Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)III. ÚS 557/2013
PDF · 182.51 KB
No categories available
III. ÚS 557/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., vo veci namietaného porušenia
„jeho základných práv a slobôd v nasledovných článkoch Ústavy Slovenskej republiky:
čl. 12 ods. 1, ods. 4, čl. 36 písmeno b, čl. 38 ods. 2, čl. 46 ods. 1, ods. 3, čl. 48 ods. 2 taktiež
v rámci Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa čl. 6 ods. 1., čl. 13“
rozhodnutiami Okresného súdu Trnava sp. zn. 13 C 11/98 zo 16. novembra 2000,
zo 16. decembra 2003, z 5. mája 2005, rozhodnutiami Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 9 Co 312/01 z 2. októbra 2001, sp. zn. 10 Co 125/04 z 31. decembra 2004,
sp. zn. 9 Co 334/2005 z 27. júna 2006, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Cdo 152/02 z 19. júna 2003 a namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 28/2008
a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Co 168/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2013
doručená sťažnosť V. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich
základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods. 1, čl. 12 ods. 4, čl. 36 písm. b), čl. 38 ods. 2,
čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu Trnava sp. zn. 13 C 11/98 zo 16. novembra
2000, zo 16. decembra 2003, z 5. mája 2005, rozhodnutiami Krajského súdu v Trnave
(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 312/01 z 2. októbra 2001, sp. zn. 10 Co 125/04
z 31. decembra 2004, sp. zn. 9 Co 334/2005 z 27. júna 2006, uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyššieho súdu“) sp. zn. 4 Cdo 152/02 z 19. júna 2003
a porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 28/2008 a postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 24 Co 168/2013.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 16. januára 1998 podal na Okresnom súde Trnava
žalobu, ktorej predmetom bolo „určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou a priznanie náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku“. Žalobe sťažovateľa
bola pridelená spisová značka 13 C 11/98. Sťažovateľ v sťažnosti tiež uviedol, že Okresný
súd Trnava viackrát v uvedenej veci rozhodoval v súvislosti s jeho procesnými návrhmi
na zmenu návrhu, ako aj vo veci samej. V tejto súvislosti uviedol a konkretizoval viaceré
rozhodnutia Okresného súdu Trnava, ako aj krajského súdu. Sťažovateľ sa domnieva a je
toho názoru, že „súdy vo veci nekonajú v zmysle platných zákonných ustanovení, v zmysle
Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď
konajú protiprávne, neefektívne, robia vo veci zbytočné súdne prieťahy“. V protiklade
s uvedeným sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že bol „donútený... vo veci podať ďalší
nový návrh žaloby zo dňa 01.02.2005, vec je vedená na Okresnom súde v Trnave
pod sp. zn. 26C 9/05 a po reorganizácii súdov na Okresnom súde v Piešťanoch
pod sp. zn. 5 C 28/08“. V súvislosti s postupom súdov vo veci jeho novšieho návrhu žaloby
okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 28/2008 a krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 24 Co 168/2013 vyčíta len prieťahy v týchto konaniach a navrhuje,
aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Ústavný súd konštatuje, že boli vo veci sťažovateľa V. S. porušené základné
práva a slobody v nasledovných článkoch Ústavy Slovenskej republiky: čl. 12 ods. 1, ods. 4,
čl. 36 písmeno b, čl. 38 ods. 2, čl. 46 ods. 1, ods. 3, čl. 48 ods.2, taktiež v rámci Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných a slobôd podľa čl.6 ods. 1., čl.13.
2. Ústavný súd zrušuje nasledovné rozhodnutia Okresného súdu v Trnave vedené:
pod sp. zn.::13C 11/98- 90 zo dňa 16,11.2000 spoločne s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave sp. zn.:9 Co 312/01-109, zo dňa 02.10.2001, sp. zn.: 13C 11/98-192, zo dňa
16.12.2003 spoločne s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 10 Co 125/04-215,
zo dňa 31.12.2004, sp. zn.: 13C 11/98-243,20 dňa 05.05.2005 spoločne s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp. zn.:9Co/334/2005-288, zo dňa 27.06. 2006, uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4 Cdo 152/02-159, zo dňa 19.06.2003.
3. Ústavný súd vec vedenú na Okresnom súde v Trnave pod č. k.:13 C 11/98 vracia
na ďalšie konanie, v ktorom nebudú porušované základné práva a slobody alebo ľudské
práva a základné slobody vyplývajúce z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
4. Ústavný súd prikazuje, aby Okresný súd v Piešťanoch vo veci vedenej pod sp. zn.:
5C/28/2008 a následne Krajský súd v Trnave pod sp. zn.: 24 Co 168/2013 spravodlivo
a efektívne konali bez zbytočných súdnych prieťahov a tak zohľadnili skutočnosti, v ktorých
boli porušené základné práva sťažovateľa V. S.
