Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 631/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , t. č.

, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1, 2 a 4,

a , ako aj základných práv podľa , 2

a 3, , , a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania

vedenom pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti

o ustanovenie obhajcu a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie , 2 a 4, a (ďalej

len „ústava“), ako aj svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 ods. 2, čl. 48

ods. 2, a a práva podľa a 3 písm. b) a c)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní o návrhu na povolenie obnovy

konania vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) v súvislosti

s rozhodovaním o jeho žiadosti o ustanovenie obhajcu.

2. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj zo súvisiaceho spisového

materiálu okresného súdu, ktorý si v rámci prípravy predbežného prerokovania veci

vyžiadal, zistil, že sťažovateľ bol v trestnom konaní rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 30. januára 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 5. februára 2015, uznaný

vinným pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c)

a d), ods. 2 písm. c) a d) s poukazom na a Trestného

zákona a , za ktorý mu bol uložený trest odňatia

slobody vo výmere 10 rokov.

3. Dňa 13. októbra 2015 podal sťažovateľ okresnému súdu žiadosť o povolenie

obnovy konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. . Okresný súd

prípisom zo 14. októbra 2015 vyzval sťažovateľa v súlade s

na doplnenie jeho návrhu na povolenie obnovy konania a na predloženie splnomocnenia

pre zvoleného obhajcu. Dňa 27. októbra 2015 bolo okresnému súdu doručené oznámenie

sťažovateľa, že svoje podanie doplní z „preventívno-bezpečnostných dôvodov až priamo“

pred súdom. Zároveň sťažovateľ požiadal o ustanovenie obhajcu ex offo. Následne

sa opakovane sťažovateľ (5. januára 2016, 19. februára 2016), ako aj jeho družka

(12. februára 2016) informovali na okresnom súde o stave konania. Keďže okresný súd

na ich žiadosti nijako nereagoval, 15. mája 2017 podal sťažovateľ sťažnosť podľa zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorú adresoval Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Sťažnosť bola ministerstvom postúpená

na vybavenie okresnému súdu. Okresný súd opatrením sp. zn. z 25. mája

2017 ustanovil sťažovateľovi obhajcu a toho istého dňa vyrozumel sťažovateľa a jeho

družku o stave konania. Následne okresný súd prípisom z 9. júna 2017 vybavil aj sťažnosť

sťažovateľa postúpenú z ministerstva. Napokon na verejnom pojednávaní uskutočnenom

18. septembra 2017 okresný súd návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania zamietol,

pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa .

4. Sťažovateľ svojou sťažnosťou namieta, že napadnutým postupom okresného súdu

spočívajúcom v tom, že mu „nebol bez meškania ustanovený obhajca“ boli porušené

v sťažnosti označené články , jeho základné práva podľa , ako aj práva podľa

dohovoru.

5. Z návrhu sťažovateľa na rozhodnutie, ktorého sa od ústavného súdu domáha,

vyplýva, že vo veci žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie v sťažnosti označených

článkov a jeho základných práv podľa , ako aj jeho práv podľa dohovoru,

zrušil prípis okresného súdu z 9. júna 2017, ktorým okresný súd vybavil jeho sťažnosť

na prieťahy, vec vrátil na ďalšie konanie a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie obhajcu v konaní pred ústavným

súdom.

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

9. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

11. Napriek absencii právneho zastúpenia sťažovateľa a z toho vyplývajúcich

viacerých nedostatkov niektorých náležitostí sťažnosti ústavný súd nepovažoval za potrebné

vyzývať sťažovateľa na doplnenie jeho podania, vyhodnotiac ho za obsahovo natoľko

zrozumiteľné, že umožňuje realizovať ústavný prieskum (m. m. ).

12. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

pristúpil ústavný súd v rámci ústavného prieskumu v prvom rade k preskúmaniu toho,

či sťažnosť sťažovateľa nie je oneskorená, zjavne neopodstatnená, resp. či ústavný súd

má právomoc ju preskúmať, keďže jednou z podmienok, ktorých splnenie je nevyhnutným

predpokladom na to, aby ústavný súd mohol ustanoviť právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom, je to, že nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti.

Povedané inak, na to, aby ústavný súd mohol rozhodnúť o ustanovení právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom, musí najprv zistiť, či sú kumulatívne splnené

tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery

odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak okrem iného je daná

právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie, sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne

neopodstatnená.

Ak teda ústavný súd z obsahu sťažnosti a z výsledku jej posúdenia zistí, že v danom

prípade nie je daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie, sťažnosť je oneskorená,

neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda to znamená, že nie je splnený jeden

z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku

čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

vyhovieť.

13. Sťažovateľ namieta porušenie v sťažnosti označených článkov a jeho

základných práv podľa , ako aj jeho práv podľa dohovoru v konaní o návrhu

na povolenie obnovy konania a špeciálne pri rozhodovaní o jeho žiadosti o ustanovenie

obhajcu v tomto konaní. Porušenie , 2 a 4, a ,

ako aj základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 ods. 2, čl. 50 ods. 3 a čl. 51 ods. 1

a práva podľa a dohovoru odôvodňuje sťažovateľ zbytočnými

prieťahmi ( ), resp. neprejednaním jeho záležitosti v primeranej lehote

(čl. 6 ods. 1 dohovoru).

14. Ústavnému súdu vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

z uvedeného skutkového popisu vyplýva, že okresný súd v čase podania tejto sťažnosti

(10. august 2017) o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie obhajcu v konaní o jeho návrhu

na povolenie obnovy konania rozhodol (25. máj 2017), keď mu za obhajcu ex offo ustanovil

advokáta . Teda možno konštatovať, že v čase doručenia tejto

sťažnosti ústavnému súdu už zo strany okresného súdu nemohlo dochádzať k porušovaniu

jeho základného práva podľa , pretože okresný súd vykonal všetky

do úvahy prichádzajúce úkony smerujúce k vydaniu opatrenia a k odstráneniu právnej

neistoty účastníka konania ešte pre doručením tejto sťažnosti (obdobne pozri

alebo ). Navyše, v čase vydania tohto rozhodnutia

ústavného súdu bolo rozhodnuté aj o návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania.

15. Okrem uvedeného ústavný súd poznamenáva, že z obsahu sťažnosti a jej príloh

vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využil možnosť postupu

podľa a nasl. a 15. mája 2017 podal sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní okresného súdu, ktorú síce adresoval ministerstvu, to ju ale postúpilo

na vybavenie predsedovi okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal

sťažovateľ právo podľa , sa v okolnostiach posudzovanej veci

prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a úspešne

ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Po prešetrení sťažnosti

predsedom okresného súdu tento ustanovil sťažovateľovi obhajcu.

16. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného

porušenia jeho základného práva podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní podľa odmietol z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti (bod 1 výroku rozhodnutia).

17. Kritériom aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru je materiálna povaha predmetu

konania. Aplikácia uvedeného článku dohovoru prichádza do úvahy iba v prípade,

že ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o občianskych právach alebo záväzkoch, prípadne

o oprávnenosti trestného obvinenia (pozri záver prvej vety tohto ustanovenia). Nie je pritom

rozhodujúce, či v okolnostiach konkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd alebo iný

orgán verejnej moci, a tiež nie je rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý upravuje predmet

daného konania, rovnako ani povaha strán (účastníkov konania), resp. povaha právneho

vzťahu, o ktorý v danej veci ide.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6

ods. 1 dohovoru nespadá konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba

bezpochyby považovať aj obnovu konania (, m. m. A. B.

v. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 3. 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru), pretože

rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy

konania priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho

charakteru alebo o oprávnenosti trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto

ustanovenia dohovoru. Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho

konania [pozri aj Svák, J. Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny

štrasburských orgánov ochrany práva. Žilina : Poradca podnikateľa, 2003, s. 370 – 371,

ktorý v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vo veci Callaghon c. Spojené kráľovstvo

z 9. mája 1985, Décisions et raports, č. 60; tiež Repík, B. Ľudské práva v súdnom konaní.

Bratislava : MANZ, 1999, s. 62 – 63: „Pôsobnosť (aplikovateľnosť) článku 6 zásadne

nepresahuje okamih konečného, právoplatného rozhodnutia o vine a treste. Nevzťahuje

sa teda na konanie o obnove... a článok 6 ani nezaručuje právo na revíziu procesu.“].

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou praxou

ústavného súdu (m. m. , , , )

preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd napadnutý postup okresného súdu po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie mohol kvalifikovať ako porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru. Inými slovami, v prípade rozhodovania všeobecných súdov o povolení obnovy

konania podľa a nasl. vrátane zohľadnenia zákonných podmienok

tento postup umožňujúcich podľa a nasl. nejde o typ súdneho

konania spadajúceho pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 .

Ochrany práv obsiahnutých v čl. 6 dohovoru je možné domáhať sa až v obnovenom

konaní, t. j. po tom, ako bolo príslušným všeobecným súdom právoplatne rozhodnuté

o povolení obnovy konania.

Vzhľadom na chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým

postupom okresného súdu je sťažnosť v tejto časti zjavne neopodstatnená (§ 25 ods. 2

), preto ju bolo potrebné z tohto dôvodu odmietnuť (bod 1 výroku

rozhodnutia).

18. Keďže porušenie , 2 a 4, a , ako aj základných

práv podľa , 2 a 3, , a a práva

podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru odôvodňuje sťažovateľ zbytočnými prieťahmi

( ), resp. neprejednaním jeho záležitosti v primeranej lehote (

dohovoru), aj v tejto časti je sťažnosť zjavne neopodstatnená (bod 1 výroku rozhodnutia).

19. Ak je sťažovateľ toho názoru, že jeho sťažnosť na prieťahy nebola predsedom

okresného súdu riadne vybavená, mohol podľa

požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nebol spokojný, predsedu krajského

súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu. Treba dať však

za pravdu sťažovateľovi, že prípis okresného súdu z 9. júna 2017 neobsahoval takéto

poučenie, avšak v sťažnosti, ktorá je predmetom tohto prerokovania toto okresnému súdu

vytýka. Sťažovateľ namiesto toho, aby uplatnil možnosť prešetrenia vybavenia

jeho sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní, podal sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorej namietal okrem iného aj porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a ktorú adresoval

ústavnému súdu.

20. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného

prerokovania v tejto časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú (bod 1 výroku rozhodnutia).

III.

21. Podľa zaužívanej praxe (napr. , ) ústavný súd môže

ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu (t. j. advokáta), ak taká

osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto

predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť

(m. m. ).

22. Vychádzajúc z už uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade

u sťažovateľa nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom. Podľa názoru ústavného súdu je totiž z obsahu sťažnosti

a z výsledku jej posúdenia ústavným súdom (ako to vyplýva z časti II tohto uznesenia)

zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti (m. m. ).

23. Keďže nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku rozhodnutia).

24. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2017