Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 557/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., vo veci namietaného porušenia

„jeho základných práv a slobôd v nasledovných článkoch :

čl. 12 ods. 1, ods. 4, čl. 36 písmeno b, čl. 38 ods. 2, čl. 46 ods. 1, ods. 3, čl. 48 ods. 2 taktiež

v rámci Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa čl. 6 ods. 1., čl. 13“

rozhodnutiami Okresného súdu Trnava sp. zn. zo 16. novembra 2000,

zo 16. decembra 2003, z 5. mája 2005, rozhodnutiami Krajského súdu v Trnave

sp. zn. z 2. októbra 2001, sp. zn. z 31. decembra 2004,

sp. zn. z 27. júna 2006, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 19. júna 2003 a namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2013

doručená sťažnosť V. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv a slobôd podľa čl. 12 ods. 1, čl. 12 ods. 4, čl. 36 písm. b), čl. 38 ods. 2,

a 3 a (ďalej len „“) a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu Trnava sp. zn. zo 16. novembra

2000, zo 16. decembra 2003, z 5. mája 2005, rozhodnutiami Krajského súdu v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 2. októbra 2001, sp. zn.

z 31. decembra 2004, sp. zn. z 27. júna 2006, uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyššieho súdu“) sp. zn. z 19. júna 2003

a porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 16. januára 1998 podal na Okresnom súde Trnava

žalobu, ktorej predmetom bolo „určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

výpoveďou a priznanie náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku“. Žalobe sťažovateľa

bola pridelená spisová značka . Sťažovateľ v sťažnosti tiež uviedol, že Okresný

súd Trnava viackrát v uvedenej veci rozhodoval v súvislosti s jeho procesnými návrhmi

na zmenu návrhu, ako aj vo veci samej. V tejto súvislosti uviedol a konkretizoval viaceré

rozhodnutia Okresného súdu Trnava, ako aj krajského súdu. Sťažovateľ sa domnieva a je

toho názoru, že „súdy vo veci nekonajú v zmysle platných zákonných ustanovení, v zmysle

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď

konajú protiprávne, neefektívne, robia vo veci zbytočné súdne prieťahy“. V protiklade

s uvedeným sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že bol „donútený... vo veci podať ďalší

nový návrh žaloby zo dňa 01.02.2005, vec je vedená na Okresnom súde v Trnave

pod sp. zn. a po reorganizácii súdov na Okresnom súde v Piešťanoch

pod sp. zn. “. V súvislosti s postupom súdov vo veci jeho novšieho návrhu žaloby

okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. vyčíta len prieťahy v týchto konaniach a navrhuje,

aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Ústavný súd konštatuje, že boli vo veci sťažovateľa V. S. porušené základné

práva a slobody v nasledovných článkoch : , ods. 4,

čl. 36 písmeno b, čl. 38 ods. 2, čl. 46 ods. 1, ods. 3, čl. 48 ods.2, taktiež v rámci Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných a slobôd podľa čl.6 ods. 1., čl.13.

2. Ústavný súd zrušuje nasledovné rozhodnutia Okresného súdu v Trnave vedené:

pod sp. zn.::13C 11/98- 90 zo dňa 16,11.2000 spoločne s rozsudkom Krajského súdu

v Trnave sp. zn.:9 Co 312/01-109, zo dňa 02.10.2001, sp. zn.: -192, zo dňa

16.12.2003 spoločne s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.: -215,

zo dňa 31.12.2004, sp. zn.: -243,20 dňa 05.05.2005 spoločne s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave sp. zn.:9Co/334/2005-288, zo dňa 27.06. 2006, uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: -159, zo dňa 19.06.2003.

3. Ústavný súd vec vedenú na Okresnom súde v Trnave pod č. k.:13 C 11/98 vracia

na ďalšie konanie, v ktorom nebudú porušované základné práva a slobody alebo ľudské

práva a základné slobody vyplývajúce z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

4. Ústavný súd prikazuje, aby Okresný súd v Piešťanoch vo veci vedenej pod sp. zn.:

a následne Krajský súd v Trnave pod sp. zn.: spravodlivo

a efektívne konali bez zbytočných súdnych prieťahov a tak zohľadnili skutočnosti, v ktorých

boli porušené základné práva sťažovateľa V. S.

5. Ústavný súd V. S. priznáva primerane finančné zadosťučinenie v sume 60.000.,-

EUR, ktoré mu je Okresný súd v Piešťanoch povinný vyplatiť do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd v Piešťanoch je povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet

právneho zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti tohoto

nálezu.“

Sťažovateľ uviedol, že súhlasí, aby jeho sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho

pojednávania. Sťažovateľ tiež žiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov

a svoju žiadosť odôvodnil nedostatkom finančných prostriedkov, ďalej skutočnosťou, že je

starobný dôchodca a zdravotne ťažko postihnutá osoba.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade vzhľadom na značnú nekoncepčnosť sťažnosti a fakt, že

ide o osobu bez právneho vzdelania nezastúpenú advokátom, ktorá žiadala o ustanovenie

právneho zástupcu, zvažoval svoj procesný postup, či odstraňovať nezrovnalosti

a nedostatky sťažnosti výzvou adresovanou sťažovateľovi, od tej ústavný súd upustil

z dôvodov procesnej ekonómie a pochybnosti o efektívnosti takéhoto postupu. Ústavný súd

ďalej tiež zvažoval, či sú splnené základné predpoklady na odkázanie sťažovateľa

na Centrum právnej pomoci v zmysle Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s , a to

primárne so zameraním na splnenie predpokladu, že nejde o svojvoľné alebo zrejme

bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Na ten účel bolo potrebné ustáliť predmet

konania o tejto sťažnosti, preto ústavný súd vychádzajúc z celého obsahu sťažnosti, ako aj

z konečného návrhu tzv. petitu sťažnosti ustálil predmet tohto konania tak, ako to je

uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia. Na základe zistení ústavného súdu z inej jeho

rozhodovacej činnosti týkajúcej sa sťažovateľa, ako aj na základe informácií získaných

v súčinnosti s okresným súdom po ustálení predmetu tohto konania ústavný súd dospel

k záveru, že ani prípadné doplnenie tejto sťažnosti kvalifikovaným právnym zástupcom by

za žiadnych okolností nemohlo viesť k jej prijatiu na ďalšie konanie z dôvodov uvedených

v tomto rozhodnutí, preto ústavný súd upustil aj od tohto procesného postupu.

1. Sťažovateľ v petite namietal porušenie svojich označených práv rozhodnutiami

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj súvisiacimi

rozhodnutiami krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 19. júna 2003. Podľa zistení ústavného súdu z inej rozhodovacej činnosti týkajúcej sa

sťažovateľa (sp. zn. ) napadnuté konanie sp. zn. právoplatne

skončilo v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 27. júna 2006,

konkrétne 9. augusta 2006.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.

Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 9. júla 2013, teda s veľkým

časovým odstupom od právoplatného skončenia konania na okresnom súde vo veci

sp. zn. vrátane súvisiacich (a tiež napadnutých) konaní na krajskom súde

a najvyššom súde a v čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv

a slobôd vo vzťahu ku všetkým týmto konaniam na ústavnom súde podľa , už

zjavne uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom v § 53

ods. 3 .

Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť ako

podanú oneskorene podľa .

2. Ústavný súd v súvislosti s namietaným porušením základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred okresným súdom

sp. zn. a v konaní pred krajským súdom sp. zn. zistil, že

okresný súd v označenom konaní už rozhodol rozsudkom z 26. februára 2013, ktorým

návrhy sťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ

odvolanie, ktoré bolo spolu so súdnym spisom pre účely rozhodnutia o odvolaní odstúpené

18. apríla 2013 krajskému súdu, kde mu bola pridelená sp. zn. . Podľa

informácií ústavného súdu krajský súd v čase rozhodovania ústavného súdu ešte nerozhodol

o podanom odvolaní sťažovateľa.

2.1 Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania tejto sťažnosti už vo veci

rozhodol a vec odstúpil krajskému súdu pre účely rozhodnutia o podanom odvolaní, teda

možno konštatovať, že v čase doručenia tejto sťažnosti ústavnému súdu už zo strany

okresného súdu nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného základného práva

sťažovateľa, pretože okresný súd vykonal všetky do úvahy prichádzajúce úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania ešte pre doručením tejto sťažnosti.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je požiadavka

smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ).

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva

zaručeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného

porušenia označeného základného práva postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle ustanovenia

po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne

napr. , ).

2.2 Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred krajským súdom sp. zn. ,

ústavný súd konštatuje, že od doručenia veci – odvolania krajskému súdu uplynul relatívne

krátky čas (necelé štyri mesiace), preto zatiaľ o porušení označeného práva sťažovateľa je

predčasné uvažovať. Ústavný súd tak dospel k záveru, že sťažnosť vo vzťahu

k namietanému porušeniu označeného základného práva postupom krajského súdu v konaní

sp. zn. je zjavne neopodstatnená, preto aj túto časť sťažnosti v zmysle

ustanovenia po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne

neopodstatnenú odmietol.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2013