5. Ústavný súd V. S. priznáva primerane finančné zadosťučinenie v sume 60.000.,-
EUR, ktoré mu je Okresný súd v Piešťanoch povinný vyplatiť do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Okresný súd v Piešťanoch je povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet
právneho zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti tohoto
nálezu.“
Sťažovateľ uviedol, že súhlasí, aby jeho sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho
pojednávania. Sťažovateľ tiež žiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov
a svoju žiadosť odôvodnil nedostatkom finančných prostriedkov, ďalej skutočnosťou, že je
starobný dôchodca a zdravotne ťažko postihnutá osoba.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd v prvom rade vzhľadom na značnú nekoncepčnosť sťažnosti a fakt, že
ide o osobu bez právneho vzdelania nezastúpenú advokátom, ktorá žiadala o ustanovenie
právneho zástupcu, zvažoval svoj procesný postup, či odstraňovať nezrovnalosti
a nedostatky sťažnosti výzvou adresovanou sťažovateľovi, od tej ústavný súd upustil
z dôvodov procesnej ekonómie a pochybnosti o efektívnosti takéhoto postupu. Ústavný súd
ďalej tiež zvažoval, či sú splnené základné predpoklady na odkázanie sťažovateľa
na Centrum právnej pomoci v zmysle § 30 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s § 138 OSP, a to
primárne so zameraním na splnenie predpokladu, že nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Na ten účel bolo potrebné ustáliť predmet
konania o tejto sťažnosti, preto ústavný súd vychádzajúc z celého obsahu sťažnosti, ako aj
z konečného návrhu tzv. petitu sťažnosti ustálil predmet tohto konania tak, ako to je
uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia. Na základe zistení ústavného súdu z inej jeho
rozhodovacej činnosti týkajúcej sa sťažovateľa, ako aj na základe informácií získaných
v súčinnosti s okresným súdom po ustálení predmetu tohto konania ústavný súd dospel
k záveru, že ani prípadné doplnenie tejto sťažnosti kvalifikovaným právnym zástupcom by
za žiadnych okolností nemohlo viesť k jej prijatiu na ďalšie konanie z dôvodov uvedených
v tomto rozhodnutí, preto ústavný súd upustil aj od tohto procesného postupu.
1. Sťažovateľ v petite namietal porušenie svojich označených práv rozhodnutiami
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 11/98, ako aj súvisiacimi
rozhodnutiami krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 152/02
z 19. júna 2003. Podľa zistení ústavného súdu z inej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa
sťažovateľa (sp. zn. I. ÚS 95/2010) napadnuté konanie sp. zn. 13 C 11/98 právoplatne
skončilo v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 9 Co 334/2005 z 27. júna 2006,
konkrétne 9. augusta 2006.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie
konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv
alebo slobôd sťažovateľa, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.
Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 9. júla 2013, teda s veľkým
časovým odstupom od právoplatného skončenia konania na okresnom súde vo veci
sp. zn. 13 C 11/98 vrátane súvisiacich (a tiež napadnutých) konaní na krajskom súde
a najvyššom súde a v čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv
a slobôd vo vzťahu ku všetkým týmto konaniam na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už
zjavne uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom v § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť ako
podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. Ústavný súd v súvislosti s namietaným porušením základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred okresným súdom
sp. zn. 5 C 28/2008 a v konaní pred krajským súdom sp. zn. 24 Co 168/2013 zistil, že
okresný súd v označenom konaní už rozhodol rozsudkom z 26. februára 2013, ktorým
návrhy sťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ
odvolanie, ktoré bolo spolu so súdnym spisom pre účely rozhodnutia o odvolaní odstúpené
18. apríla 2013 krajskému súdu, kde mu bola pridelená sp. zn. 24 Co 168/2013. Podľa
informácií ústavného súdu krajský súd v čase rozhodovania ústavného súdu ešte nerozhodol
o podanom odvolaní sťažovateľa.
2.1 Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania tejto sťažnosti už vo veci
rozhodol a vec odstúpil krajskému súdu pre účely rozhodnutia o podanom odvolaní, teda
možno konštatovať, že v čase doručenia tejto sťažnosti ústavnému súdu už zo strany
okresného súdu nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného základného práva
sťažovateľa, pretože okresný súd vykonal všetky do úvahy prichádzajúce úkony smerujúce
k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania ešte pre doručením tejto sťažnosti.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej
jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je požiadavka
smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu (napr. II. ÚS 26/95).
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne
neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia
všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť
porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné
preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného
porušenia označeného základného práva postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 5 C 28/2008 posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle ustanovenia
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne
napr. IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).
2.2 Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred krajským súdom sp. zn. 24 Co 168/2013,
ústavný súd konštatuje, že od doručenia veci – odvolania krajskému súdu uplynul relatívne
krátky čas (necelé štyri mesiace), preto zatiaľ o porušení označeného práva sťažovateľa je
predčasné uvažovať. Ústavný súd tak dospel k záveru, že sťažnosť vo vzťahu
k namietanému porušeniu označeného základného práva postupom krajského súdu v konaní
sp. zn. 24 Co 168/2013 je zjavne neopodstatnená, preto aj túto časť sťažnosti v zmysle
ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne
neopodstatnenú odmietol.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa uvedenými v sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. novembra 2013