Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/154/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ E., bývajúca vo V., N.,

prechodne bývajúca vo V., J., zastúpená Advokátskou kanceláriou Gereg & Messingerová,

s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná Strieborná 4 v mene ktorej koná JUDr. Ján Gereg,

advokát a konateľ a 2/ maloletý B., nar. X., bývajúci vo V., N., prechodne vo V., J.,

zastúpený zákonnou zástupkyňou – matkou E., žalobkyňou 1/, proti žalovanej: Všeobecná

nemocnica s poliklinikou Lučenec, n. o., so sídlom v Lučenci, Námestie republiky 15,

IČO: 37 954 571, o zaplatenie nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Lučenec

pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 29. júna 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd Lučenec uznesením z 23. apríla 2015 č. k. -82

nevyhovel žiadosti žalobcov o oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní o zaplatenie

nemateriálnej ujmy. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa 1/ má pravidelný mesačný príjem

z podnikania, poberá vdovský dôchodok, dedením nadobudla rozsiahly majetok vrátane

rodinného domu, ultra ľahkého lietadla, v odhadnej hodnote 7000 eur, motorového vozidla

značky Volvo XC60, rok výroby 2009 a hypotekárneho záložného listu ČSOB, a. s. v hodnote

20 000 eur. Vzhľadom na vzájomný vzťah žalobcov (matka a maloleté dieťa žijúce

v spoločnej domácnosti s matkou), takto zistené majetkové pomery žalobkyne 1/ vzťahoval

aj na žalobcu 2/. Hypotekárny záložný list vo vlastníctve žalobkyne 1/ je bez problémov

2

speňažiteľný a výťažok z jeho predaja je možné použiť na úhradu súdneho poplatku. Pomery

účastníkov neodôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1

2. Na odvolanie oboch žalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením

z 29. júna 2015 sp. zn. uznesenie prvoinštančného súdu vo vzťahu

k žalobkyni 1/ potvrdil a vo vzťahu k maloletému žalobcovi 2/ zmenil a priznal mu

oslobodenie od súdneho poplatku za podanú žalobu. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa 1/

je vdova od 16. októbra 2013. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava jej bol priznaný

vdovský dôchodok od uvedeného dňa vo výške 153,30 eur. Okrem vdovského dôchodku

má žalobkyňa 1/ príjem zo samostatne vykonávanej zárobkovej činnosti, ktorú vykonáva

od 1. októbra 2010 v predmete maloobchod s textilnými výrobkami, kde podľa údajov

v tlačive pre dokladovanie pomerov sporovej strany, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov z 25. marca 2015 dosiahla za posledné zdaňovacie

obdobie príjem po odpočítaní dane vo výške 2883,67 eur. Vyživovaciu povinnosť

má len k maloletému žalobcovi 2/, býva v rodinnom dome, ktorého vlastníkmi sú aj B. a E..

Vlastní motorové vozidlo zn. Volvo XC60, rok výroby 2009 a tiež dlhopis – hypotekárny

záložný list v menovitej hodnote 20 000 eur, žije v spoločnej domácnosti s maloletým

žalobcom 2/, svojim synom, ktorému bol priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie

Bratislava, sirotský dôchodok vo výške 100 eur mesačne. Druh a rozsah dedeného majetku

uvádzaný súdom prvej inštancie v uznesení vyplýva z osvedčenia o dedičstve vydaného

notárom JUDr. Pavlom Tóthom, súdnym komisárom v konaní pod sp. zn. ,

D not 299/2013. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcov, že majetkové pomery

žalobkyne 1/ nie sú rozhodujúce pre posúdenie žiadosti žalobcu 2/ o oslobodenie od súdnych

poplatkov. Bolo preukázané, že príjem žalobcu 2/ pozostáva zo sirotského dôchodku vo výške

100 eur mesačne a z výživného zo strany matky. Podľa osvedčenia o dedičstve má žalobkyňa

1/ v prospech maloletého žalobcu 2/ zložiť sumu 3174 eur rovnajúcu sa zákonnému

dedičskému podielu maloletého žalobcu 2/ na jeho účet založený v ČSOB, a. s. Žalobca 2/

vzhľadom na svoj vek nie je schopný si zabezpečiť iný príjem z ktorého by mohol uhradiť

súdny poplatok zo žaloby, naproti tomu žalobkyňa 1/ zdedila po nebohom poručiteľovi B.

majetok väčšej hodnoty, má príjem z vdovského dôchodku a z podnikania. Jej osobné

majetkové pomery neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138

ods. 1 , a preto odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu vo vzťahu k žalobkyni

1/ ako vecne správne potvrdil ( ). Naopak, okolnosti zistené vo vzťahu

3

k žalobcovi 2/ odôvodňujú záver, že je možné mu priznať oslobodenie od súdnych poplatkov,

a preto v tejto časti rozhodnutie prvoinštančného súdu zmenil a žiadosti maloletého žalobcu 2/

o oslobodenie od súdnych poplatkov vyhovel ( ).

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa 1/ a navrhla,

aby dovolací súd uznesenie vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej

inštancie o zamietnutí žiadosti žalobkyne 1/ o oslobodenie od súdnych poplatkov zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ust. § 237 ods. 1 písm. f/

t. j., že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom

a dovolanie odôvodnila ust. , pretože uznesenie odvolacieho súdu

je založené na nesprávnom právnom posúdení. Poukázala na to, že rozhodnutie odvolacieho

súdu v napadnutej časti je neodôvodnené nepreskúmateľné. Zo strany žalobkyne 1/ nejde

o šikanóznu žalobu. V konaní si uplatnila výlučne nemajetkovú ujmu, ktorá jej vznikla

v dôsledku úmrtia manžela a vyrubením poplatku vo výške 15 000 eur sa jej zamedzil prístup

k súdu. Jej sociálna situácia po úmrtí manžela je taká, že nemá finančné prostriedky na úhradu

takto vyrubeného súdneho poplatku, ktorý je nezákonný. Ušlo pozornosti odvolacieho súdu,

o ktoré okolnosti opiera svoju žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Ak by sa

odvolací súd nestotožnil s jej argumentáciou, treba konštatovať, že rozhodol predčasne

a bez toho, aby v súvislosti s postupom prvoinštančného súdu skúmal opodstatnenosť

jej požiadavky na aspoň čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, pretože nebohý manžel, ktorý zomrel 16. októbra 2013, bol otcom

žalobcu 2/. Vyžadovanie úhrady poplatku v sume ako ju vyčíslil súd prvej inštancie

je neprimerane tvrdé a ide o postup v rozpore s dobrými mravmi. K úmrtiu manžela

žalobkyne 1/ totiž došlo v dôsledku fatálneho pochybenia žalovaného, ktoré obom žalobcom

zmenilo zásadným spôsobom život aj do budúcnosti. Jej podnikanie je stratové, je odkázaná

len na vdovský dôchodok a zdedený majetok nie je takého charakteru, žeby malo ísť

o hodnoty, ktoré zvyšujú jej životnú úroveň. Ide o veci neupotrebiteľné, ktoré v krajnom

prípade je možné speňažiť len za minimálnu cenu, pretože slúžili osobnej potrebe nebohého

manžela.

4. Žalobca 2/ a žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne 1/ nevyjadrili.

5. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej

len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2

vetá prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Prechodné (intertemporálne) ustanovenia zákona

upravujú režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. Počas pôsobenia

prechodných ustanovení sa v stanovenom rozsahu dočasne používajú skoršie právne normy,

ktorých platnosť a účinnosť zanikla.

6. Slovenská republika je právny štát (viď SR). K imanentným

znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery

v právny poriadok súčasťou čoho je i zákaz retroaktívneho pôsobenia zákonov. Z požiadavky

právnej istoty jednoznačne vyplýva, že zákon pôsobí iba do budúcnosti. V opačnom prípade

jednotlivé subjekty práva (strany civilného sporového konania) nemali istotu, či ich procesné

úkony urobené podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebudú neskôr (po prijatí nového

zákona) a s účinkami ex tunc posudzované ako právne neúčinné, s vylúčením možnosti

uplatniť riadne a v súlade so zákonom už nadobudnuté práva. Ten, kto konal na základe

dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (pozri bližšie

závery, ku ktorým dospel ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. ).

7. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodržiava

princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná

úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti

Zároveň však v ustanovení pamätá aj na situácie, v ktorých by nová

právna úprava zhoršila postavenie strany.

8. Dovolanie – procesný úkon strany civilného sporového konania je prejav jej vôle

adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv, ktoré s takýmto procesným

úkonom spája zákon. Podaním dovolania začalo v prejednávanej veci dovolacie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného ako súd dovolací (§ 35

) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana zastúpená v súlade

so zákonom v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané bez nariadenia

pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne 1/ treba odmietnuť.

9. Najvyšší súd skúmal najskôr, či právne účinky dovolania žalobkyne 1/, ktoré malo

urobenie tohto procesného úkonu podľa právneho stavu v čase podania dovolania (a ktoré

zostali v zmysle zachované), umožňovali meritórny dovolací prieskum.

Zo všeobecných princípov právneho štátu, predovšetkým z princípu legitímnych očakávaní,

ochrany nadobudnutých práv a dôvery subjektov práva v právo samotné totiž vyplýva,

že procesné úkony subjektov civilného sporového konania (vrátane dovolania) vykonané

počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov

prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu.

Procesný úkon vyvoláva teda procesné účinky do procesnej budúcnosti, v ktorej sa účinky

(následky) tohto úkonu uznávajú aj vtedy, ak nová právna úprava už s takýmto následkom

nepočíta.

10. V okolnostiach prejednávanej veci medzi právne účinky, ktoré sú spojené

s podaním dovolania žalobkyne 1/ nepatrí možnosť dovolacieho súdu posúdiť vecnú

správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni 1/. Právo na súdnu

ochranu totiž nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu

spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bez pochyby

tiež právo domôcť sa podaním dovolania nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní

súdu nižšej inštancie sa v dovolacom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky

procesné podmienky za splnenia ktorých môže dovolací súd konať a rozhodnúť (rozhodnutie

ústavného súdu sp. zn. ). Ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť

mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľa pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo

na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (rozhodnutie ústavného súdu

sp. zn. ).

11. Žalobkyňa 1/ podaním dovolania chcela vyvolať účinok ňou želaný - meritórny

dovolací prieskum zavŕšený zrušením napadnutého rozhodnutia. Právny poriadok, platný

a účinný v čase podania dovolania žalovanej, nepovažoval tento jej mimoriadny opravný

prostriedok za procesne prípustný (vyvolávajúci dovolateľkou sledovaný účinok). Podľa

právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal ( ).

Dovolaním žalobkyne 1/ napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o oslobodení od súdnych

poplatkov, proti ktorému uzneseniu ustanovenie dovolanie nepripúšťal.

12. K tej časti dovolania v ktorej žalobkyňa 1/ namieta, že rozhodnutie odvolacieho

súdu (i rozhodnutie súdu prvého stupňa) je v napadnutej časti nepreskúmateľné,

6

že táto nesprávnosť zakladá vadu konania uvedenú v dovolací

súd uvádza nasledovné:

13. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo

3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie:

„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť

o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho

poriadku.“ Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016.

14. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva

predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by

nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/

Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo;

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov,

na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

15. Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho

rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu napr. sp. zn.

, , , , ,

, , , , ,

, , , , .

16. Dovolateľka tiež namieta, že súdy prejednávanú vec nesprávne právne posúdili.

Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle,

že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (pozri ),

samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (pozri

tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. ,

, , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania.

18. Po zistení, že dovolanie žalobkyne 1/ podané pred 30. júnom 2016 nemalo

v prejednávanej veci procesný účinok umožňujúci podľa právnej úpravy platnej a účinnej

do uvedeného dňa meritórny dovolací prieskum, najvyšší súd odmietol tento jej mimoriadny

opravný prostriedok podľa

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2017

JUDr. Ladislav Górász, v. r.

predseda senátu

JUDr. Oľga Trnková, v. r.

členka senátu

JUDr. Jozef Angelovič, v. r.

člen senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.