Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/113/2019

Identifikačné číslo spisu: 6616216134 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:6616216134.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ R. N., bývajúceho v N., 2/ V. N., bývajúcej v N., obaja zastúpení JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou Advokátskej kancelárie v Poltári, Železničná 7, proti žalovanej Prvej stavebnej sporiteľni a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., s o sídlom v Bratislave, Bajkalská 13, IČO: 36 860 662, o určenie, že záložné právo nie je, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. novembra 2018 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 20. apríla 2017 č. k. -145 určil, že záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaných na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie N., obec N., Okresný úrad N. - katastrálny odbor, byt číslo XX na 6. pos c hodí v bytovom d o m e s o s úpis ným č ís lom X X X X v o v c h o d e č ís lo X n a u lic i I. so spoluvlastníckym podielom 808/43328 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu bez pozemku stojaceho na parcele C-KN číslo 346/208, zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva X., nie je. Po právnej stránke aplikoval , , , , , v platnom znení (ďalej aj „“), (ďalej aj „“) a taktiež poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. februára 2009 a sp. zn. z 1. októbra 2008. Z vykonaného dokazovania zistil, ž e žalobcovia 1 / a 2 / uzavreli so žalovanou 1. júna 2011 zmluvu o mimoriadnom splátkovom medziúvere a stavebnom úvere č. X., predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru č. XXXXXXX X XX žalobcom 1/ a 2/ vo výške 33.400 eur. Zo zmluvy pre žalobcov 1/ a 2/ v postavení spoludlžníkov vyplývala povinnosť n a úč et zmluvy o stavebnom sporení poukazovať vklad vo výške 53,44 eur mesačne a na účet stavebného úveru uhrádzať splátky úveru a poistenie, spolu 225,18 eur mesačne. Súčasne bola dňa 1. júna 2011 medzi žalovanou ako záložným

veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ uzavretá zmluva o zriadení záložného práva a mandátna zmluva č. X., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. N. (byt č. XX na 6. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX vo vchode č. X na ulici I. so spoluvlastníckym podielom 808/43328 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu bez pozemku, stojaceho na parc. KN-C č. 346/10), na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky s príslušenstvom, vzniknutej na základe zmluvy o stavebnom sporení a medziúvere č. XXXXXXX XXX a č. XXXXXXX XXX. Listom z 1 8 . novembra 2015 žalovaná oznámila žalobkyni 2/, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru k 18. novembru 2015 a zmluva o stavebnom sporení č . XXXXXXX XXX . zanikla ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle VPSS pre fyzické osoby č. IX bod 11. (č. l. 31 spisu). Žalovaná tiež listom z 19. januára 2016 oznámila žalobcom 1/ a 2/, že pristúpi k vykonaniu dobrovoľnej dražby. Okresný súd vychádzal pri rozhodovaní z toho, ž e žalobcovia 1 / a 2/ majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože stav ohrozenia a neistoty záložcu možno odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo. Z postavenia zmluvných strán mal za preukázané, že ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah, čo medzi stranami nebolo sporné. Podľa okresného súdu (z listu žalovanej z 18. novembra 2015) jednoznačne vyplýva, že žalovaná odstúpila od zmluvy o stavebnom sporení ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a o tejto skutočnosti svedčí aj následná emailová komunikácia medzi stranami sporu (č. l. 34 spisu), kde sama žalovaná uvedený úver označuje ako odstúpený. Uviedol, že úverová zmluva j e upravená v a k o absolútny obchod, ale v posudzovanej veci ide súčasne o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú žalobcovia 1/ a 2/ uzavreli v postavení spotrebiteľov, ktorá je upravená v . Keďže odstúpenie od zmluvy je upravené v aj , v súlade s použil občianskoprávnu úpravu, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia a spotrebiteľ sa jej nemôže vzdať. Mal za preukázané, že zmluva o stavebnom sporení aj zmluva o medziúvere, vrátane záložnej zmluvy č. X., zanikli formou odstúpenia s úč inkami o d zač iatku, vr átane všetkých akcesorických záväzkov a na základe toho určil, že žalované právo nie je. Odstúpením od úverovej zmluvy zanikol záväzkový vzťah z úverovej zmluvy a neexistencia úverového záväzku spôsobuje, že uzavretá záložná zmluva nemôže zabezpečovať záväzok, ktorý neexistuje a súčasne s odstúpením od úverovej zmluvy od počiatku zaniká aj záväzok zo záložnej zmluvy. Úkonom odstúpenia od úverovej zmluvy došlo k jej zániku od počiatku, pričom došlo k zániku akcesorického zabezpečovacieho záväzku v podobe záložného práva, lebo záložná zmluva nemôže zabezpečovať neexistujúci úverový záväzok. Uvedený záver vyplýval aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. októbra 2008. O náhrade trov konania rozhodol podľa .

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 29. novembra 2018 sp. zn. prvým výrokom rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ako vecne správny a druhým výrokom žalobcom 1/ a 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Uviedol, že sa stotožňuje so skutkovým a právnym posúdením veci. Okresný súd správne vyvodil neplatnosť takejto zmluvnej úpravy, ktorá je v rozpore s právnou úpravou na ochranu spotrebiteľa, z ktorej vyplýva, že dôsledkom odstúpenia od úverovej zmluvy od počiatku zaniká aj zabezpečenie plnenia zmluvného záväzku, ktoré bolo predmetom záložnej zmluvy. Vyvodil správny záver, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná, je v neprospech spotrebiteľa, neplatná pre rozpor s právnou úpravou dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa , ktorým sa spotrebiteľský vzťah riadi. Odstúpenie od zmluvy o úvere spôsobilo zánik záložného práva vzhľadom na jeho akcesorickú povahu. Zrušenie zmluvy s účinkami spätne od počiatku je pre spotrebiteľa priaznivejšie. Pri inom právnom posúdení by záložná zmluva nemohla zaniknúť z dôvodu splatných zmluvných pohľadávok, ktoré však odstúpením veriteľa od hlavného zmluvného vzťahu zanikli. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s a .

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z ustanovenia a . V súvislosti s porušením uviedla, že odvolací súd nepostupoval podľa . Podľa jej názoru súd prvej inštancie v priebehu konania a ani vo svojom rozsudku neuviedol, že zmluva o stavebnom sporení a zmluva o úvere sú zmluvami vzájomne závislými v zmysle

, a že na posúdenie tejto otázky bude aplikovať predmetné zákonné ustanovenie, túto otázku otvoril až odvolací súd. Za danej situácie podľa názoru žalovanej mal odvolací súd postupovať v zmysle a mal vyzvať strany, že na vec sa vzťahuje a , ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Jednoznačne by do konania predložila aj vyššie uvedenú zmluvu o stavebnom sporení, čím by zamedzila, aby odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, že táto je zahrnutá do zmluvy o úvere. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa uviedla, že ide o nesprávne právne posúdenie veci v dvoch rovinách. V prvej rovine zmluva o stavebnom sporení a zmluva o úvere (medziúvere a stavebnom úvere) nie sú vzájomne závislými zmluvami podľa . Na to, aby zmluvy mohli byť posudzované podľa uvedeného ustanovenia, tieto musia byť uzavreté pri tom istom rokovaní alebo by museli byť zahrnuté do jednej listiny. V danom prípade však zmluva o stavebnom sporení a zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere neboli ani len uzavreté pri tom istom rokovaní, a ani nie sú zahrnuté do jednej listiny. Vzhľadom na uvedené označil záver odvolacieho súdu za absolútne nesprávny, ak (odvolací súd) tvrdil, že ide o vzájomne závislé zmluvy zahrnuté do jednej listiny. Tvrdila že odvolací súd právnu otázku (vzájomnej závislosti zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o úvere) nesprávne právne posúdil, že došlo aj k zániku zmluvy o úvere a tým pádom aj k zániku záložnej zmluvy. Žalovaná je toho názoru, že pokiaľ odvolací súd posúdil, že došlo k zániku zmluvy o stavebnom sporení, táto skutočnosť však nemá vplyv na existenciu zmluvy o úvere (medziúvere a stavebnom úvere), nakoľko v danom prípade nejde o vzájomne závislé zmluvy podľa , následne tak nemožno hovoriť ani o zániku záložnej zmluvy ako akcesorického vzťahu k úverovému vzťahu. V druhej rovine uviedla nesprávne posúdenie právnej otázky, t. j. platnosti/neplatnosti odstúpenia od zmluvy o stavebnom sporení následne rezultovalo k nesprávnemu záveru odvolacieho súdu o zániku zmluvy o stavebnom sporení a následne aj k zániku úverového vzťahu, a naň nadväzujúceho akcesorického vzťahu. Je toho názoru, že nesplácaním splátok v zmysle zmluvy o úvere (medziúvere a stavebnom úvere) preto došlo zo strany žalobcov 1/ a 2/ k porušeniu tejto zmluvy a nie zmluvy o stavebnom sporení, čím nebol daný dôvod pre odstúpenie podľa čl. IX bod 11 VPSS. Preto, keď súd posudzuje list žalovanej zo dňa 18. novembra 2015 aj ako odstúpenie od zmluvy o stavebnom sporení, tak takéto odstúpenie od zmluvy o stavebnom sporení je neplatné, nakoľko tu nebol dôvod dojednaný medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alebo aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu na ďalšie konania a zároveň, aby zaviazal žalobcov 1/ a 2/ na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že v plnom rozsahu súhlasia s napadnutým rozhodnutím.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , a , ktoré sú aktuálne aj za súčasnej procesnoprávnej úpravy).

