Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/89/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ R. D. a 2/ O. D.,

oboch bývajúcich v N., proti žalovaným 1/ V. T., bývajúcemu v N., a 2/ R. D. ml., naposledy

bytom v N., o určenie neplatnosti právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Nitra pod

sp.zn. , o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 24. januára 2007 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 24. januára

2007 sp.zn. v zmeňujúcom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e

a vec mu vracia v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 19. mája 2005 č.k. -285 zamietol žalobu,

ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o záložnom práve uzavretej dňa

1.12.1995 medzi nimi ako záložcami a žalovaným 1/ ako záložným veriteľom. Zároveň

zastavil konanie v časti o návrhu žalobcov na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretej

toho istého dňa medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Napokon rozhodol aj o trovách konania

a to tak, že žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ ich náhradu vo výške

68 922,-- Sk (2 287,79 EUR) na účet jeho zástupcu JUDr. J. B. do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Zamietnutie žaloby o určenie

neplatnosti záložnej zmluvy odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého

vyvodil záver, že táto zmluva má všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom, t.j. je

v nej určená pohľadávka zabezpečovaná záložným právom a tiež predmet záložného práva

(záloh).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na odvolanie žalobcov i žalovaného 1/

rozsudkom z 24. januára 2007 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o zamietnutí žaloby zmenil tak, že určil neplatnosť záložnej zmluvy v časti zriadenia

záložného práva na príslušenstvo pohľadávky z pôžičky pozostávajúce z dohodnutých úrokov

a zo zmluvnej pokuty, a určil jej neplatnosť aj v časti vzdania sa nároku žalobcov na náhradný

byt. Vo zvyšku prvostupňový rozsudok o zamietnutí žaloby potvrdil a rozhodol, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Svoj právny

záver o čiastočnej neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou žalobcovia zriadili v prospech

žalovaného 1/ záložné právo k bližšie špecifikovaným nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve

na zabezpečenie jeho pohľadávky z pôžičky (voči žalovanému 2/ – synovi žalobcov) v sume

350 000,-- Sk (11 617,87 EUR) vrátane jej príslušenstva pozostávajúceho z úrokov (vo výške

3 % z tejto sumy za každých začatých 7 dní) a zmluvnej pokuty (30 % z dlžnej sumy

v prípade nevrátenia pôžičky a neplatenia úrokov), odôvodnil tým, že dohodnutá výška

úrokov z pôžičky odporuje dobrým mravom, že výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá

neurčito a že vzdanie sa práva na náhradné ubytovanie, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti,

zákon nepripúšťa.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný 1/. Žiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v zmeňujúcom výroku a vo výroku o trovách

konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym

posúdením veci odvolacím súdom poukazujúc na to, že žalobcovia neboli účastníkmi zmluvy

o pôžičke, preto nemajú právo napádať jej obsah vrátane dohodnutých úrokov, že zmluvná

pokuta bola dohodnutá jednoznačne a že žalobcovia sa pre prípad výkonu záložného práva

mohli vzdať práva na náhradný byt a boli si vedomí s tým spojených následkov.

Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok

ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníkom konania) v zákonnej lehote ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním

napadnutom výroku a dospel k záveru, že ho treba v tejto časti zrušiť.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom. Obligatórne sa zaoberá len vadami

konania uvedenými v a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť dovolací súd

predovšetkým skúmal existenciu vád vymedzených v a iných vád konania (aj

keď neboli dovolateľom namietané), pričom zistil, že konanie pred odvolacím súdom je

postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia , spočívajúcou v odňatí

možnosti účastníkovi riadne konať pred súdom.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a

Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález

z 12. mája 2004 sp.zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej

republiky ustanovuje , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,

čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil;

dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným

výkladom ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami

v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov

rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho

skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej

možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie

jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne

odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie

spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka.

Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa

účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom

predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti

rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych

alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma možnosť konať pred

súdom.

Podľa názoru dovolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred

odvolacím súdom v prejednávanej veci.

Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba

v preskúmavanej veci) je v zmysle existencia naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí

zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí

konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase

rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho

charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva

alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak

v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah

a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu,

tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto

funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu;

ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani

naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu

preskúmal po vecnej stránke. Pretože súčasťou riadneho odôvodnenia rozsudku v zmysle

je aj (a najmä) právne posúdenie veci súdom a pri určovacej žalobe

predpokladanej ustanovením sa súd v rámci právneho posúdenia veci musí

zaoberať najprv existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je

potrebné, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo úvahy súdu, akými sa riadil pri riešení tejto

otázky. Absencia týchto úvah má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti.

V prejednávanej veci sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku otázkou

existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy vôbec

nezaoberal. Aj keď vzhľadom na to, že žalobe čiastočne vyhovel, možno predpokladať, že

naliehavý právny záujem považoval za daný, v odôvodnení rozsudku neuviedol, z akých úvah

pritom vychádzal, akými okolnosťami sa riadil a z čoho usúdil, že určením (aj len čiastočnej)

neplatnosti záložnej zmluvy bude naplnená preventívna povaha tohto učenia a teda naplnené

funkcie určovacej žaloby. Žalovanému 1/ tým odňal možnosť v podanom mimoriadnom

opravnom prostriedku skutkovo a právne argumentovať proti jeho záverom v tomto smere.

Na požiadavke riadneho odôvodnenia rozsudku v tejto časti treba pritom trvať o to viac, že

podľa obsahu spisu (tvrdenia samotných žalobcov prednesené, resp. oznámené ich

zástupcom) malo dôjsť v priebehu konania k realizácii záložného práva predajom

nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov a k výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností.

Pre uvedenú vadu konania dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom

zmeňujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu

zrušenia vrátil na ďalšie konanie ( ).

V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určenie

neplatnosti záložnej zmluvy dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že žaloba o určenie

v zmysle nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie

len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo

právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah

alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo

neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude

vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho vzťah (právo) významný pre právny pomer

účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.

Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností,

právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie

predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach

žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná

zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť

k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením

neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo

záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť

záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Záložná

zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné

právo založené na tejto zmluve (napríklad preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej

by mala pohľadávka vzniknúť, alebo preto, že takáto zmluva je neplatná a pod.). A aj keď je

záložná zmluva platným právnym úkonom, záložné právo nevznikne, ak nevznikla

pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať. Vzhľadom na to, že určením platnosti

alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho

vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle

Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení

možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo

k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová