Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 510/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť a ,

, zastúpených advokátom JUDr. Matrinom Ribárom, advokátska

kancelária, Mickiewiczova 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. augusta

2018 doručená sťažnosť a (ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Zo sťažnosti najmä vyplýva:

«Sťažnostný petit: Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil

nasledovný nález:

Základné právo sťažovateľov ... a ...

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa prvá veta

Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp.zn.

bolo porušené.

Sťažovateľom ... a ... priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €, ktoré je Krajský súd v Prešove povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Krajskému súdu v Prešove ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu

zástupcovi JUDr. Martinovi Ribárovi... za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

Sťažovatelia ako žalobcovia sa žalobou zo dňa 20.02.2009 domáhali určenia

právneho vzťahu a to, že žalobcovia sú členmi OSBD Poprad a nájomcami družstevného

bytu č. v bytovom dome a určenia

neplatnosti právneho úkonu a nájomných zmlúv medzi žalovaným 1/ a ďalšími žalovanými

a neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a žalovaným 4/.

Konanie o žalobe sa viedlo na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. . Súd

prvej inštancie žalobu zamietol rozsudkom č.k. -187 zo dňa 23.09.2010

v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. -220 zo dňa 24.02.2011. Na odvolanie

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 30.09.2011 sp.zn. ,

a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej. Na podnet

sťažovateľov generálny prokurátor SR podal proti rozsudku súdu prvej inštancie ako aj

proti odvolaciemu rozsudku mimoriadne dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR

uznesením sp. zn. tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení

s dopĺňacím rozsudkom ako aj rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

V novom konaní po zrušení a vrátení veci Najvyšším súdom SR Okresný súd Poprad

konal pod sp.zn. a rozhodol rozsudkom zo dňa 20.06.2016 tak, že žalobe

vyhovel a určil neplatnosť jednotlivých napádaných právnych úkonov.

Voči tomuto rozsudku sa odvolali žalovaní 1/, 4/ a 5/. Odvolanie žalovaného 1/ bolo

na súd prvej inštancie podané dňa 31.08.2016, žalovaného 4/ dňa 05.09.2016 a žalovaného

5/ dňa 06.09.2016. Žalobcovia sa k odvolania vyjadrili dňa 20.09.2016.

Odvolací súd po predložení veci súdom prvej inštancie na rozhodnutie o odvolaniach

vyzval sťažovateľov dňa 22.02.2018 na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného 4.

Následne odvolací súd - Krajský súd v Prešove vydal pod sp.zn. dňa

20.03.2018 uznesenie, ktorým vrátil vec súdu prvej inštancie na postup podľa

Napriek skutočnosti, že odvolania žalovaných a vyjadrenie sťažovateľov k odvolaniam boli

doručené konajúcemu súdu ešte v septembri 2016, teda odvolací súd až po takmer 18

mesiacoch vydal uvedené uznesenie, ktorým však o odvolaniach nerozhodol a vec vrátil

súdu prvej inštancie len a výlučne z dôvodu, že „... z obsahu záhlavia napadnutého

rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne označil priezvisko žalovanej 2/...

...“

... Sťažovateľ vzhľadom na uvedené zastáva názor, že práva garantované citovanými

ustanoveniami SR boli porušené postupom, resp. nečinnosťou Krajského súdu

v Prešove.

Dotknuté základné právo zakotvené v Ústave SR zakladá povinnosť súdu aj sudcu

organizovať si prácu takým spôsobom, aby sa uvedené ústavné právo aj objektívne

realizovalo. Z tohto vyplýva aj jedna zo základných povinností sudcu uvedená vo vyššie

citovanom ustanovení a tou je povinnosť vyvíjať činnosť

na odstránenie stavu právnej neistoty - vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania a konať

plynulo a bez zbytočných prieťahov. Porušenie tejto povinnosti nemôže byť na ujmu

žiadnemu z účastníkov konania.

Sťažovatelia sú presvedčení, že Krajský súd v Prešove nepostupoval v konaní sp.zn.

tak, aby bolo možné jeho postup a konanie kvalifikovať ako rešpektovanie

, keďže až po 18 mesiacoch vrátil vec na súd prvej inštancie a to bez

toho, aby vo veci meritórne rozhodol.

Osoba, ktorej SR priznáva právo, aby sa jej vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, pričom predmetom prerokovania sú dotknuté jej práva ako strany

v spore, môže kedykoľvek aj počas súdneho konania namietať porušenie svojho práva.

Uplatnením námietky vzniká občanovi právo, aby štátne orgány s právomocou chrániť

právo priznané v SR preskúmali opodstatnenosť vynesenej námietky.

... Pokiaľ ide o prvé kritérium, tu treba uviesť, že vo veci už bolo vyčerpané

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR, na základe ktorého Najvyšší súd SR

rozhodol a vyslovil aj svoj záväzný právny názor. Ak by aj bolo možné konštatovať, že daná

vec je právne náročnou, existuje predsa rozhodnutie súdu najvyššej inštancie, v ktorom je

táto stránka už vyriešená. Z tohto hľadiska preto podľa sťažovateľov nemožno vyvodiť

záver, že posudzovaný spor takým sporom, ktorý by kládol zvlášť osobitné nároky na právne

posúdenie veci a na rozhodnutie o žalobe. Okrem toho zistenie pochybenia - jednoduchej

chyby v písaní v označení priezviska žalovanej - v žiadnom prípade nemožno považovať za

náročný úkon a náročné posudzovanie veci, ktoré by mohlo odôvodniť 18-mesačné čakanie

na vydanie uznesenia o vrátení veci na súd prvej inštancie za účelom vydania opravného

uznesenia. K druhému kritériu a jeho potencionálnemu vplyvu na prieťahy v konaní, majú

sťažovatelia za to, že svojim správaním, konaním ani úkonmi nedali absolútne žiadnym

spôsobom dôvod na vznik prieťahov. K tretiemu kritériu sťažovatelia uvádzajú, že

zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené výlučne postupom, resp.

nečinnosťou Krajského súdu v Prešove, ktorý až po takmer 18 mesiacoch od predloženia

veci súdom prvej inštancie pristúpil k zisťovaniu, či vo veci môže konať.

Ani vyšší nápad na Krajskom súde v Prešove nemôže byť dôvodom pre vznik

prieťahov ešte v tom štádiu, keď odvolací súd len zisťuje naplnenie procesných podmienok

pre konanie, prípadne zisťuje možné chyby v písaní a pod. Napokon toto ani nemôže byť

dôvodom zmarenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a štát tým nie je

zbavený zodpovednosti za pomalé konanie, či skôr nekonanie, spôsobujúce zjavne zbytočné

prieťahy v súdnom konaní.

Sťažovateľ poukazuje na rozsudky ESĽP vo veci Ištván a Ištvánová proti Slovenskej

republike zo dňa 12.06.2012 a Komanický proti Slovenskej republike zo dňa 12.06.2012,

v ktorých sa sťažovatelia zhodne sťažovali na neprimeranú dĺžku konania na súdoch v SR

a v ktorých sa dĺžkou konania zaoberal aj ústavný súd na základe sťažnosti podľa článku

127 . V oboch prípadoch sa ESĽP nestotožnil s argumentáciou vlády, ktorá

s poukazom na rozhodnutie ústavného súdu, ako aj vyjadrenie ústavného súdu k predmetnej

sťažnosti namietala, že sťažovatelia nepodali ústavnú sťažnosť v súlade s formálnymi

náležitosťami a ustálenou praxou ústavného súdu, vzhľadom na to, že neumožnili

predsedovi okresného súdu zjednať nápravu preventívneho charakteru a ihneď podali

ústavnú sťažnosť. Po preskúmaní samotnej dĺžky napadnutých konaní ESĽP konštatoval, že

bola neprimeraná, v dôsledku čoho dospel k záveru, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1

Dohovoru. Okrem toho ESĽP konštatoval aj porušenie článku 13 Dohovoru, keď dospel

k záveru, že za daných okolností sťažovatelia nemali vo vzťahu k dĺžke napadnutého

konania účinný prostriedok nápravy.

Daný stav navodený postupom a nečinnosťou Krajského súdu v Prešove zakladá

podľa sťažovateľov predpoklad na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia

podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ktoré by malo

byť náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sťažovatelia považujú primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000 € za úmerné vo vzťahu k ujme spôsobnej mu postupom

a nečinnosťou Krajského súdu v Prešove.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojich

ústavných práv prostredníctvom Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nezávislého

orgánu ochrany ústavnosti a to v zmysle vyššie uvedeného petitu.»

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

5. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré bolo

skončené uznesením sp. zn. z 20. marca 2018, ktorým krajský súd vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Bez potreby bližšieho doktrinálneho rozboru označeného ústavného práva podľa

ústavný súd pripomína, že „účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (pozri ). Podľa stabilnej

judikatúry ústavného súdu sa preto ochrana základného práva vrátane práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak

v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto

prípade krajským súdom) trvalo alebo ešte pretrváva (obdobne ).

6.1 Z uvedeného skutkového popisu vyplýva, že krajský súd v čase podania tejto

sťažnosti už vo veci rozhodol, a to vyhlásením kasačného uznesenia vo veci 20. marca

2018. Možno teda konštatovať, že v čase doručenia tejto sťažnosti ústavnému súdu (23. júla

2018) už zo strany krajského súdu nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného

základného práva sťažovateľov, pretože krajský súd vykonal všetky do úvahy prichádzajúce

úkony smerujúce k vydaniu rozhodnutia a k odstráneniu právnej neistoty účastníkov

konania ešte pre doručením tejto sťažnosti (obdobne pozri alebo

). S ohľadom na uvedené bolo treba sťažnosť odmietnuť pre zjavnú

neopodstatnenosť.

7. Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe

subsidiarity.

7.1 Ústavný súd v systéme ochrany základných práv a slobôd predstavuje ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

vyvoditeľných z (porovnaj m. m. ,

, , ).

7.2 Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

7.3 Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil

možnosť podať sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

7.4 Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia

„Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný

súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným

z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania

vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

7.5 Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovatelia – ktorí sú

kvalifikovane právne zastúpení – sťažnosť na prieťahy v konaní nepodali a ani netvrdia, že

ju nepodali z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu ich sťažnosti ( ), ústavný súd,

opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , ),

dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu (napr. nie extrémne dlhodobé napadnuté

konanie pred krajským súdom) niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa

§ 62 a nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľov

priznaného im podľa , a preto bolo potrebné ich sťažnosť odmietnuť aj

z dôvodu neprípustnosti podľa v spojení s .

8. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2018