Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/228/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu MUDr. O. H., bývajúceho

v H.H., zastúpeného spoločnosťou O. Š. – advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v B., IČO:

X., proti ţalovaným 1/ Ing. M. H., PhD., a 2/ O. M., obom bývajúcim v H.H., zastúpeným

spoločnosťou G. L., k.s. so sídlom v B., IČO: X., o určenie, že nehnuteľnosti patria

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Piešťany

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

zo 17. mája 2016 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalované 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Rozsudkom zo 16. decembra 2014 č.k. -251 Okresný súd Piešťany

(ďalej „súd prvej inštancie“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal, aby súd určil, ţe

so ţalovanou 1/ sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v katastrálnom území H., ktoré

sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom so súpisným č. X. na parcelách č. X. a č.

X. a garáţ na parcele č. X. (ďalej len sporné nehnuteľnosti“). Vychádzal z toho, ţe ţalobca

preukázal existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení [§ 80

písm. c/ (ďalej len „“)], nepreukázal ale, ţe za trvania

jeho manţelstva so ţalovanou 1/, ktoré zaniklo rozvodom 23. júla 2012, boli sporné

nehnuteľnosti nadobudnuté do ich bezpodielového spoluvlastníctva manţelov (ďalej len

„BSM“). Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe sporné nehnuteľnosti,

ktoré kataster vedie ako vlastníctvo ţalovanej 2/, boli síce nadobudnuté za trvania ich

manţelstva, avšak len za finančné prostriedky darované ţalovanej 1/ jej rodičmi (ţalovanou 2/

a jej manţelom), teda za prostriedky patriace do výlučného (oddeleného) majetku ţalovanej

2

1/. Sporné nehnuteľnosti preto netvorili a v súčasnosti netvoria predmet BSM ţalobcu

a ţalovanej 1/. Vzhľadom na to ţalobu zamietol ako neopodstatnenú. O trovách konania

rozhodol podľa ustanovení a

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie ţalobca namietajúc, ţe

ţalovaná 1/ nezískala peňaţné prostriedky na nadobudnutie sporných nehnuteľností

darovacou zmluvou, ale zmluvou o pôţičke uzavretou s jej rodičmi. Sporné nehnuteľnosti

patria z tohto dôvodu do BSM, lebo vo všeobecnosti platí, ţe ak z peňazí poţičaných jednému

z manţelov bola nadobudnutá určitá vec alebo majetková hodnota, patrí aj táto hodnota

do BSM. Súd prvej inštancie sa v danom prípade touto jeho argumentáciou náleţite

nevyrovnal, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Ţiadal napadnutý

rozsudok zmeniť (tak, ţe sa jeho ţalobe vyhovie) alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

3. Ţalované 1/ a 2/ ţiadali napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

4. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len „odvolací súd“) rozsudkom zo 17. mája 2016

sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; rozhodol tieţ o trovách

konania.

4.1. V odôvodnení uviedol, ţe vec prejednal v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania ( ) na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ),

na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom procesných strán, ako aj oboznámením listinných

dôkazov ( ) a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok „treba povaţovať vo výroku

za správny (i keď na základe iného právneho posúdenia) a potvrdiť ho ( )“.

4.2. Výsledkami doplneného dokazovania mal preukázané, ţe ţalobca sa v lete 2011

dozvedel, ţe ţalovaná 1/ darovacou zmluvou z 21. júna 2011 (ďalej len „darovacia zmluva“)

previedla sporné nehnuteľnosti do vlastníctva ţalovanej 2/. Ako predbeţnú riešil otázku

neplatnosti darovacej zmluvy, dôvody jej absolútnej neplatnosti ale nezistil. Dospel k záveru,

ţe ak ţalobcom namietané okolnosti zakladali relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy,

neprehliadnuteľným bolo, ţe ţalobca sa včas nedovolal jej relatívnej neplatnosti, preto táto

otázka nemohla byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

4.3. Vychádzajúc z odvolací súd konštatoval, ţe

relatívna neplatnosť právneho úkonu je zaloţená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto

právneho úkonu; ak oprávnené osoby neuplatnia právo dovolať sa neplatnosti právneho

3

úkonu, hľadí sa na úkon ako na platný, i keď by prípadne bol daný dôvod relatívnej

neplatnosti. Na relatívnu neplatnosť súd prihliada len na návrh oprávnenej osoby. Právo

dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej

premlčacej dobe ( ), ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo

vykonať po prvý raz.

4.4. V danom prípade nebolo moţné priznať účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti

tomu, ţe ţalobca v ţalobe poukázal na zásadu, podľa ktorej nikto nemôţe previesť na iného

viac práv, neţ má sám. Samotný odkaz na túto zásadu je nepostačujúci; za nepostačujúci

ho treba povaţovať aj v prípade, ţe by darovacia zmluva bola relatívne neplatný úkon

urobený iba jedným z manţelov vo veci nie beţnej, ktorý sa týka majetku v BSM. Účinky

dovolania sa relatívnej neplatnosti nebolo spôsobilé vyvolať ani vyjadrenie (námietka)

ţalobcu, podľa ktorého ţalovaná 1/ nemohla bez jeho súhlasu previesť sporné nehnuteľnosti

na ţalovanú 2/.

4.5. Ţalobca sa v danom prípade jasným a určitým právnym úkonom nedovolal

relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy a ţalované 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania

pre prípad, ţe by sa ţalobca svojim vyjadrením súdne účinne dovolal jej relatívnej neplatnosti.

Odvolací súd vzhľadom na to rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý je vo výroku vecne

správny, potvrdil (i keď na skutkovom a právnom závere, ktorý je odlišný od súdu prvej

inštancie).

5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie s tým, ţe: a/ súdy

mu nesprávnym procesným postupom znemoţnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné

práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f/

(ďalej len „“)], b/ napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

závisel od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola

vyriešená ( ).

5.1. K procesnej vade konania v zmysle došlo podľa názoru

dovolateľa v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý dostatočne

nevysvetlil dôvody svojho rozsudku. Odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na právnom

závere, ţe ţalobca sa nedovolal relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy právne účinným

spôsobom. Podľa presvedčenia ţalobcu sa ale moţno dovolať relatívnej účinnosti právneho

úkonu aj len ţalobou a v nej obsiahnutým tvrdením, z ktorého moţno vyvodiť vôľu ţalobcu,

aby nebol viazaný týmto právnym úkonom. Jeho ţaloba takú vôľu vyjadrovala. Odvolací súd

náleţite nevysvetlil, prečo argumentáciu ţalobcu nepovaţoval za opodstatnenú a prečo

zastával názor, ţe ţalobca sa takto relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy nedovolal.

5.2. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania v zmysle

vyvodzoval z toho, ţe odvolacím súdom riešená otázka (to znamená otázka, ako má byť

urobené dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, aby vyvolalo právne účinky)

nebola ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Doslovne uviedol, ţe „existuje

v rozhodovacej praxi slovenských súdov medzera pokiaľ ide o interpretáciu ustanovenia § 40a

“. Podľa názoru dovolateľa je jeho dovolanie nielen prípustné, ale tieţ

dôvodné, lebo napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. K otázke

dovolania sa relatívnej neplatnosti pristupoval odvolací súd veľmi formalisticky a účinky

dovolania sa relatívnej neplatnosti nepriznal (hoci mal) tomu, ţe ţalobcova určovacia ţaloba

uţ sama vo svojej podstate popiera platnosť darovacej zmluvy [pokiaľ by ju totiţ povaţoval

za platnú (resp. pokiaľ by sa nedovolával jej relatívnej neplatnosti), nemohol by sa domáhať

určenia, ţe sporné nehnuteľnosti patria do BSM].

5.3. Z týchto dôvodov ţalobca ţiadal napadnutý rozsudok zrušiť a priznať mu náhradu

trov dovolacieho konania.

6. Ţalované 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe dovolanie ţalobcu nie

je v danom prípade podľa prípustné, lebo ţalobcovi nebolo v konaní

znemoţnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné oprávnenia. Prípustnosť jeho

dovolania nemoţno vyvodiť ani z . Otázka, ktorú ţalobca

v dovolaní označil za dosiaľ dovolacím súdom nevyriešenú, bola uţ vyriešená

v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. a . So zreteľom na to ţalované ţiadali dovolanie

zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.

7. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe dovolanie podala

v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom (

), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia

pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť. Stručné

odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené

v nasledovných bodoch.

8. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť

nový civilný procesný kódex. Aj za účinnosti treba dovolanie povaţovať za mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového

konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším

odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným

dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo moţné preskúmať

akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu [viď napríklad rozhodnutia sp. zn. ,

, , , ,

a (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke

na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky)].

9. Uţ v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril

záver aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne

a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým

obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tieţ právo domôcť sa na opravnom súde

nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu niţšieho stupňa, sa v civilnom

sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia

ktorých môţe súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane

dovolacieho konania (, , , ,

). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých

sa môţe uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

10. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, ţe narušenie princípu

právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím

predstavujúcim res iudicata), musí byť vyváţené sprísnenými podmienkami prípustnosti.

Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých

môţe byť výnimočne prelomená záväznosť uţ právoplatného rozhodnutia, nemoţno

interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (,

, , , ).

11. Naďalej je tieţ plne opodstatnené konštatovanie, ţe ak by najvyšší súd bez ohľadu

na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho,

kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. ].

12. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho

prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,

(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, ţe ak zákon výslovne neuvádza, ţe dovolanie je proti

tomu – ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemoţno také rozhodnutie

(úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a 421 .

13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Dovolacím dôvodom

je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať

nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa ,

je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť

dovolania a označiť v dovolaní náleţitým spôsobom dovolací dôvod ( alebo

v spojení s a ). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací

súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným

dovolacím dôvodom.

14. Ţalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje nielen z , ale

(zároveň) aj z ustanovenia .

15. Z ustanovení , ktoré sa vzťahujú na dovolacie konanie, nevyplýva

jednoznačne, či prichádza do úvahy súbeţné uplatnenie prípustnosti dovolania v zmysle § 420

, ako aj v zmysle .

16. Otázka moţnosti súbeţného uplatnenia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle

týchto ustanovení bola riešená veľkým senátom občianskoprávneho kolégia najvyššieho

súdu, ktorý v uznesení z 19. apríla 2017 sp. zn. konštatoval, ţe: a/ kumulácia

dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle a je neprípustná,

b/ ak sú v dovolaní súbeţne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch uvedených

ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie

prípustnosti dovolania z hľadiska , c/ ak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady

zmätočnosti uvedené v aţ f/ , dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti

dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej vady

zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste.

17. Uvedeným rozhodnutím veľkého senátu, ktoré je dostupné aj na internetovej

stránke najvyššieho súdu (www.nsud.sk), sú senáty najvyššieho súdu viazané (§ 48 ods. 3

veta prvá ).

18. Trojčlenný senát 3 C najvyššieho súdu, riadiac sa právnymi závermi vyjadrenými

v označenom rozhodnutí veľkého senátu, skúmal prípustnosť dovolania ţalobcu len podľa

ustanovenia (nezaoberal sa teda prípustnosťou jeho dovolania z hľadiska

ustanovenia ).

19. V danom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle ,

podľa ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,

alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemoţnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú a/ zásah

súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu.

19.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je moţnosť fyzických

a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním

vyuţívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou

súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných

orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu

nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jej právnymi názormi

a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných

predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a poţiadavkami, ale ani právo vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a doţadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu

sp. zn. , , , a ).

19.2. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený uţ vo viacerých rozhodnutiach

najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, ţe sa ním rozumie len faktická, vydaniu

konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra

prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemoţňujúca strane sporu realizáciu jej procesných

oprávnení a mariaca moţnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999 a ,

, , ). Tento pojem nemoţno vykladať extenzívne

jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“

moţno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu

posudzujúce opodstatnenosť ţalobou uplatneného nároku.

19.3. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu – finálny (meritórny) produkt

prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom uţ „postupom súdu“ vôbec nemôţe

byť ani časť rozhodnutia – jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstiţnosť,

presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom

na ktoré súd rozhodol (, ).

19.4. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba pojem „procesný postup“ súdu

vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.

20. Uţ dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, ţe

nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a prípustnosť dovolania;

nepreskúmateľnosť bola povaţovaná len za vlastnosť rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok

prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ). S tým názorom sa stotoţnil aj ústavný súd (viď sp. zn. ,

, a ).

20.1. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania

v zmysle “, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016,

právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania

v zmysle . Výnimočne, keď písomné

vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných

pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa

“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania,

ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli,

preto ho treba povaţovať aj naďalej za aktuálne.

20.2. V danom prípade obsah spisu nedáva ţiadny podklad pre uplatnenie druhej vety

stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len

celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď

rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec ţiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady

najzákladnejšej dôleţitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku

2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, ţe mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh

proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

9

20.3. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol, čoho a z akých

dôvodov sa ţalobca domáhal, čo uvádzali ţalované, z ktorých skutočností a dôkazov

vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil. Citoval ustanovenia, ktoré

aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery; medziiným uviedol dôvody, so zreteľom

na ktoré dospel k právnemu názoru, ţe ţalobca sa počas plynutia premlčacej doby nedovolal

relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy spôsobom, (len) ktorý je – podľa právneho názoru

odvolacieho súdu – právne účinný. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, ţe odvolací súd

svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z Za procesnú

vadu konania podľa nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

21. Podstatná časť námietok ţalobcu, a to aj v súvislosti s ním tvrdenými procesnými

chybami, sa týka nie procesného postupu, ale právneho posúdenia veci. Najvyšší súd uţ ale

podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, ţe realizácia procesných oprávnení

sa účastníkovi neznemoţňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a ,

, , , , ,

a ).

21.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

21.2. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu nie je po 1. júli 2016 ţiadny dôvod

pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci

na moţnosť uskutočňovať procesné oprávnenia niektorou zo strán civilného sporového

konania.

22. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie

je podľa prípustné. Vzhľadom na to jeho dovolanie odmietol podľa

.

23. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní

neodôvodňuje ( veta druhá ).

10

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. mája 2017

JUDr. Emil Franciscy, v.r.

predseda senátu

(sudca spravodajca)

JUDr. Daniela Sučanská, v.r. JUDr. Elena Siebenstichová, v.r.

členka senátu členka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková