Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 55/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom Mgr. Petrom Kupkom, advokátska kancelária, Hlavná 23, Trnava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. mája

2016 doručené a 9. augusta 2016, ako aj 17. mája 2017 doplnené zmätočné podania

(ďalej len „sťažovateľka“), ktoré boli podaním doručeným ústavnému súdu

12. októbra 2017 spresnené prostredníctvom jej právneho zástupcu Mgr. Petrom Kupkom,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“)

2. Z obsahu spresnenej sťažnosti vyplynulo najmä:

«... Sťažovateľ sa pridržiava v plnom rozsahu svojho podania - ústavnej sťažnosti zo

dňa 25.05.2016 podanej na Ústavnom súde SR dňa 25.05.2016 a podáva toto doplnenie

(upresnenie).

Porušovateľom základného práva sťažovateľa je vecne a miestne príslušný súd,

konajúci vo veci, ktorým je Okresný súd Piešťany, Nálepkova 36, 921 01 Piešťany.

Sťažovateľ je povinný vo veci exekučného konania (exekúcie) vedenej na Okresnom

súde Piešťany pod sp.zn. .

Chronológia spisového materiálu vedeného Okresným súdom Piešťany

Sťažovateľ sa ako povinný svojim návrhom zo dňa 17.04.2015 podaným na

Okresnom súde Piešťany ako súde 1. stupňa domáhal zastavenia exekúcie vedenej na

uvedenom súde pod sp. zn. .

Dňa 15.12.2015 podal sťažovateľ ako povinný sťažnosť na prieťahy v súdnom

konaní.

O uvedenom návrhu sťažovateľa ako povinného na zastavenie exekúcie bolo

rozhodnuté uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. -295 zo dňa 13.04.2016.

Dňa 19.04.2016 napadol sťažovateľ ako povinný odvolaním zo dňa 19.04.2016

uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. -295 zo dňa 13.04.2016.

Spis spolu s vyššie uvedeným odvolaním sťažovateľa ako povinného bol predložený

Krajskému súdu v Trnave ako odvolaciemu súdu 2. stupňa dňa 02.10.2017.

Okresný súd Piešťany nevykonával procesné úkony efektívne smerujúce

k právoplatnému rozhodnutiu o návrhu sťažovateľa ako povinného na zastavenie exekúcie.

Okresný súd Piešťany bol v súdnom konaní neprimerane dlhý čas nečinný, čoho

výsledkom je absencia právoplatného rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie.

Od podania návrhu na zastavenie exekúcie doposiaľ uplynul neprimerane dlhý čas - 2 roky

a takmer 7 mesiacov.

Účastníci sú si v konaní pred súdom rovní, to znamená, že tak ako bránenie práva

odporcu na súde požíva ústavnú ochranu, túto požíva i navrhovateľ pri jeho uplatňovaní.

U sťažovateľa prieťahy spôsobené Okresným súdom Piešťany spôsobujú a znásobujú stav

právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu uplatňovať akokoľvek a kdekoľvek svoje

práva.

Nečinnosť spôsobila a spôsobuje zbytočné prieťahy v súdnom konaní, a takto je stále

porušované garantované právo podľa SR.

Neúmerná dĺžka súdneho konania má teda dopad najmä na ich psychickú stránku

a absolútnu neistotu, nakoľko do dnešného dňa nie je vo veci právoplatne rozhodnuté

a nemôže byť uzavretá kapitola v živote sťažovateľa, ktorý sa domáha cez súd svojho

„práva“ na spravodlivý súdny proces s včasným rozhodnutím.

Povaha veci, konanie a prístup Okresného súdu Piešťany si od začiatku vyžadoval

a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu

a rýchlemu postupu, tak aby bol naplnený účel konania a odstránený stav právnej neistoty.

Napriek tomu porušovateľ nekonal bez zbytočných prieťahov a vytvoril sa tým u sťažovateľa

zbytočný pocit až zúfalstva, ktorý sa nečinnosťou súdu znásobil, pričom sa nemôžu stále

domôcť svojho práva súdne konanie bez prieťahov.

a procesné predpisy upravujúce činnosť súdov

v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných

prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana. (Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. z 13. januára 1999)

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa , ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry skúma

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci,

ktorá sa skúma aj so zreteľom na povahu veci a o čo v nej účastníkovi konania

(sťažovateľovi) ide, b) správania účastníka konania a c) spôsobu, akým v konaní postupoval

súd.

a) Predmetom konania pred Okresným súdom Piešťany bolo a je rozhodnutie

o návrhu na zastavenie exekúcie. Podľa sťažovateľa neexistuje žiadna skutočnosť svedčiaca

o právnej zložitosti veci a taktiež o jej skutkovej zložitosti vyžadujúcu si vykonanie

rozsiahlejšieho dokazovania (ďalšie listinné dôkazy, výsluchy svedkov, atď). Ide o bežnú

agendu prvostupňových súdov.

b) Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ žiadnym úkonom

neprispel k prieťahom alebo k spomaleniu postupu Okresného súdu Piešťany.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí zbytočné prieťahy, je postup

Okresného súdu Piešťany.

Nečinnosť Okresného súdu Piešťany, ako aj súčasný stav, nakoľko prieťahy v

súdnom konaní vznikli aj úkonmi súdu prvého stupňa po podaní odvolania proti uzneseniu

Okresného súdu Piešťany č.k. -295 zo dňa 13.04.2016, nemožno podľa názoru

sťažovateľa ničím ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať.

Na uvedených prieťahoch v súdnom konaní nič nemení ani fakt, že o návrhu

sťažovateľa ako povinného na zastavenie exekúcie už bolo rozhodnuté, pretože prieťah

v súdnom konaní už objektívne vznikol, a je nutné poskytnúť sťažovateľovi satisfakciu

a reparáciu.

... Vzhľadom na podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od uznesenia Okresného

súdu Piešťany č.k. -295 zo dňa 13.04.2016, ktoré dokonca ani ešte

nenadobudlo právoplatnosť, sa nemôže jednať o zjavnú neopodstatnenosť a nejedná sa ani

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Konanie o ústavnej sťažnosti má za účel okrem odstránenie stavu právnej neistoty aj

funkciu satisfakčnú a reparačnú.

... Neodôvodnené prieťahy, ktorým sa konanie nezmyselne predĺžilo a predlžuje,

viedli i k porušeniu základného práva na prerokovanie veci sťažovateľa bez zbytočných

prieťahov.

Celé konanie vedené pred Okresným súdom Piešťany bolo tvorené jedným súvislým

prieťahom...

V priebehu skutkového stavu... ide o porušenie a porušovanie základného práva, aby

sa vec sťažovateľa vedená t.č. Okresným súdom Piešťany pod sp. zn.

prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa .

... Sťažovateľ sa zároveň domáha primeraného finančného zadosťučinenia

v adekvátnej výške 25.000,- EUR z dôvodu porušenia jeho vyššie uvedených práv,

čo zodpovedá závažnosti a rozsahu porušenia takých práv a ich následkom, keď úplnú

nápravu už nie je možné dosiahnuť iba odstránením prieťahov v konaní, vzhľadom na už

nezvratný stav, ktorý vznikol v minulosti predovšetkým v emocionálnej sfére sťažovateľa.

... Na podanie tejto sťažnosti neprichádza k uplynutiu dvojmesačnej lehoty, keďže ide

o prípad porušenia resp. porušovania základného práva prerokovať vec bez zbytočných

prieťahov a ku dňu podaniu sťažnosti tento stav trvá (uznesenie Okresného súdu Piešťany

č.k. -295 zo dňa 13.04.2016 doposiaľ ani nenadobudlo právoplatnosť). Okrem

uvedeného, ide o súdne konanie, v ktorom sa namietajú zbytočné prieťahy, pričom účelom

tejto sťažnosti je aj poskytnutie satisfakcie ako aj reparácie vo forme primeraného

finančného zadosťučinenia ( SR a )

a ani vzhľadom na tento účel sťažnosti nemohla uplynúť lehota na podanie tejto sťažnosti.

Ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom na podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov

od uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. -295 zo dňa 13.04.2016, ktoré

dokonca ani ešte nenadobudlo právoplatnosť, sa nemôže jednať o zjavnú neopodstatnenosť

a nejedná sa ani o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

... Vzhľadom k vyššie uvedenému, žiadame, aby Ústavný súd rozhodol o sťažnosti

sťažovateľa takto:

I. Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené.

II. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez ďalších prieťahov.

III. ... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 25.000

EUR, ktoré mu je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia za

poskytovanie právnych služieb ... v sume 312,34 EUR k rukám právneho

zástupcu sťažovateľa, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...»

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

5. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej

lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

7. Vychádzajúc zo samotnej sťažnosti a z jej príloh ústavný súd konštatuje, že

okresný súd mal v napadnutom konaní rozhodnúť o návrhu sťažovateľky zo 17. apríla 2015

na zastavenie exekúcie. Po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu z 15. decembra

2015 na prieťahy v konaní okresný súd rozhodol o návrhu sťažovateľky uznesením č. k.

-295 z 13. apríla 2016. Sťažovateľka podala proti uvedenému rozhodnutiu

odvolanie.

Napadnuté konanie pred okresným súdom, ktorým sa rozhodovalo o návrhu

sťažovateľky na zastavenie exekúcie, trvalo takmer 1 rok.

8. Ústavný súd poukazuje predovšetkým na svoju ustálenú judikatúru (napr.

, , ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ).

9. Z obsahu spresnenej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu využila možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a 15. decembra 2015 podala sťažnosť na prieťahy

v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu. Do uvedeného dátumu nepreukázala, že

by si práva, ktorých porušenie namieta pred ústavným súdom, chránila iným spôsobom.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala

sťažovateľka právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch, sa

v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mala

sťažovateľka k dispozícii a úspešne ho aj využila ešte pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu. Po podaní tejto sťažnosti predsedovi okresného súdu okresný súd už po niekoľkých

mesiacoch vo veci 13. apríla 2016 meritórne rozhodol.

Postup okresného súdu v napadnutom konaní bezpochyby nebol bez prieťahov, avšak

po využití účinných prostriedkov nápravy sa postup okresného súdu nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle a podľa dohovoru.

10. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

11. Okrem uvedeného ústavný súd pripomína, že „účelom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (pozri ). Podľa stabilnej

judikatúry ústavného súdu sa preto ochrana základného práva vrátane práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak

v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto

prípade okresným súdom) trvalo alebo ešte pretrváva (obdobne ).

12. Z uvedeného skutkového popisu vyplýva, že okresný súd v čase podania tejto

sťažnosti už rozhodol o návrhu sťažovateľky uznesením č. k. -295 z 13. apríla

2016, pričom toto rozhodnutie napadla sťažovateľka odvolaním 19. apríla 2016. Možno teda

konštatovať, že v čase doručenia tejto sťažnosti ústavnému súdu (25. mája 2016) už zo

strany okresného súdu nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného základného práva

sťažovateľky, pretože okresný súd vykonal všetky do úvahy prichádzajúce úkony smerujúce

k meritórneho rozhodnutia a k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania ešte pred

doručením tejto sťažnosti ústavnému súdu (obdobne pozri alebo

).

13. Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky posúdil

ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle po

jej predbežnom prerokovaní odmietol.

14. Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného

súdu dochádzalo k prieťahom v konaní (napr. po prípadnom zrušení a vrátení veci

odvolacím súdom), sťažovateľke nič nebráni v tom, aby opätovne riadne a včas podala

sťažnosť pre porušenie svojich základných práv a slobôd podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2018