7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na príslušnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane

dovolacieho konania (por. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , ). 7.1. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (por. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , ). 7.2. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Z ustanovenia vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a (prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa , je (procesnou) povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a náležitým spôsobom označiť dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. V danom prípade dovolateľka vyvodila prípustnosť dovolania z ustanovenia , z ktorého vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

12. Aj vo vzťahu k (tak, ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v ) platí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , ).

13. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa

ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , a ).

15. Dovolateľka vyvodzovala procesnú vadu konania uvedenú v z toho, že odvolací súd nepostupoval v súlade s , súd prvej inštancie neuviedol, že zmluva o stavebnom sporení a zmluva o úvere sú zmluvami vzájomne závislými podľa a , túto otázku otvoril až odvolací súd.

16. Podľa ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a j e p r e rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

17. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jeho aplikácia odvolacím súdom sa viaže na dve podmienky a to, že nárok treba posúdiť alebo podľa celkom iného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, alebo síce podľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného ustanovenia (iného paragrafu alebo iného odseku). Druhou zákonnou podmienkou, ktorá musí byť splnená je, že toto iné zákonné ustanovenie je pre rozhodnutie veci rozhodujúce (viď Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., , Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 1271).

18. Dovolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel žalobe žalobcov vyplýva, že súd prvej inštancie posudzoval vec aj podľa a (bod 48. rozhodnutia súdu prvej inštancie).

19. Dovolací súd konštatuje, že v danom prípade nejde o prekvapivé rozhodnutie v zmysle , ako uvádzala dovolateľka. V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie rozhodnutie, ktorým odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom prvej inštancie. Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch, než rozhodnutie súdu prvej inštancie (porovnaj ), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie „nečakane“ založené nepredvídateľne na iných „nových“ dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, pričom strana sporu v danej procesnej situácii nemala možnosť namietať ne/správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní (porovnaj ). V danom prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane, keď súdy oboch inštancií založili svoje rozhodnutia na rovnakých skutkových záveroch pri aplikácii rovnakých právnych noriem. So zreteľom na vyššie uvedené nebolo rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie ani prekvapujúce a ani nečakané.

20. Každé podanie (vrátane dovolania) posudzuje aj dovolací súd podľa jeho obsahu ( ) a v súlade s článkom 11 ods. 1 až 3 . Pri takomto posudzovaní dovolania je zrejmé, že prípustnosť svojho dovolania žalovaná okrem vyššie uvedeného pochybenia týkajúceho sa (prekvapivosť rozhodnutia) opierala o aj v otázke nesprávneho postupu s údov v procese dokazovania a pri hodnotení dôkazov. K čomu dovolací súd už podľa predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (porovnaj judikáty R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , , , ). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle postup súdu v procese

zisťovania skutkových podkladov pre rozhodnutie, nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

21. Dovolací súd tiež pripomína konštatovanie ústavného súdu v rozhodnutí sp. zn. (ktoré sa síce týkalo právneho stavu do 30. júna 2016, je však naďalej aktuálne), v zmysle ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie nezakladá vadu konania v zmysle .

22. Zhrnúc vyššie uvedené nie je dovolacia námietka dovolateľky o porušení jej práva na spravodlivý proces v zmysle opodstatnená, preto v tejto časti dovolací súd jej dovolanie odmietol podľa .

23. Dovolací súd pre úplnosť považuje ešte za potrebné uviesť, že pri posudzovaní práva na spravodlivý proces je potrebné zohľadniť aj možnosť účastníka korigovať nesprávny postup súdu. Aj v prípade posudzovania „odňatia možnosti konať pred súdom“ podľa súd zohľadňoval procesnú zodpovednosť strán sporu. Podľa vtedajšej judikatúry dôvodom dovolania nemôže byť akékoľvek odňatie možnosti konať pred súdom; súdna prax zaujala k tejto otázke zužujúci výklad. „Podmienka prípustnosti dovolania podľa nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania, napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie (R 39/1993)“. V danom prípade vo svojom riadnom opravnom prostriedku dovolateľka využila možnosť uplatniť svoj vplyv na konanie, a to vyjadrením sa nielen k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj k tvrdeným procesným vadám, s ktorými sa dostatočne v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal už odvolací súd.

24. Pokiaľ dovolateľka vyvodila prípustnosť podaného dovolania i z ustanovenia , z ktorého vyplýva, že dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že táto - právne relevantná otázka v zmysle ustanovenia musí byť procesnou stranou (dovolateľkou) v dovolaní vymedzená jasným, určitým, konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť, prípadne aj dôvodnosť dovolania.

25. Uvedený dôvod prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu predpokladá, že danú právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu preto daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy v zmysle , keď výlučne odvolací súd mohol vysloviť, že je v jeho rozhodnutí riešená otázka zásadného právneho významu, na ktorú samostatným výrokom pripustil dovolanie a dovolací súd nemal oprávnenie skúmať, či skutočne ide o otázku zásadného právneho významu, ale bol oprávnený preskúmavať takéto rozhodnutie odvolacieho súdu iba v rámci pripustenej otázky, súčasná právna úprava dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená, a z tohto pohľadu rozhodnúť o prípustnosti dovolania. Dovolací súd o tom, že dovolanie je z tohto dôvodu prípustné, nevydáva osobitné rozhodnutie, ale sám si posúdi túto otázku ako predbežnú a v prípade, že dospeje ku kladnému záveru, ide o prípustné dovolanie a dovolací súd bez ďalšieho preskúma napadnuté rozhodnutie a meritórne o ňom rozhodne. Predpokladom prípustnosti dovolania je dôsledné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd musí uviesť svoj názor na riešenie tejto právnej otázky (, ). V konkrétnom prípade musí dovolateľ relevantne odôvodniť, že dovolanie je prípustné, pretože zásadná právna otázka nebola dovolacím súdom dosiaľ riešená, pričom dôvodom dovolania potom môže byť len otázka právneho posúdenia a spochybnenie jej vyriešenia zo strany odvolacieho súdu a ako aj odôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ (porovnaj Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., , Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 1382).

26. Dovolateľka v rámci dovolacieho dôvodu podľa v dovolaní vyššie uvedeným spôsobom nešpecifikovala, ktorá konkrétna, z hľadiska tohto sporu relevantná právna otázka, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktorá ešte nebola dovolacím súdom vyriešená. Samotná polemika dovolateľky s právnymi závermi odvolacieho súdu, eventuálne spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd rozhodol, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v . Dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach alebo predpokladoch o tom, ktorú právnu otázku mala dovolateľka na mysli.

27. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky v zmysle ustanovenia nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd, pretože ak by k tomu pristúpil, dopustil by sa procesne neprípustného dovolacieho prieskumu, ktorý by bol (všeobecne) v zjavnom rozpore s novou koncepciou právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania, nastolenou prijatím aktuálneho procesnoprávneho predpisu - , a zároveň takýto neprípustný dovolací prieskumu by sa (konkrétne) priečil i cieľu sledovanému ustanovením (porovnaj analogicky sp. zn. , , , , , ).

28. Dovolací súd preto konštatuje, že ani prípustnosť dovolania uplatneného dovolateľkou podľa ustanovenia nie je daná. Preto dovolací súd dovolanie žalovanej aj v tejto časti odmietol v zmysle . 29. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ). 30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.