Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-181-2014.pdf
PDF · 85.22 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/181/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. č. XXX, H., 2. Z. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., K. č. XXX, 3. I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. č. XXX, H., 4. S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. č. XXXX, H. a 5. Q. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. č. XX, okres L., Česká republika, navrhovatelia všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou VARMUS, s. r. o., Palárikova 83, Čadca proti odporkyni: F. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, H., zastúpenej JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom S. XX, P., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 11C/155/2011-124 zo dňa06.11.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Navrhovateľom v rade 1/ - 5/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 11C/155/2011-124 zo dňa 06.11.2013 určil, že parcela KNC číslo 4293/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2, v katastrálnom území H., zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXXX, ktorý vydala Správa katastra Čadca, patrí v podiele 6/16 do podielového spoluvlastníctva zomrelého I. I., nar. XX. XX. XXXX a zomrelého XX. XX. XXXX, naposledy bytom H.
- H. č. XXX. Zároveň odporkyňu zaviazal k povinnosti nahradiť navrhovateľom v 1/ až 5/ rade trovy konania vo výške 109,86 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a z titulu úhrady časti trov ohliadky miesta samého a trovy právneho zastúpenia vo výške 900,14 Eur na účet spoločnosti Advokátska kancelária VARMUS, s. r. o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, zastúpená advokátom a konateľom JUDr. Jozefom Varmusom, PhD., vedený v N. N., a. s., pobočka P., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 100/2011 do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovatelia v rade 1 až 5 sa domáhali predmetným návrhom určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom I. I., zomrelom dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom H. - H. č.XXX. Uvedené navrhovali na tom skutkovom a právnom základe, že sporná parcela je totožná s pozemno-knižnou parcelou číslo 22964, ktorá je zapísaná vo vložke 4118 katastrálne územie Y.. Parcela KNC číslo 4293/1 je prístupovou cestou, ktorá spája novú cestu so starou a používa sa ako prístup k autobusovej zastávke. Právni predchodcovia navrhovateľov S. I. a M. I., rod. H. nikdy nepreviedli svoje spoluvlastnícke práva na odporkyňu, resp. jej právnych predchodcov. Sporný pozemok rovnako používali ako ostatní miestni obyvatelia ako prístupovú komunikáciu ku svojim nehnuteľnostiam a k autobusovej zastávke. V konaní pred notárom o vydanie osvedčenia vydala notárka osvedčenie v prospech pôvodnej odporkyne D. U. v rozpore s právnymi predpismi, pretože si nezabezpečila súhlas všetkých spoluvlastníkov zapísaných v pozemkovej knihe alebo ich právnych nástupcov na vydanie
takéhoto osvedčenia. Právni nástupcovia po pozemno-knižných spoluvlastníkoch S. I. a M. I., rod. H. takýto súhlas s vydaním osvedčenia nikdy nedali. V pozemkovej knihe pre katastrálne územie Y. vo vložke 4118 k pozemno-knižnej parcele číslo 22964 sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci právni predchodcovia navrhovateľov, a to pod B2 S. I. v podiele 4/16 (v pozemkovej knihe je pod B2 zápis v podiele 6/16, pričom zo zápisu pod B8 vyplýva, že podiel 2/16 v roku 1951 na základe odovzdávajúcej zmluvy previedol S. I. na svoju manželku M. I., pod B4 M. I. v podiele 2/16 a pod B8 M. I. v podiele 2/16. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci, sp. zn. D 694/1968 zo dňa 02.03.1970 po S. I. spoluvlastnícky podiel po ňom podľa pozemkovej knihy z vložky číslo 4118 k pozemno-knižnej parcele číslo 22964 pod B2 v podiele 4/16 nadobudol do vlastníctva práve I. I., nar. XX. XX. XXXX. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci, sp. zn. D 960/81 zo dňa 13. 11. 1981 po M. I., rod. H. spoluvlastnícky podiel po nej podľa pozemkovej knihy vložka číslo 4118 k pozemno-knižnej parcele číslo 22964 pod B4 v podiele 2/16 a pod B8 v podiele 2/16 nadobudli Z. I. v podiele 1 a I. I. v podiele 1. Z týchto dedičských rozhodnutí vyplýva, že I. I. nadobudol spoluvlastnícky podiel 4/16 po svojom otcovi S. I. a spoluvlastnícky podiel 2/16 po svojej matke M. I., rod. H. 2/16 a Z. I. po matke M. I. podiel vo výške 2/16. I. I. dedením nadobudol spoluvlastnícky podiel 6/16 k pozemno-knižnej parcele číslo 22964, zapísanej vo vložke číslo 4118. Navrhovateľka v rade 1/ je pozostalou manželkou a navrhovatelia v 2/ až 5/ rade sú deťmi po zomrelom I. I.. V dedičskom konaní po zomrelom I. I., nar. XX. XX. XXXX a zomrelom XX. XX. XXXX, ktoré prebiehalo na Štátnom notárstve v Čadci pod číslom D 19/90 spoluvlastnícky podiel 6/16 k pozemno-knižnej parcele číslo 22964 zapísanej vo vložke číslo 4118 prejednaný nebol. Pôvodná odporkyňa si nechala protiprávne osvedčiť u notára, že nadobudla vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním i napriek tomu, že v konaní pred notárom si nezabezpečila súhlas právnych predchodcov navrhovateľov a ani samotných navrhovateľov, pričom nikdy nesplnila podmienky vydržania vlastníckeho práva, nakoľko pozemok - podiely od právnych predchodcov navrhovateľov nikdy nenadobudla a pozemok neužívala sama, ale pozemok sa užíva ako prístupová cesta pre miestnych obyvateľov obce Klokočov - Kornica. Preto s poukazom na uvedené navrhovatelia majú právny záujem na podaní návrhu, že sporná nehnuteľnosť v podiele 6/16 patrí do dedičstva po zomrelom I. I..
Pôvodná odporkyňa D. U. považovala návrh navrhovateľov za nedôvodný. Tvrdila, že pôvodná pozemnoknižná parcela číslo 22964 bola v prírode reálne rozdelená na základe reálnej deľby medi pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi a tú časť parcele, ktorú od roku 1962 na základe kúpnej zmluvy ona držala, pripadla P. I., M. I., rod. I.. V roku 1962 pri odpredaji jej P. I. a Z. I. v prírode ukázali hranice, ktoré predstavovali reálnu deľbu a na vydelenej časti pôvodnej pozemno-knižnej parcele číslo 22964, ktorá patrila P. I., si postavila rodinný dom číslo súpisné XXX a od uvedenej doby si nikto nároky do podielu 6/16 nerobil. V žiadnom prípade cez parcelu neviedla prístupová komunikácia pre iných miestnych občanov. Uvedené tvrdenie je iba účelovým tvrdením. Navrhovateľom v rade 1/ až 5/ prináleží podiel v pôvodnej pozemno-knižnej parcele číslo 22964, ktorá v rámci reálnej deľby pripadla ich právnym predchodcom.
Súd prvého stupňa na pojednávaní 16. 10. 2013 pripustil zmenu rozsudočného návrhu v znení, aby určil, že sporná parcela KNC číslo 4293/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2 v katastrálnom území H., zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXXX, ktorý vydala Správa katastra Čadca patrí v podiele 1/16 do podielového spoluvlastníctva nebohého I. I., nar. XX. XX. XXXX a zomrelého dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom H. - H. č. XXX.
Súd prvého stupňa na základe vykonané dokazovania výsluchom účastníkov konania, ohliadkou miesta samého, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi zistil, že návrh navrhovateľov 1/ až 5/ rade je dôvodný, a preto mu vyhovel.
Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní vyčítala prvostupňovému súdu, že nesprávne vyhodnotil tvrdenie navrhovateľky v 1/ rade, ktorá na pojednávaní uviedla, že pôvodná pozemno-knižná parcela bola v prírode reálne rozdelená medzi pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi, a túto skutočnosť na ohliadke na mieste samom potvrdili aj právni nástupcovia po pozemno-knižných spoluvlastníkoch P. I., S. Y., I. T.. Uvedenú skutočnosť o reálnej deľbe podporuje aj oznámenie Správy katastra v Čadci, že údajná cesta, ktorá prakticky má údajne predstavovať určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom I. I. vznikla, resp. mala vzniknúť v r. 1982, a to administratívnym zápisom. Navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c/ O.s.p., pretože podstatou ich sporu bolo právo prechodu cez parcelu CKN 4293/1 a v naliehavosti právneho záujmu o určenie vlastníckeho práva
a preukázanie vecného bremena práva prechodu nie je potrebné, aby bolo určené, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, pretože je dôležité preukázanie práva prechodu, a to fakticky výkonom, resp. držbou svojho spoluvlastníckeho podielu, čo navrhovatelia nijakým spôsobom nepreukázali. Odporkyňa ako odvolateľka navrhuje však vykonať dôkaz, a to rozsudkom OS v Čadci č.k. 4C 838/81, o ktorom nemala vedomosť, pretože v zmysle § 205a ods. 1, písm. d/ O.s.p. navrhuje vykonať tento dôkaz, z ktorého jednoznačne vyplýva, že medzi pozemno-knižnými spoluvlastníkmi došlo k reálnej deľbe, pretože v tomto konaní bolo vysporiadané vlastnícke právo k parcele EN 22964/3 v kat. území H. a jedná sa o tú istú pozemno-knižnú parcelu č. 22964, nakoľko v obci Klokočov bol až technicko- hospodárskeho mapovania zjednotený operát, ktorý mal totožné čísla pozemno-knižné, ako i parcelné čísla EN, a v tomto konaní boli účastníkmi konania všetci pozemno-knižní spoluvlastníci pozemno- knižnej parcely č. 22964, ktorí sa v tomto konaní jednoznačne vyjadrili, že parcela bola v prírode reálne rozdelená, tieto neužívali ani oni ani ich právni predchodcovia a uznávali vlastnícke právo právnej predchodkyne odporkyne. Nahliadnutím do spisu 4C 838/81, a to najmä s poukazom na výpoveď pôvodnej spoluvlastníčky M. I., rod. H. je preukázaná aj tá skutočnosť, že táto bola bezprostrednou susedkou právnej predchodkyne odporkyne a táto uviedla, že svoju nehnuteľnosť mala oplotenú a vedľajším pozemkom bol pozemok právnej predchodkyne odporkyne a v čase keď svoje vyjadrenie podávala v roku 1981 mala 79 rokov. Zároveň odvolateľka poukazuje aj na tú skutočnosť, že nebohý I. I., ktorý bol účastníkom tohto konania prehlásil, že uznáva vlastnícke právo právnej predchodkyne odporkyne. Teda z toho vyplýva, že navrhovatelia sú si vedomí, že na nehnuteľnostiach v dávnej minulosti prebehla reálna deľba medzi pozemno-knižnými spoluvlastníkmi, a túto skutočnosť vedome zamlčujú, pretože ich právny predchodca reálnu deľbu potvrdil. V tomto smere poukazujú aj na tú skutočnosť, že pôvodní pozemno-knižní spoluvlastníci si nepamätajú na reálnu deľbu, ale vedia o tom, že táto reálna deľba v minulosti prebehla a uznávali vlastnícke právo právnej predchodkyne odporkyne. Ďalej poukazuje aj na ďalšiu podstatnú skutočnosť, s ktorou sa okresný súd nevysporiadal, a to, že navrhovatelia sa vo svojom návrhu odvolávali, že právna predchodkyňa odporkyne D. U. si protiprávne vysporiadala vyhlásením osvedčenia o vydržaní titulom notárskej zápisnice NZ 443/2009 parcelu CKN 4293/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2. Opomenuli však veľmi dôležitú skutočnosť, že týmto vyhlásením osvedčenia o vydržaní boli vysporiadané parcele CKN 4291 a CKN 4292 z tej istej pozemno-knižnej parcely č. 22964 a je zarážajúce, že sa domáhajú určenia len k jednej parcele a k ostatným parcelám sa vlastníckeho práva nedomáhajú, tak z toho vyplýva, že nepopierajú reálnu deľbu medzi pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi, pretože ak by túto reálnu deľbu popierali, domáhali by sa vlastníckeho práva aj k zvyšným parcelám. Teda tento rozpor súd neodstránil, ani sa na túto skutočnosť nezameral a z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia si uplatňujú vlastnícke právo len k tomu čo im prakticky vyhovuje. Teda dá sa skonštatovať, že na jednej strane tvrdia, že reálna deľba nebola a na druhej strane ju rešpektujú, pretože sa nedomáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, ako bolo povedané, teda ku zvyšným parcelám. S poukazom na uvedené odporkyňa navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol odvolateľ konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, keď vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré vyhodnotil postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd zrozumiteľne, jasne a presne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a na základe akých skutočností vychádzal, s akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil,
a teda spĺňa podmienky ust. § 157ods. 2 O.s.p. Nemohol preto odvolací súd prisvedčiť argumentom, na ktorých odvolateľka založila svoje odvolanie. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku týkajúcu sa údajného nedostatočného zistenia skutkového stavu, nakoľko okresný súd správne v odôvodnení rozsudku sa zameral na argumenty, ktoré sú z hľadiska súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce. Odvolací súd poznamenáva, že právo na spravodlivý súdny proces nezahŕňa, aby sa súd stotožnil s názormi účastníkov konania, navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/04) a ani to, aby bol účastník úspešný v konaní (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 50/04). Preto s poukazom na uvedené rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
Odporkyňa v odvolacom konaní nebola úspešná. Úspešní boli navrhovatelia v 1/ až 5/ rade, ktorým by patrila náhrada trov odvolacieho konania, no keďže im v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli odvolací súd rozhodol, že navrhovateľom v 1/ až 5/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.