Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 643/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Antonom Kupšom, Moyzesova 1380/34, Čadca, pre namietané porušenie

jej základných práv podľa a

rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 30. septembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. septembra 2014 (ďalej len „napadnutý

rozsudok“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bol

potvrdený rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. zo 6. novembra 2013,

ktorým určil, že nehnuteľnosť – „parcela “ nachádzajúca sa v k. ú.

patrí v podiele 6/16 do podielového spoluvlastníctva nebohého a zároveň zaviazal

odporkyňu nahradiť žalobcom v 1. až 5. rade trovy konania. Proti napadnutému rozsudku

krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie „podľa “, ktoré však

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

zo 6. júna 2012 odmietol.

3. Sťažovateľka v sťažnosti vyslovuje presvedčenie, že napadnutým rozsudkom

krajského súdu „jej bolo odobraté základné právo na spravodlivé konanie podľa Čl. 46

ods. 1 SR a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

a to najmä tým, že krajský súd po predložení dôkazu, a to rozsudku Okresného súdu

v Čadci, o reálnej deľbe v náväznosti na rozhodnutie č. 911/1932 Úradnej

zbierky rozhodnutí býv. Najvyššieho súdu Československej republiky, nerešpektoval toto

rozhodnutie a nerešpektoval reálnu deľbu pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov

a predloženie tohto dôkazu bolo reálnym preukázaním reálnej skutočnosti, ktorá

predstavovala reálnu deľbu pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov“, čím zároveň

„porušil ustanovenie Čl. 20 ods. 1 SR a tým zasiahol do vlastníckeho práva

sťažovateľky“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu „došlo k porušeniu základných práv

sťažovateľky podľa a “, a aby

napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil.

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

9. Uplatnenie právomocí ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa

je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania stanovených v a a nasl. .

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane judikuje, že všeobecné náležitosti návrhu musí

spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu

().

10. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho

zástupca.

11. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

12. Zo vzájomnej väzby medzi citovanými ustanoveniami

[§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a)] vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva

a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov

, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ),

t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti

dôkazy. Nedostatok právne relevantného odôvodnenia sťažnosti má vo vzťahu

k namietaným porušeniam toho-ktorého základného práva alebo slobody významné

procesné dôsledky, pretože ústavný súd nie je skutkovým súdom ani ďalšou inštanciou

v systéme všeobecného súdnictva, takže bez splnenia uvedenej podmienky ústavný súd

o návrhoch sťažovateľa uvedených v petite ani nemôže rozhodovať (napr. ,

, , , , ,

, a iné).

13. Pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti ústavný súd zistil, že hoci je

sťažovateľka v konaní pred ním zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý

koncipoval aj samotnú sťažnosť, petit nie je vymedzený jasne, určito a zrozumiteľne, teda

takým spôsobom, aby predstavoval právne relevantné východisko pre rozhodnutie

ústavného súdu v danej veci. Aj odôvodnenie sťažnosti je neurčité a nezrozumiteľné,

pretože sa v ňom nenachádza čo i len jediná dostatočne konkrétna a určitá ústavnoprávne

relevantná námietka, ktorá by vzhľadom na obsah toho-ktorého základného práva alebo

slobody mala svedčať v prospech záveru o porušení „základných práv sťažovateľky podľa

a “ krajským súdom. Ďalším závažným

obsahovým nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že sťažovateľka spolu s ňou ústavnému

súdu nepredložila kópiu napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorého prieskumu

sa domáha. Namiesto neho k sťažnosti pripojila kópiu uznesenia najvyššieho súdu, ktorým

odmietol dovolanie sťažovateľky ako procesne neprípustné, avšak toto rozhodnutie

samostatnou sťažnosťou podľa nenapadla.

14. V súvislosti so zisteným rozsahom nedostatkov ústavný súd pripomína, že tieto

nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, keďže na taký postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,

z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí podaní účastníkov konania posudzuje (napr. , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ).

15. Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

zdôraznil, že: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“

16. Ústavný súd so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky dospel

k záveru, že jej sťažnosť v predloženej podobe vykazuje taký nedostatok náležitostí

predpísaných , že nie je možné preskúmať ani len splnenie

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol podľa už pri predbežnom prerokovaní.

17. Nad rámec uvedeného ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľky na to,

že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa nepatrí právo

účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov

(), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ,

, ). Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom

krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny

názor krajského súdu svojím vlastným (obdobne , ,

).

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľky nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia

základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2016