Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 135/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. mája 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním sťažovateľa

doručeným ústavnému súdu 11. septembra 2019, ktorou namieta porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. a v súlade

s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019

bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov prerozdelená

a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

schváleného na zasadnutí pléna konaného 4. decembra 2019 na obdobie od 1. januára 2020

do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) je na konanie vo veciach patriacich

do pôsobnosti senátov ústavného súdu v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát

ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade

s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudcom

spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana

Baricová, predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú sťažnosť

sťažovateľa preto predbežne prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto

rozhodnutia.

4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie, v ktorom

má sťažovateľ právne postavenie povinného, sa začalo 15. mája 2008 na základe návrhu

na vykonanie exekúcie podaného obchodnou spoločnosťou ,

, (ďalej len „oprávnená“). Exekučným titulom

v napadnutom konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

pri IUDEX, s. r. o., sp. zn. i586.9264 zo 4. marca 2008, ktorým bol sťažovateľ zaviazaný

zaplatiť oprávnenej sumu 617,41 € s príslušenstvom (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

Súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi (ďalej len „súdny exekútor“) bolo

poverenie na vykonanie exekúcie udelené 12. júna 2008.

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že rozhodcovský rozsudok

nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože z dôvodu neplatnej rozhodcovskej zmluvy

nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na jeho vydanie. Ďalej poukazuje

na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli dojednané v zmluvách o spotrebiteľskom

úvere uzavretých s oprávnenou. Okresný súd preto podľa názoru sťažovateľa v rozpore

so zákonom udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

6. Podaním z 8. júna 2018 sťažovateľ navrhol zastavenie exekúcie a žiadal,

aby okresný súd uložil oprávnenej a súdnemu exekútorovi zaplatiť mu 1 340 € z titulu

bezdôvodného obohatenia, pretože táto suma bola súdnym exekútorom od sťažovateľa

vymožená v priebehu exekúcie.

7. Sťažovateľ okresnému súdu vytýka, že o jeho návrhu na zastavenie exekúcie

nekoná, a to napriek jedenásť rokov trvajúcej exekúcii, čím porušuje jeho základné právo

podľa a právo podľa dohovoru.

8. Sťažovateľ využil možnosť postupu podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“) a 2. januára 2019 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní (ďalej len „sťažnosť“). Predseda okresného súdu prípisom sp. zn. Spr 2202/2019

z 28. januára 2019 sťažovateľovi oznámil, že nie je možné dodržať lehotu 30 dní

na vybavenie jeho sťažnosti z dôvodu nemožnosti zabezpečenia podkladov, pričom

po odpadnutí prekážky sa k jeho sťažnosti vyjadrí.

9. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na rôzne definície pojmu

korupcia a tvrdí (bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia, pozn.), že súdne prieťahy

v napadnutom konaní sú práve dôsledkom korupcie. Zároveň poukazuje na viaceré ústavné

sťažnosti, ktoré už adresoval ústavnému súdu.

10. Sťažovateľ si súčasne uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške

25 000 €, čo odôvodnil nečinnosťou okresného súdu, korupciou a „protizákonným vydaním

poverenia súdnemu exekútorovi“.

11. Písomným podaním zo 7. septembra 2019 (doručeným ústavnému súdu

11. septembra 2019) sťažovateľ doplnil svoju ústavnú sťažnosť, pričom v podstatnom

rozsahu opakuje totožné námietky obsiahnuté v ústavnej sťažnosti. Uvádza, že 1. júla 2019

opätovne adresoval predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom

podpredseda okresného súdu mu opäť zaslal len upovedomenie o nemožnosti vybaviť jeho

sťažnosť v zákonnej 30-dňovej lehote. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že okresný súd

o jeho návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol uznesením sp. zn.

z 27. júna 2019 tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a súdnemu exekútorovi

nepriznal náhradu trov exekúcie a sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Ďalej

sťažovateľ argumentuje, že okresný súd tak „dlho ignoroval exekučné zákony, zákony

na ochranu spotrebiteľa, sťažovateľov podnet na zastavenie exekúcie, že oprávnená

z exekúcie od 02.07.2019 neexistuje a nie je od koho vymáhať časť zaplatených peňazí,

primerané finančné zadosťučinenie...“.

