Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a21/399608.1e3447.pdf
PDF · 119.25 KB
No categories available
8Cdo/154/2016
Najvyšší súd 8 Cdo 154/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ E., bývajúca vo V., N.,
prechodne bývajúca vo V., J., zastúpená Advokátskou kanceláriou Gereg & Messingerová,
s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná Strieborná 4 v mene ktorej koná JUDr. Ján Gereg,
advokát a konateľ a 2/ maloletý B., nar. X., bývajúci vo V., N., prechodne vo V., J.,
zastúpený zákonnou zástupkyňou – matkou E., žalobkyňou 1/, proti žalovanej: Všeobecná
nemocnica s poliklinikou Lučenec, n. o., so sídlom v Lučenci, Námestie republiky 15,
IČO: 37 954 571, o zaplatenie nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Lučenec
pod sp. zn. 14 C 173/2014, o dovolaní žalobkyne 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 29. júna 2015 sp. zn. 17 Co 506/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
1. Okresný súd Lučenec uznesením z 23. apríla 2015 č. k. 14 C 173/2014-82
nevyhovel žiadosti žalobcov o oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní o zaplatenie
nemateriálnej ujmy. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa 1/ má pravidelný mesačný príjem
z podnikania, poberá vdovský dôchodok, dedením nadobudla rozsiahly majetok vrátane
rodinného domu, ultra ľahkého lietadla, v odhadnej hodnote 7000 eur, motorového vozidla
značky Volvo XC60, rok výroby 2009 a hypotekárneho záložného listu ČSOB, a. s. v hodnote
20 000 eur. Vzhľadom na vzájomný vzťah žalobcov (matka a maloleté dieťa žijúce
v spoločnej domácnosti s matkou), takto zistené majetkové pomery žalobkyne 1/ vzťahoval
aj na žalobcu 2/. Hypotekárny záložný list vo vlastníctve žalobkyne 1/ je bez problémov
speňažiteľný a výťažok z jeho predaja je možné použiť na úhradu súdneho poplatku. Pomery
účastníkov neodôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1
2. Na odvolanie oboch žalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
z 29. júna 2015 sp. zn. 17 Co 506/2015 uznesenie prvoinštančného súdu vo vzťahu
k žalobkyni 1/ potvrdil a vo vzťahu k maloletému žalobcovi 2/ zmenil a priznal mu
oslobodenie od súdneho poplatku za podanú žalobu. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa 1/
je vdova od 16. októbra 2013. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava jej bol priznaný
vdovský dôchodok od uvedeného dňa vo výške 153,30 eur. Okrem vdovského dôchodku
má žalobkyňa 1/ príjem zo samostatne vykonávanej zárobkovej činnosti, ktorú vykonáva
od 1. októbra 2010 v predmete maloobchod s textilnými výrobkami, kde podľa údajov
v tlačive pre dokladovanie pomerov sporovej strany, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov z 25. marca 2015 dosiahla za posledné zdaňovacie
obdobie príjem po odpočítaní dane vo výške 2883,67 eur. Vyživovaciu povinnosť
má len k maloletému žalobcovi 2/, býva v rodinnom dome, ktorého vlastníkmi sú aj B. a E..
Vlastní motorové vozidlo zn. Volvo XC60, rok výroby 2009 a tiež dlhopis – hypotekárny
záložný list v menovitej hodnote 20 000 eur, žije v spoločnej domácnosti s maloletým
žalobcom 2/, svojim synom, ktorému bol priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie
Bratislava, sirotský dôchodok vo výške 100 eur mesačne. Druh a rozsah dedeného majetku
uvádzaný súdom prvej inštancie v uznesení vyplýva z osvedčenia o dedičstve vydaného
notárom JUDr. Pavlom Tóthom, súdnym komisárom v konaní pod sp. zn. 4 D 333/2013,
D not 299/2013. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcov, že majetkové pomery
žalobkyne 1/ nie sú rozhodujúce pre posúdenie žiadosti žalobcu 2/ o oslobodenie od súdnych
poplatkov. Bolo preukázané, že príjem žalobcu 2/ pozostáva zo sirotského dôchodku vo výške
100 eur mesačne a z výživného zo strany matky. Podľa osvedčenia o dedičstve má žalobkyňa
1/ v prospech maloletého žalobcu 2/ zložiť sumu 3174 eur rovnajúcu sa zákonnému
dedičskému podielu maloletého žalobcu 2/ na jeho účet založený v ČSOB, a. s. Žalobca 2/
vzhľadom na svoj vek nie je schopný si zabezpečiť iný príjem z ktorého by mohol uhradiť
súdny poplatok zo žaloby, naproti tomu žalobkyňa 1/ zdedila po nebohom poručiteľovi B.
majetok väčšej hodnoty, má príjem z vdovského dôchodku a z podnikania. Jej osobné
majetkové pomery neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138
ods. 1 O. s. p., a preto odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu vo vzťahu k žalobkyni
1/ ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Naopak, okolnosti zistené vo vzťahu
k žalobcovi 2/ odôvodňujú záver, že je možné mu priznať oslobodenie od súdnych poplatkov,
a preto v tejto časti rozhodnutie prvoinštančného súdu zmenil a žiadosti maloletého žalobcu 2/
o oslobodenie od súdnych poplatkov vyhovel (§ 220 O. s. p.).
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa 1/ a navrhla,
aby dovolací súd uznesenie vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej
inštancie o zamietnutí žiadosti žalobkyne 1/ o oslobodenie od súdnych poplatkov zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ust. § 237 ods. 1 písm. f/
O. s. p. t. j., že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom
a dovolanie odôvodnila ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pretože uznesenie odvolacieho súdu
je založené na nesprávnom právnom posúdení. Poukázala na to, že rozhodnutie odvolacieho
súdu v napadnutej časti je neodôvodnené nepreskúmateľné. Zo strany žalobkyne 1/ nejde
o šikanóznu žalobu. V konaní si uplatnila výlučne nemajetkovú ujmu, ktorá jej vznikla
v dôsledku úmrtia manžela a vyrubením poplatku vo výške 15 000 eur sa jej zamedzil prístup
k súdu. Jej sociálna situácia po úmrtí manžela je taká, že nemá finančné prostriedky na úhradu
takto vyrubeného súdneho poplatku, ktorý je nezákonný. Ušlo pozornosti odvolacieho súdu,
o ktoré okolnosti opiera svoju žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Ak by sa
odvolací súd nestotožnil s jej argumentáciou, treba konštatovať, že rozhodol predčasne
a bez toho, aby v súvislosti s postupom prvoinštančného súdu skúmal opodstatnenosť
jej požiadavky na aspoň čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pretože nebohý manžel, ktorý zomrel 16. októbra 2013, bol otcom
žalobcu 2/. Vyžadovanie úhrady poplatku v sume ako ju vyčíslil súd prvej inštancie
je neprimerane tvrdé a ide o postup v rozpore s dobrými mravmi. K úmrtiu manžela
žalobkyne 1/ totiž došlo v dôsledku fatálneho pochybenia žalovaného, ktoré obom žalobcom
zmenilo zásadným spôsobom život aj do budúcnosti. Jej podnikanie je stratové, je odkázaná
len na vdovský dôchodok a zdedený majetok nie je takého charakteru, žeby malo ísť
o hodnoty, ktoré zvyšujú jej životnú úroveň. Ide o veci neupotrebiteľné, ktoré v krajnom
prípade je možné speňažiť len za minimálnu cenu, pretože slúžili osobnej potrebe nebohého
manžela.
4. Žalobca 2/ a žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne 1/ nevyjadrili.
5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C. s. p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2
vetá prvá C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Prechodné (intertemporálne) ustanovenia zákona
upravujú režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. Počas pôsobenia
prechodných ustanovení sa v stanovenom rozsahu dočasne používajú skoršie právne normy,
ktorých platnosť a účinnosť zanikla.
6. Slovenská republika je právny štát (viď článok 1 Ústavy SR). K imanentným
znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery
v právny poriadok súčasťou čoho je i zákaz retroaktívneho pôsobenia zákonov. Z požiadavky
právnej istoty jednoznačne vyplýva, že zákon pôsobí iba do budúcnosti. V opačnom prípade
jednotlivé subjekty práva (strany civilného sporového konania) nemali istotu, či ich procesné
úkony urobené podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebudú neskôr (po prijatí nového
zákona) a s účinkami ex tunc posudzované ako právne neúčinné, s vylúčením možnosti
uplatniť riadne a v súlade so zákonom už nadobudnuté práva. Ten, kto konal na základe
dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (pozri bližšie
závery, ku ktorým dospel ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. PL.ÚS 36/1995).
7. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodržiava
princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná
úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti C. s. p.
Zároveň však v ustanovení § 470 ods. 2 C. s. p. pamätá aj na situácie, v ktorých by nová
právna úprava zhoršila postavenie strany.
8. Dovolanie – procesný úkon strany civilného sporového konania je prejav jej vôle
adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv, ktoré s takýmto procesným
úkonom spája zákon. Podaním dovolania začalo v prejednávanej veci dovolacie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného ako súd dovolací (§ 35
C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana zastúpená v súlade
so zákonom v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané bez nariadenia
pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne 1/ treba odmietnuť.
9. Najvyšší súd skúmal najskôr, či právne účinky dovolania žalobkyne 1/, ktoré malo
urobenie tohto procesného úkonu podľa právneho stavu v čase podania dovolania (a ktoré
zostali v zmysle § 470 ods. 2 C. s. p. zachované), umožňovali meritórny dovolací prieskum.
Zo všeobecných princípov právneho štátu, predovšetkým z princípu legitímnych očakávaní,
ochrany nadobudnutých práv a dôvery subjektov práva v právo samotné totiž vyplýva,
že procesné úkony subjektov civilného sporového konania (vrátane dovolania) vykonané
počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov
prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu.
Procesný úkon vyvoláva teda procesné účinky do procesnej budúcnosti, v ktorej sa účinky
(následky) tohto úkonu uznávajú aj vtedy, ak nová právna úprava už s takýmto následkom
nepočíta.
10. V okolnostiach prejednávanej veci medzi právne účinky, ktoré sú spojené
s podaním dovolania žalobkyne 1/ nepatrí možnosť dovolacieho súdu posúdiť vecnú
správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni 1/. Právo na súdnu
ochranu totiž nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bez pochyby
tiež právo domôcť sa podaním dovolania nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní
súdu nižšej inštancie sa v dovolacom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky
procesné podmienky za splnenia ktorých môže dovolací súd konať a rozhodnúť (rozhodnutie
ústavného súdu sp. zn. I ÚS 4/2011). Ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť
mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľa pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo
na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (rozhodnutie ústavného súdu
sp. zn. II ÚS 172/03).
11. Žalobkyňa 1/ podaním dovolania chcela vyvolať účinok ňou želaný - meritórny
dovolací prieskum zavŕšený zrušením napadnutého rozhodnutia. Právny poriadok, platný
a účinný v čase podania dovolania žalovanej, nepovažoval tento jej mimoriadny opravný
prostriedok za procesne prípustný (vyvolávajúci dovolateľkou sledovaný účinok). Podľa
právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Dovolaním žalobkyne 1/ napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o oslobodení od súdnych
poplatkov, proti ktorému uzneseniu ustanovenie § 239 ods. 3 O. s. p. dovolanie nepripúšťal.
12. K tej časti dovolania v ktorej žalobkyňa 1/ namieta, že rozhodnutie odvolacieho
súdu (i rozhodnutie súdu prvého stupňa) je v napadnutej časti nepreskúmateľné,
že táto nesprávnosť zakladá vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. dovolací
súd uvádza nasledovné:
13. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/
Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť
o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku.“ Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016.
14. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva
predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/
O. s. p. Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo;
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov,
na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.
15. Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu napr. sp. zn.
I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011,
III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 208/2012, III. ÚS 551/2012, IV. ÚS 90/2013, IV. ÚS 196/2014,
I. ÚS 287/2014, I. ÚS 606/2014, I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015.
16. Dovolateľka tiež namieta, že súdy prejednávanú vec nesprávne právne posúdili.
Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
17. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle,
že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (pozri § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.),
samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (pozri
tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 1 Cdo 62/2010,
2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011
a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p., ani znak
(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O. s. p. ako zakladajúci
prípustnosť dovolania.
18. Po zistení, že dovolanie žalobkyne 1/ podané pred 30. júnom 2016 nemalo
v prejednávanej veci procesný účinok umožňujúci podľa právnej úpravy platnej a účinnej
do uvedeného dňa meritórny dovolací prieskum, najvyšší súd odmietol tento jej mimoriadny
opravný prostriedok podľa § 447 písm. c/ C. s. p.
19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2017
JUDr. Ladislav Górász, v. r.
predseda senátu
JUDr. Oľga Trnková, v. r.
členka senátu
JUDr. Jozef Angelovič, v. r.
člen senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.