou S. s.r.o. so sídlom v N.,

za ktorú koná konateľ JUDr. J. S., proti ţalovanej: R., so sídlom v N., o určenie vlastníctva

k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Nitra, pod sp.zn. , o dovolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. októbra 2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 21. októbra 2009 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 21. mája 2009 č.k. -95 určil, ţe ţalobca

2

je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. I. parc. č. X. orná pôda o výmere 20 000 m, parc. č. X.

22

orná pôda o výmere 15 562 m, parc. č. X. ostatná plocha o výmere 4808 m, parc. č. X.

22

ostatná plocha o výmere 876 m, parc. č. X. orná pôda o výmere 9639 m, parc. č. X. orná

22

pôda o výmere 17 100 m, parc. č. X. orná pôda o výmere 10 000 m, parc. č. X. orná pôda

22

o výmere 7226 m, parc. č. X. orná pôda o výmere 4779 m, parc. č. X. orná pôda o výmere

222

X. m, parc. č. X. orná pôda o výmere 18 660 m, parc. č. X. orná pôda o výmere 8812 m,

22

parc. č. X. zast. plocha o výmere 224 m, parc. č. X. zastav. plocha o výmere 602 m, parc. č.

22

X. orná pôda o výmere 9 m, parc. č. X. záhrada o výmere 54 m, parc. č. X. zast. plocha

22

o výmere 8 m, a parc. č. X. o výmere 443 m, v celosti tak, ako sú tieto vyznačené

na geometrických plánoch Ing. Ľ. Š. č. X. zo dňa 3.5.2006, overených Správou katastra Nitra

pod č. X., č. X. zo dňa 7.5.2006 overených Správou katastra Nitra pod č. X., č. X. zo dňa

15.5.2006 overených Správou katastra Nitra pod č. X. a č. X. zo dňa 29.9.2006, overených

Správou katastra Nitra pod č. 1560/06, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť rozsudku. Ţalobcovi

priznal náhradu trov „konania vo výške 100%.“ V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe

ţalobca preukázal naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, keďţe medzi zápisom v

katastri nehnuteľností (zápis svedčí v prospech ţalovanej) a skutočným stavom uţívania

nehnuteľností (nehnuteľnosti uţíva ţalobca), je nesúlad. Podľa výpisu z obchodného registra

je zrejmé, ţe ţalobca sa stal právnym nástupcom bývalého J.I. – G.. Ţalobca označený

v ţalobe je preto aktívne vecne legitimovaný na podanie ţaloby. Pri posúdení veci samej

vychádzal zo zistenia, ţe bývalý Okresný národný výbor (ONV) v Nitre vydal po vykonanom

prídelovom konaní podľa zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy (ďalej

len zák. č. 142/1947 Sb.) dňa 21. marca 1957 prídelovú listinu. Uviedol, ţe takáto listina je aj

dokladom o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a je v zásade vkladu

schopnou listinou pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Keďţe táto

prídelová listina spĺňa všetky zákonom poţadované náleţitosti (označenie vlastníka, parcelné

číslo, výmeru, odtlačok pečiatky orgánu, ktorý prídelovú listinu vydal i podpis), dospel

k záveru, ţe ţalobca sa na jej základe stal vlastníkom nehnuteľností. Zároveň povaţoval za

preukázané, ţe ţalobca predmetné nehnuteľnosti uţíval od roku 1957 a počas tejto doby nebol

v uţívaní nehnuteľností nikým rušený. Naopak, ţalovaná nehnuteľnosti neuţívala, fyzicky,

ani právne, nikdy na nich nehospodárila, a to aj napriek tomu, ţe v roku 2002 bola uzatvorená

nájomná zmluva. Pre nadobudnutie vlastníctva vydrţaním nesplnila zákonom stanovenú

podmienku a to uplynutie zákonom stanovenej doby (21. decembra 2007 ţalobca podal

ţalobu o určenie vlastníckeho práva). Vlastníctvo k predmetných nehnuteľnostiam preto

v prospech ţalovanej nesvedčí. Právne posúdil vec podľa § 1 ods. 1, § 13 ods. 3, 4 nar. SNR

č. 104/1946 Sb. n. SNR, , zák. č.

a ods. l a (ďalej len ). O náhrade

trov konania súd rozhodol podľa s tým, ţe o nich rozhodne po

právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 21. októbra 2009 sp. zn. na odvolanie

ţalovanej rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobný návrh zamietol a rozhodol

o trovách konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne

právne posúdil, keď na ňu aplikoval nar. SNR č. 104/1946 Sb. n. SNR Povereníctva

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a nie zákon č. 142/1947 Sb. o revízii prvej

pozemkovej reformy, podľa ktorého bola prídelová listina z 21. marca 1957 vydaná. V tejto

prídelovej listine bol ako prídelca označený „Čsl. štát v správe pôdohospodárskeho odboru

rady ONV v Nitre a v úţitku Jednotného roľníckeho druţstva I. – G.“. Z uvedeného označenia

prídelcu, na rozdiel od súdu prvého stupňa vyvodil, ţe predmetné nehnuteľnosti boli

prevedené do vlastníctva Československého štátu a nie do vlastníctva J.I.. V prospech

uvedeného svedčí aj zápis v pozemkovokniţnej vloţke č. X., v ktorej bolo dňa 14. septembra

1950 poznamenané započatie vyvlastňovacieho konania pre „Čsl. štát, KNV techn. ref.

vodohosp. odd. v Nitre“. Dospel preto k záveru, ţe ţalobca nie je aktívne legitimovaný

na podanie takejto ţaloby. Pokiaľ ţalobca odôvodňoval nadobudnutie vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam vydrţaním uviedol, ţe i keby ţalobca (jeho právny

predchodca) vstúpil do drţby na základe konečného prídelového plánu z revízneho majetku

z roku 1949 v kat. úz. I. – G. z 21. decembra 1957 (č. l. 130), kde je pod č. 54 uvedený ako

prídelca J. – G., nebolo by moţné jeho návrhu vyhovieť. Jeho dobromyseľnosti pri vstupe do

drţby totiţ nesvedčí prídelová listina, v ktorej je označený ako uţívateľ predmetných

nehnuteľností a nie ako ich vlastník. Poukázal tieţ na to, ţe ţalobca v roku 1995 súhlasil s

obnovením vlastníckeho práva ţalovanej v zmysle , a neskôr, v roku

2002 podpísal so ţalovanou ako vlastníkom nájomnú zmluvu a jej vlastnícke právo

rešpektoval. Podľa názoru odvolacieho súdu titulom nadobudnutia vlastníckeho práva

ţalovanej je dohoda o vydaní nehnuteľností uzatvorená medzi Slovenským pozemkovým

fondom Bratislava a ţalovanou podľa I keby ţalovaná

nenadobudla predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva týmto právnym úkonom, bol

toho názoru, ţe by sa stala ich vlastníkom na základe vydrţania, lebo od roku 1995, kedy sa

ich drţby ujala v súlade s dohodou o vydaní nehnuteľností, ich má v dobromyseľnej drţbe.

Splnila by teda podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam aj titulom vydrţania v zmysle . Rozsudok súdu prvého

stupňa preto podľa zmenil po zopakovaní dokazovania tak, ţe ţalobu zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1

v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Ţiadal rozsudok

krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov

dovolacieho konania. Uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené

na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesúhlasil s jeho právnym názorom, podľa ktorého

predmetné nehnuteľnosti neboli prídelovou listinou pridelené ţalobcovi. Uviedol, ţe

k dispozícii mal nielen prídelovú listinu, ale aj konečný prídelový plán, v ktorom bol

označený ako vlastník predmetných nehnuteľností. Navyše, zákon č. 142/1947 Sb.

neumoţňoval v § 8 ods. 1 písm. a/ aţ f/ prideľovať poľnohospodársku pôdu

československému štátu s výnimkou pôdy, ktorá bola zadrţaná štátom pre účely všeobecne

prospešné (§ 10 záborového zákona). Z vykonaného dokazovania, ako aj z priloţených

dokladov je zrejmé, ţe o takúto pôdu sa nejednalo. Z uvedeného je teda zrejmé, ţe zo strany

bývalého ONV v Nitre išlo o omyl a ţe účelom prídelu malo byť predmetné nehnuteľnosti

prideliť v prospech poľnohospodárskeho druţstva ako vlastníka. Prídelovú listinu treba preto

povaţovať za vydanú v rozpore s § 8 zákona č. 142/1947 Sb. a teda za neplatnú (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Nesúhlasil ani s právnym

názorom odvolacieho súdu, ţe vzhľadom na znenie prídelovej listiny nemohol byť

dobromyseľný a teda, ţe predmetné nehnuteľnosti nenadobudol do vlastníctva ani vydrţaním.

Uviedol, ţe dobrú vieru opieral aj o konečný prídelový plán a najmä o tú skutočnosť, ţe

od 21. marca 1957 aţ do roku 1995 nikto túto jeho dobrú vieru nerušil. Za nesprávny, zákonu

nezodpovedajúci povaţoval aj právny názor odvolacieho súdu, ţe ţalovaná nadobudla

predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva v roku 1995 dohodou o vydaní veci a za ničím

nepodloţený povaţoval tieţ jeho záver, ţe ţalovaná sa stala vlastníkom predmetných

nehnuteľností na základe vydrţania.

Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel

k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Vzhľadom na druhá veta dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo

k vadám konania vymenovaným v Procesné vady tejto povahy neboli v dovolaní

namietané a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

V zmysle dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo k inej

vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

). Na výskyt procesnej vady tejto povahy je dovolací súd povinný prihliadnuť bez

ohľadu na to, či na ňu dovolateľ poukázal alebo nie. Dovolací súd dospel k záveru, ţe

v odvolacom konaní k takejto vade došlo.

O procesnú vadu konania v zmysle ide medziiným aj

vtedy, keď súd v procese dokazovania určitý dôkaz síce hodnotí, vyvodzuje z neho skutkový

záver, avšak dokazovanie nevykoná spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní ( ). Dôkaz listinou sa

vykoná tak, ţe predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta

alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie (§ 129 ods. 1

).

O tom, ako v tej – ktorej veci prebiehalo súdne konanie (vrátane dokazovania)

na súdoch niţších stupňov, môţe dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne

zo zápisníc o súdnych pojednávaniach (viď a ).

V posudzovanej veci z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ţe odvolací

súd dospel ku skutkovému záveru, ţe ţalobca nebol pri vstupe do drţby dobromyseľný, aj

hodnotením listinného dôkazu, a to konečného prídelového plánu z revízneho majetku z roku

1949 v kat. úz. I. – G. z 21. decembra 1957 (č. l. 130), kde je pod č. 54 uvedený ako prídelca

J. – G., predloţeného ţalobcom aţ v odvolacom konaní. Z obsahu zápisnice o pojednávaní

z 21. októbra 2009 nevyplýva, ţe by odvolací súd dokazovanie touto listinou vykonal

spôsobom, ktorý predpisuje ustanovenie Na tomto pojednávaní odvolací

súd zopakoval síce viaceré listinné dôkazy ich prečítaním, resp. oznámením ich obsahu, avšak

dôkaz vyššie uvedenou listinou opomenul vykonať. Navyše, z odôvodnenia jeho rozsudku nie

je zrejmé, prečo tento ţalobcom predloţený dôkaz nevykonal, čo je v rozpore s ustanovením

Z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je teda moţné zistiť, či tak urobil

z dôvodu, ţe ide o nový dôkaz, ktorý v odvolacom konaní nemoţno uplatniť ( )

alebo o dôkaz, ktorý nie je spôsobilý dokázať tvrdenú skutočnosť alebo z iných dôvodov.

V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, ţe v zmysle § 120

ods. 1 veta druhá (jeho primerané pouţitie v odvolacom konaní je moţné) súd môţe

výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci. Podľa dovolacieho súdu v danom

prípade sa pre rozhodnutie vo veci samej javí byť nevyhnutné, mať k dispozícii, pokiaľ

moţno kompletný archívny materiál, týkajúci sa prídelu predmetných nehnuteľností, prípadne

6

týkajúci sa zahájenia vyvlastňovacieho pokračovania (Čd 2418/50), ktoré dokumenty je

moţné získať zo Štátneho okresného archívu v Nitre.

So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, ţe odvolací súd

ku skutkovému zisteniu, podľa ktorého ţalobca nebol pri vstupe do drţby dobromyseľný

a na ktorom zaloţil právne posúdenie veci, nedospel v súlade s § 122 ods. 1, § 129 ods. 1

a 157 ods. 2 v spojení s To opodstatňuje záver, ţe v konaní

pred odvolacím súdom došlo k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu

(vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

( ).

S prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu,

dovolací súd pre ďalšie konanie iba poznamenáva, ţe predpokladom pre pridelenie

pozemkového majetku podľa zákona č. 142/1947 Sb. je skutočnosť, ţe tento majetok spadá

pod moţný prídel podľa tohto zákona (napr. majetok bol znovu získaný pre účely prídelu

podľa tohto zákona - § 4) a ţe majetok je pridelený tomu subjektu, ktorého zákon výslovne

za prídelcu určuje (§ 8 ods. 1 cit. zákona). Splnenie týchto skutočností, v rámci pridelenia

majetku prídelovou listinou, ako rozhodnutia majúceho povahu správneho aktu vydaného

správnym orgánom, treba povaţovať za úplne zásadné.

Správny akt vydaný v minulosti nie je moţné preskúmavať z hľadiska jeho platnosti

alebo neplatnosti, jeho vecnej správnosti, ale je moţné posúdiť iba jeho prípadnú nulitu

(ničotnosť). Vo všeobecnosti treba za ničotné správne rozhodnutie povaţovať také, ktoré trpí

tak závaţnými vadami, čo do ich zápornej kvality, ţe nie je moţné uplatniť prezumpciu

správnosti takéhoto rozhodnutia.

V posudzovanej veci sa v pozemkovokniţnej vloţke č.X. v časti A. Majetková

podstata síce nachádza poznámka Zábor a v časti B. Vlastníctvo sa nachádza pod poloţkou 3

zápis došlý dňa 30. októbra 1924 č. 3444, ţe „na základe uznesenia Št. pozemkového úradu

v Prahe pod č.j. 67297 poznamenáva sa, ţe nehnuteľnosti tu pod r.č. A. I 7-25 obsiahnuté sú

zabrané štátom podľa zákona zo 16. apríla 1919 č. 215 Sb.“ a pod poloţkou 4 poznámka, ţe

Štátny pozemkový úrad zamýšľa prevziať tieto nehnuteľnosti podľa zákona zo 17. júla 1922

č. 220 Sb., ale pod poloţkou 5 došlou 12. mája 1926 č. 1746 sa nachádza zápis, podľa ktorého

sa na základe rozhodnutia Štátneho pozemkového úradu v Prahe zo 7. marca 1926 ohľadne

všetkých nehnuteľností, okrem pol. 10 parc. č. X. pol. 13 parc. č. X. a pol. 23 parc. č. X.,

vymazuje v B. 3. a 4. poznámka o zábore a o zamýšľanom prevzatí s tým, ţe na ostatné

nehnuteľnosti v platnosti ostáva. U pozemkov, ktoré neboli zo záboru týmto rozhodnutím

prepustené, sa nenachádza v pozemkovokniţnej vloţke zápis o ich prídele ( vklade) novému

vlastníkovi a ani zápis formou vkladu vlastníckeho práva pre štát (sama poznámka o zábore

a o zamýšľanom prevzatí nehnuteľností nemá účinky prechodu vlastníctva na štát;

k právnemu prevzatiu, t.j. k nadobudnutiu vlastníctva k zabranému majetku štátom podľa

zák. č. 215/1919 Sb. dochádza aţ vkladom vlastníckeho práva pre štát na návrh pozemkového

úradu - § 26 zák. č. 329/1920 Sb.). Ani zápis pod poloţkou 6 došlý 8. augusta 1948 č.d. 4564,

ţe „podľa oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave

učineného na základe ustanovení zákona č. 147/47 Sb. v znení zák. č. 44/48 Sb. sa

poznamenáva, ţe nehnuteľnosti na strane A Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať

a ţe tieto sú predmetom revízie podľa zák. č. 142/47 Sb. v znení zák. č. 44/48 Sb.“, nemá za

následok prechod vlastníctva na štát a ani to, ţe by sa nehnuteľnosti zo záboru prepustené

(vylúčené) stali opäť zabranými a mohli byť predmetom rozhodovania podľa zákona

č. 142/1947 Sb. [revízia rozhodnutí, ktorými bola pôda zo záboru prepustená (vylúčená) sa

vykonávala v zmysle § 4 zák. č. 142/1947 Sb. formou vydania rozhodnutia, ktorým sa

pôvodné rozhodnutie buď zruší alebo potvrdí a len zrušením rozhodnutí uvedených v § 4

ods. 1 a 2 sa nehnuteľnosti zo záboru prepustené (vylúčené) stávajú opäť zabranými a mohli

byť predmetom rozhodovania podľa tohto zákona]. Rovnako, ani zápis pod poloţkou 7 došlý

14. septembra 1950 čd. 2418, podľa ktorého na parcely č. X, X, X. sa poznamenáva započatie

vyvlastňovacieho konania pre Čsl. štát - KNV v Nitre nič nemení na povahe uvedených

pozemkov z hľadiska ich moţnej revízie. Dovolací súd (bez toho, aby akokoľvek

prejudikoval rozhodnutie odvolacieho súdu v ďalšom konaní) na základe vyššie uvedeného

konštatuje, ţe tieto zápisy v pozemkovokniţnej vloţke č. X., ale ani iné doposiaľ vykonané

dôkazy, nenasvedčujú tomu, ţe by pozemky, ktoré boli predmetom prídelu na základe

prídelovej listiny z 21. marca 1957 (okrem parc. č. X. č. X. a č. X.) spadali pod moţný prídel

podľa zák. č. 142/1947 Sb. Okrem toho, v prídelovej listine bol ako prídelca označený Čsl.

štát, t.j. subjekt, ktorý zákon v taxatívnom výpočte uvedenom v § 8 ods. 1 písm. a/ aţ f/, ako

to správne uvádza aj dovolateľ, neurčuje. Za tohto stavu, sa podľa dovolacieho súdu, javí

nevyhnutné posúdiť túto prídelovú listinu aj z hľadiska, či nejde o správne rozhodnutie trpiace

tak závaţnými vadami, čo do ich zápornej kvality, ţe nie je moţné uplatniť prezumpciu jeho

správnosti. Navyše, z obsahu prídelovej listiny nie je moţné zistiť, či bývalý ONV v Nitre

tento správny akt doručoval, či ho doručoval aj J.I. – G., kedy sa tak stalo a teda, či uvedené

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. V súvislosti s moţným nadobudnutím nehnuteľností

ţalobcom vydrţaním, dovolací súd poznamenáva, ţe samotná ničotnosť správneho aktu

nemôţe svedčiť bez ďalšieho pre záver o neexistencii dobrej viery drţiteľa, opierajúceho

nadobudnutie práva o takýto správny akt. Omyl vyvolaný štátnym orgánom zásadne treba

povaţovať za omyl ospravedlniteľný, lebo sa tu vychádza z dôvery občana (právnickej osoby)

v štát a jeho orgány. Len za predpokladu preukázania, ţe drţiteľ (účastník konania) musel

mať o vade vedomosť, nemohla by táto vada zakladať dobrú vieru drţiteľa (účastníka

konania), ţe mu vec právom patrí. Aj tu platí, ţe dobrú vieru drţiteľa je potrebné skúmať so

zreteľom ku všetkým okolnostiam daného prípadu, včítane doby, kedy k omylu vyvolaného

štátnym orgánom došlo.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Bc. Patrícia Špacírová