12. Na záver sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu,

pretože jeho nepriaznivá finančná situácia mu neumožňuje platiť za poskytovanie

právnych služieb, pričom podaním zo 16. decembra 2019 (doručeným ústavnému súdu

18. decembra 2019) špecifikoval svoje majetkové pomery a predložil aj výpis

zo svojho účtu.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

16. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

17. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

18. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

19. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. Predmetom ústavnej sťažnosti je v danom prípade namietané porušenie

základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

22. Ústavný súd predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu v súlade s a skúmal,

či ústavná sťažnosť obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom (§ 39 a § 43, § 123,

a ), a súčasne zisťoval, či v danom prípade nie sú dané

dôvody na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

súde. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia

podľa a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

23. Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že v ústavnej sťažnosti absentuje

uvedenie kvalifikovaného návrhu na rozhodnutie vo veci (petitu), avšak ústavný súd

sťažovateľa na odstránenie uvedeného nedostatku nevyzýval, pretože ani po prípadnom

doplnení ústavnej sťažnosti by ústavný súd nedospel k inému právnemu záveru aký zaujal

v tomto uznesení. Sťažovateľ súčasne nešpecifikoval konkrétny odsek čl. 6 dohovoru, avšak

vychádzajúc z celkového obsahu ústavnej sťažnosti možno konštatovať, že sťažovateľ sa

domáha vyslovenia porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru. Na základe toho ústavný súd ustálil predmet tohto konania tak, ako to je uvedené

v záhlaví tohto uznesenia.

III.1 K namietanému porušeniu práva na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní

24. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa spočíva podľa názoru sťažovateľa v tom, že exekúcia bola vedená

viac ako jedenásť rokov na základe nespôsobilého exekučného titulu a okresný súd

dlhodobo nekonal o jeho návrhu na zastavenie exekúcie, a to aj napriek viacerým

sťažnostiam na prieťahy v konaní, ktoré adresoval predsedovi okresného súdu.

25. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je dôvodom

na odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ). Ústavný

súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (, ,

) judikoval, že zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej

porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže

vyplývať aj z toho, že porušenie tohto práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch.

26. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach opakovane vyslovil,

že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie

o výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. ,

), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie

podľa o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva

na súdnu ochranu podľa (, , )

a v takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov

nevyníma. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu

zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne

rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia

súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne

, , , ).

27. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že exekúcia bola vykonávaná viac

ako jedenásť rokov, ústavný súd konštatuje, že špecifikom exekučného konania

(napr. , ) je to, že exekučné konanie je spravidla „v rukách“

súdneho exekútora a exekučný súd v rámci exekučného konania koná a rozhoduje len

na základe procesných návrhov účastníkov exekučného konania, resp. súdneho exekútora,

preto namietať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa možno na ústavnom súde vo vzťahu k exekučnému súdu len

vtedy, ak tento má reálne o čom rozhodovať.

28. Je teda zrejmé, že dobu od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie,

t. j. od 12. júna 2008 až do 8. júna 2018, keď sťažovateľ podal návrh na jej zastavenie,

nemožno pripísať na „ťarchu“ okresného súdu, pretože v uvedenom období zodpovedal

za vedenie a priebeh exekúcie súdny exekútor. Vzhľadom na to, že sťažovateľ v ústavnej

sťažnosti nenamietal porušenie svojho základného práva podľa

postupom súdneho exekútora v napadnutom konaní, ústavný súd predmetnú fázu exekúcie

neposudzoval.

29. Pokiaľ sťažovateľ vytýka okresnému súdu, že o jeho návrhu na zastavenie

exekúcie z 8. júna 2018 nebolo ani ku dňu podania ústavnej sťažnosti právoplatne

rozhodnuté, ústavný súd zdôrazňuje, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ) a že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

, , ). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného

súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň

významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. ,

).

30. Zo samotného podania sťažovateľa zo 7. septembra 2019, ktorým doplnil svoju

ústavnú sťažnosť, vyplýva, že okresný súd o jeho návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol

uznesením sp. zn. z 27. júna 2019 tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú,

zastavil ju a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie a sťažovateľovi

nepriznal náhradu trov konania. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil,

že predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. septembra 2019. Možno teda

konštatovať, že právna neistota sťažovateľa bola v napadnutom konaní odstránená približne

len mesiac po podaní ústavnej sťažnosti.

