Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 55/2018
PDF · 190.24 KB
No categories available
II. ÚS 55/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátom Mgr. Petrom Kupkom, advokátska kancelária, Hlavná 23, Trnava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 846/2013
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. mája
2016 doručené a 9. augusta 2016, ako aj 17. mája 2017 doplnené zmätočné podania
(ďalej len „sťažovateľka“), ktoré boli podaním doručeným ústavnému súdu
12. októbra 2017 spresnené prostredníctvom jej právneho zástupcu Mgr. Petrom Kupkom,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 846/2013 (ďalej aj
„napadnuté konanie“)
2. Z obsahu spresnenej sťažnosti vyplynulo najmä:
«... Sťažovateľ sa pridržiava v plnom rozsahu svojho podania - ústavnej sťažnosti zo
dňa 25.05.2016 podanej na Ústavnom súde SR dňa 25.05.2016 a podáva toto doplnenie
(upresnenie).
Porušovateľom základného práva sťažovateľa je vecne a miestne príslušný súd,
konajúci vo veci, ktorým je Okresný súd Piešťany, Nálepkova 36, 921 01 Piešťany.
Sťažovateľ je povinný vo veci exekučného konania (exekúcie) vedenej na Okresnom
súde Piešťany pod sp.zn. 9Er/846/2013.
Chronológia spisového materiálu vedeného Okresným súdom Piešťany
Sťažovateľ sa ako povinný svojim návrhom zo dňa 17.04.2015 podaným na
Okresnom súde Piešťany ako súde 1. stupňa domáhal zastavenia exekúcie vedenej na
uvedenom súde pod sp. zn. 9Er/846/2013.
Dňa 15.12.2015 podal sťažovateľ ako povinný sťažnosť na prieťahy v súdnom
konaní.
O uvedenom návrhu sťažovateľa ako povinného na zastavenie exekúcie bolo
rozhodnuté uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 9Er/846/2013-295 zo dňa 13.04.2016.
Dňa 19.04.2016 napadol sťažovateľ ako povinný odvolaním zo dňa 19.04.2016
uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 9Er/846/2013-295 zo dňa 13.04.2016.
Spis spolu s vyššie uvedeným odvolaním sťažovateľa ako povinného bol predložený
Krajskému súdu v Trnave ako odvolaciemu súdu 2. stupňa dňa 02.10.2017.
Okresný súd Piešťany nevykonával procesné úkony efektívne smerujúce
k právoplatnému rozhodnutiu o návrhu sťažovateľa ako povinného na zastavenie exekúcie.
Okresný súd Piešťany bol v súdnom konaní neprimerane dlhý čas nečinný, čoho
výsledkom je absencia právoplatného rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie.
Od podania návrhu na zastavenie exekúcie doposiaľ uplynul neprimerane dlhý čas - 2 roky
a takmer 7 mesiacov.
Účastníci sú si v konaní pred súdom rovní, to znamená, že tak ako bránenie práva
odporcu na súde požíva ústavnú ochranu, túto požíva i navrhovateľ pri jeho uplatňovaní.
U sťažovateľa prieťahy spôsobené Okresným súdom Piešťany spôsobujú a znásobujú stav
právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu uplatňovať akokoľvek a kdekoľvek svoje
práva.
Nečinnosť spôsobila a spôsobuje zbytočné prieťahy v súdnom konaní, a takto je stále
porušované garantované právo podľa čl. 48 Ústavy SR.
Neúmerná dĺžka súdneho konania má teda dopad najmä na ich psychickú stránku
a absolútnu neistotu, nakoľko do dnešného dňa nie je vo veci právoplatne rozhodnuté
a nemôže byť uzavretá kapitola v živote sťažovateľa, ktorý sa domáha cez súd svojho
„práva“ na spravodlivý súdny proces s včasným rozhodnutím.
Povaha veci, konanie a prístup Okresného súdu Piešťany si od začiatku vyžadoval
a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu
a rýchlemu postupu, tak aby bol naplnený účel konania a odstránený stav právnej neistoty.
Napriek tomu porušovateľ nekonal bez zbytočných prieťahov a vytvoril sa tým u sťažovateľa
zbytočný pocit až zúfalstva, ktorý sa nečinnosťou súdu znásobil, pričom sa nemôžu stále
domôcť svojho práva súdne konanie bez prieťahov.
Ústava Slovenskej republiky a procesné predpisy upravujúce činnosť súdov
v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných
prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana. (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 70/1998 z 13. januára 1999)
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry skúma
so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci,
ktorá sa skúma aj so zreteľom na povahu veci a o čo v nej účastníkovi konania
(sťažovateľovi) ide, b) správania účastníka konania a c) spôsobu, akým v konaní postupoval
súd.
a) Predmetom konania pred Okresným súdom Piešťany bolo a je rozhodnutie
o návrhu na zastavenie exekúcie. Podľa sťažovateľa neexistuje žiadna skutočnosť svedčiaca
o právnej zložitosti veci a taktiež o jej skutkovej zložitosti vyžadujúcu si vykonanie
rozsiahlejšieho dokazovania (ďalšie listinné dôkazy, výsluchy svedkov, atď). Ide o bežnú
agendu prvostupňových súdov.
b) Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom pri
rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ žiadnym úkonom
neprispel k prieťahom alebo k spomaleniu postupu Okresného súdu Piešťany.
c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí zbytočné prieťahy, je postup
Okresného súdu Piešťany.
Nečinnosť Okresného súdu Piešťany, ako aj súčasný stav, nakoľko prieťahy v
súdnom konaní vznikli aj úkonmi súdu prvého stupňa po podaní odvolania proti uzneseniu
Okresného súdu Piešťany č.k. 9Er/846/2013-295 zo dňa 13.04.2016, nemožno podľa názoru
sťažovateľa ničím ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať.
Na uvedených prieťahoch v súdnom konaní nič nemení ani fakt, že o návrhu
sťažovateľa ako povinného na zastavenie exekúcie už bolo rozhodnuté, pretože prieťah
v súdnom konaní už objektívne vznikol, a je nutné poskytnúť sťažovateľovi satisfakciu
a reparáciu.
... Vzhľadom na podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od uznesenia Okresného
súdu Piešťany č.k. 9Er/846/2013-295 zo dňa 13.04.2016, ktoré dokonca ani ešte
nenadobudlo právoplatnosť, sa nemôže jednať o zjavnú neopodstatnenosť a nejedná sa ani
o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
Konanie o ústavnej sťažnosti má za účel okrem odstránenie stavu právnej neistoty aj
funkciu satisfakčnú a reparačnú.
... Neodôvodnené prieťahy, ktorým sa konanie nezmyselne predĺžilo a predlžuje,
viedli i k porušeniu základného práva na prerokovanie veci sťažovateľa bez zbytočných
prieťahov.
Celé konanie vedené pred Okresným súdom Piešťany bolo tvorené jedným súvislým
prieťahom...
V priebehu skutkového stavu... ide o porušenie a porušovanie základného práva, aby
sa vec sťažovateľa vedená t.č. Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 9Er/846/2013
prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
... Sťažovateľ sa zároveň domáha primeraného finančného zadosťučinenia
v adekvátnej výške 25.000,- EUR z dôvodu porušenia jeho vyššie uvedených práv,
čo zodpovedá závažnosti a rozsahu porušenia takých práv a ich následkom, keď úplnú
nápravu už nie je možné dosiahnuť iba odstránením prieťahov v konaní, vzhľadom na už
nezvratný stav, ktorý vznikol v minulosti predovšetkým v emocionálnej sfére sťažovateľa.
... Na podanie tejto sťažnosti neprichádza k uplynutiu dvojmesačnej lehoty, keďže ide
o prípad porušenia resp. porušovania základného práva prerokovať vec bez zbytočných
prieťahov a ku dňu podaniu sťažnosti tento stav trvá (uznesenie Okresného súdu Piešťany
č.k. 9Er/846/2013-295 zo dňa 13.04.2016 doposiaľ ani nenadobudlo právoplatnosť). Okrem
uvedeného, ide o súdne konanie, v ktorom sa namietajú zbytočné prieťahy, pričom účelom
tejto sťažnosti je aj poskytnutie satisfakcie ako aj reparácie vo forme primeraného
finančného zadosťučinenia (čl. 127 ods. 3 Ústavy SR a § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z.z.)
a ani vzhľadom na tento účel sťažnosti nemohla uplynúť lehota na podanie tejto sťažnosti.
Ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom na podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov
od uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. 9Er/846/20l3-295 zo dňa 13.04.2016, ktoré
dokonca ani ešte nenadobudlo právoplatnosť, sa nemôže jednať o zjavnú neopodstatnenosť
a nejedná sa ani o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
... Vzhľadom k vyššie uvedenému, žiadame, aby Ústavný súd rozhodol o sťažnosti
sťažovateľa takto:
I. Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 9Er/846/2013 porušené.
II. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
9Er/846/2013 konal bez ďalších prieťahov.
III. ... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 25.000
EUR, ktoré mu je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia za
poskytovanie právnych služieb ... v sume 312,34 EUR k rukám právneho
zástupcu sťažovateľa, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...»
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).
5. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 846/2013.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade základného „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej
lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
7. Vychádzajúc zo samotnej sťažnosti a z jej príloh ústavný súd konštatuje, že
okresný súd mal v napadnutom konaní rozhodnúť o návrhu sťažovateľky zo 17. apríla 2015
na zastavenie exekúcie. Po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu z 15. decembra
2015 na prieťahy v konaní okresný súd rozhodol o návrhu sťažovateľky uznesením č. k.
9 Er 846/2013-295 z 13. apríla 2016. Sťažovateľka podala proti uvedenému rozhodnutiu
odvolanie.
Napadnuté konanie pred okresným súdom, ktorým sa rozhodovalo o návrhu
sťažovateľky na zastavenie exekúcie, trvalo takmer 1 rok.
8. Ústavný súd poukazuje predovšetkým na svoju ustálenú judikatúru (napr.
I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá
nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
9. Z obsahu spresnenej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu využila možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a 15. decembra 2015 podala sťažnosť na prieťahy
v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu. Do uvedeného dátumu nepreukázala, že
by si práva, ktorých porušenie namieta pred ústavným súdom, chránila iným spôsobom.
Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala
sťažovateľka právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch, sa
v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mala
sťažovateľka k dispozícii a úspešne ho aj využila ešte pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu. Po podaní tejto sťažnosti predsedovi okresného súdu okresný súd už po niekoľkých
mesiacoch vo veci 13. apríla 2016 meritórne rozhodol.
Postup okresného súdu v napadnutom konaní bezpochyby nebol bez prieťahov, avšak
po využití účinných prostriedkov nápravy sa postup okresného súdu nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako
porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
11. Okrem uvedeného ústavný súd pripomína, že „účelom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (pozri II. ÚS 26/95). Podľa stabilnej
judikatúry ústavného súdu sa preto ochrana základného práva vrátane práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak
v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto
prípade okresným súdom) trvalo alebo ešte pretrváva (obdobne IV. ÚS 104/03).
12. Z uvedeného skutkového popisu vyplýva, že okresný súd v čase podania tejto
sťažnosti už rozhodol o návrhu sťažovateľky uznesením č. k. 9 Er 846/2013-295 z 13. apríla
2016, pričom toto rozhodnutie napadla sťažovateľka odvolaním 19. apríla 2016. Možno teda
konštatovať, že v čase doručenia tejto sťažnosti ústavnému súdu (25. mája 2016) už zo
strany okresného súdu nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného základného práva
sťažovateľky, pretože okresný súd vykonal všetky do úvahy prichádzajúce úkony smerujúce
k meritórneho rozhodnutia a k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania ešte pred
doručením tejto sťažnosti ústavnému súdu (obdobne pozri III. ÚS 557/2013 alebo
13. Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky posúdil
ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po
jej predbežnom prerokovaní odmietol.
14. Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného
súdu dochádzalo k prieťahom v konaní (napr. po prípadnom zrušení a vrátení veci
odvolacím súdom), sťažovateľke nič nebráni v tom, aby opätovne riadne a včas podala
sťažnosť pre porušenie svojich základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. januára 2018