31. Ústavný súd uznáva, že postup okresného súdu v napadnutom konaní nebol

vo veci celkom optimálny a efektívny, keďže okresný súd potreboval na rozhodnutie

o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie viac ako jeden rok, avšak túto dobu nemožno

z ústavnoprávneho hľadiska vyhodnotiť ako takú, ktorá by dovoľovala prijať záver

o porušení práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

32. Na základe uvedeného ústavný súd v tejto časti odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľa smerujúcu proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

III.2 K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

33. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ďalej namieta, že okresný súd svojím postupom

porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keď v rozpore

so zákonom udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie a exekúcia bola

preto vedená na podklade nespôsobilého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku).

Nezákonný postup okresného súdu sťažovateľ vidí aj v jeho nečinnosti počas jedenásť

rokov prebiehajúcej exekúcie.

34. Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity

zakotvený v , podľa ktorého má sťažovateľ právo domáhať sa ochrany

základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže

poskytnúť iný súd.

35. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza uplatneniu právomoci ústavného

súdu (podobne , , , ). Iba

za predpokladu, že sťažovateľ využije všetky jemu dostupné právne prostriedky súdnej

a inej ochrany svojho základného práva alebo základnej slobody a nebol s ich uplatnením

úspešný, sa môže uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou

podanou ústavnému súdu podľa . K tomu treba dodať, že sťažovateľ

nemá podľa , a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu

na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej ochrany využije,

ale je povinný postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej

ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľom

ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné

za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí (m. m. ,

).

36. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že v exekučnom konaní podľa Exekučného

poriadku (účinného do 31. marca 2017, pozn.) má povinný viacero právnych prostriedkov

obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone

súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho

postupu exekučných orgánov. K takým právnym prostriedkom patria návrh na odklad

exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57

Exekučného poriadku. Účel týchto právnych prostriedkov obrany povinného v exekučnom

konaní je rovnaký a spravidla spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne neprípustnej

exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť a prípadne pred rozhodnutím o zastavení

sa musí exekúcia aj odložiť (jej vykonávanie) ().

37. V danom prípade sa námietkami sťažovateľa, ktorými odôvodňoval porušenie

svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zaoberal

v napadnutom konaní okresný súd v rámci rozhodovania o návrhu sťažovateľa na zastavenie

exekúcie, ktorý, ako už bolo uvedené, tomuto návrhu vyhovel a uznesením z 27. júna 2019

s právoplatnosťou 8. septembra 2019 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa

§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu to bol práve okresný súd, ktorý

bol povinný poskytnúť ochranu právam sťažovateľa, čo vylučuje právomoc ústavného súdu

zaoberať sa v rámci konania o ústavnej sťažnosti námietkami sťažovateľa smerujúcimi proti

postupu okresného súdu v napadnutom konaní.

38. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti

namietaného porušenia práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona

o ústavnom súde.

IV.

Žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu

39. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

40. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd zdôrazňuje, že na vyhovenie

takejto žiadosti musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady: (i)

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto

žiadosť a to, že (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc ústavného

súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne neopodstatnená.

41. Ak teda ústavný súd po posúdení ústavnej sťažnosti zistí, že v danom prípade

nie je daná jeho právomoc na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť je oneskorená, neprípustná

alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti, a teda to znamená, že nie je splnený jeden z predpokladov

ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku čoho nemožno

žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vyhovieť.

42. Vzhľadom na to, že ústavný súd v danom prípade dospel k záveru, že ústavnú

sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť v časti pre nedostatok právomoci ústavného

súdu na jej prerokovanie a v časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, nebolo možné

vyhovieť ani žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na jeho zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom, pretože by išlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti (m. m. , , ).

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia

(bod 2 výroku).

43. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu

zaoberať sa návrhom sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,

pretože rozhodovanie o ňom je viazané na vyslovenie porušenia základného práva alebo

slobody ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu