Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 44/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2003

o sťažnosti J. Š., bytom B., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. J. L., B., ktorou

namietol porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prerokovanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7

C 78/98, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra

2002 doručená sťažnosť J. Š., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného komerčným

právnikom JUDr. J. L., B., ktorou namietol porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že 15. júna 1998 podal okresnému súdu návrh na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Pretože nebol spokojný

s priebehom konania, podal 16. mája 2002 predsedovi okresného súdu sťažnosť označenú

ako „Sťažnosť na spôsob zapisovania do zápisnice z pojednávania – zaslanie“, na ktorú

adresát nereagoval.

Ďalej sa okrem iného zmieňuje o tom, že v priebehu konania podal okresnému súdu

návrh na vylúčenie sudkyne Mgr. E. S. z pojednávania a rozhodovania v jeho vyššie

uvedenej veci, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 29. marca 2001 zamietnutý. Domáhal sa aj preskúmania uvedeného uznesenia, a to

podnetom na podanie mimoriadneho dovolania z 26. júna 2001, avšak Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky ho odložila z dôvodu, že podanie tohto mimoriadneho

opravného prostriedku nie je proti označenému uzneseniu prípustné.

Sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že „konajúca sudkyňa nevenuje mojej spornej veci

dostatočnú pozornosť, koná skôr náhodne ako systematicky, zistil som, že doklady nie sú

riadne zadokumentované. Sporná vec nie je plynule vybavovaná. BSM nie je na spravodlivé

rozhodnutie tak komplikované, aby konanie muselo trvať viac ako 4 roky. V tomto prípade

ide o zbytočný prieťah, ktorým som poškodený na svojich právach“.

Nadväzne na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým

vysloví, že okresný súd porušil v uvedenom konaní jeho vyššie označené práva, a prikáže

mu pokračovať v tomto konaní bez zbytočných prieťahov. Požaduje aj priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 700 000 Sk.

Pretože sťažovateľ nepripojil k sťažnosti splnomocnenie na jeho zastupovanie

pred ústavným súdom advokátom alebo komerčným právnikom, ako to vyžaduje

ustanovenie

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vyzval ho

ústavný súd listom z 20. novembra 2002, aby tak dodatočne urobil v lehote 15 dní od jeho

doručenia. Zároveň ho upozornil na ustanovenie , podľa

ktorého nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov. V spojení s tým

ho ďalej poučil, že sa vzhľadom na citované ustanovenie zásadne

vyžaduje, aby sťažovateľ preukázal, že pred tým, než podal sťažnosť ústavnému súdu,

využil právny prostriedok, na uplatnenie ktorého má právo podľa § 17 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,

štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení

s o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, teda že sa

domáhal svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

už spôsobom, ktorý mohol viesť k jeho ochrane v konaní pred označeným všeobecným

súdom a ktorý spočíva v podaní sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi

prvostupňového súdu. Vzhľadom na to vyzval ústavný súd sťažovateľa, aby preukázal,

že splnil túto podmienku konania o sťažnosti.

Sťažovateľ odpovedal na vyššie uvedenú výzvu ústavného súdu podaním, ktoré mu

bolo doručené 9. decembra 2002. K tomuto podaniu pripojil splnomocnenie na jeho

zastupovanie pred ústavným súdom udelené komerčnému právnikovi JUDr. J. L., B.,

a namiesto požadovaného dokladu o splnení povinnosti podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde zaslal ústavnému súdu kópiu sťažnosti, ktorú podal predsedovi okresného

súdu 16. mája 2002 a namietal ňou spôsob zapisovania do zápisnice z pojednávania.

V predmetnom podaní zároveň navrhol, „aby mi Ústavný súd SR priznal

nemajetkovú ujmu Sk 500 000“.

Keďže doklad zaslaný sťažovateľom ústavnému súdu na jeho výzvu neobsahoval

zmienku o tom, že by sa ním bol domáhal aj ochrany namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní u orgánu štátnej správy

súdov, vyzval ústavný súd listom z 19. decembra 2002 právneho zástupcu sťažovateľa, aby

v lehote 10 dní od doručenia jeho výzvy predložil dôkaz o tom, že jeho mandant splnil túto

zákonom ustanovenú podmienku pre prípustnosť konania o sťažnosti.

Na túto výzvu reagoval samotný sťažovateľ listom z 8. januára 2003 adresovaným

predsedovi ústavného súdu, v ktorom okrem iného uviedol: „Sťažnosť som podal

aj ministrovi spravodlivosti a tiež generálnemu prokurátorovi. V sťažnosti som poukazoval

na viaceré pochybenia Okresného súdu Bratislava. Predseda Okresného súdu Bratislava I

rovnako aj minister spravodlivosti a generálny prokurátor sa zaoberali len inými

pochybeniami uvádzanými v sťažnosti, opomenuli sa zaoberať prieťahmi súdu.“ Dôkaz,

o poskytnutie ktorého ho ústavný súd žiadal vyššie uvedenou výzvou, však opäť

nepredložil.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa sťažnosť sťažovateľa

prerokoval na neverejnom zasadnutí skúmajúc splnenie podmienky jej prípustnosti

z hľadiska vyššie citovaného ustanovenia .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

a zistil, že nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Sťažovateľ nepredložil k sťažnosti

žiaden dôkaz o tom, že by sa bol domáhal svojho práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov spôsobom, ktorý mohol viesť k jeho ochrane v konaní

pred označeným všeobecným súdom a ktorý spočíva v podaní sťažnosti podľa § 17 ods. 1

zákona o štátnej správe súdov v spojení s o súdoch a sudcoch

v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ taktiež nepreukázal ani netvrdil, že uvedenú

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov

nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti ( zákona o súde).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor, podľa

ktorého v konaní o každom návrhu pred ústavným súdom, v ktorom navrhovateľ namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu, ako aj práva

na spravodlivý proces z toho dôvodu, že všeobecný súd nekonal spôsobom ustanoveným

v zákone, je nevyhnutné, aby najprv vyčerpal všetky právne prostriedky ich ochrany, ktoré

sú navrhovateľovi dostupné (mutatis mutandis , , ).

V písomnostiach, ktoré sťažovateľ pripojil k svojej sťažnosti, sa namietajú zbytočné

prieťahy v označenom konaní iba v podnete na podanie mimoriadneho dovolania z 26. júna

2001, ktorý podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 29. marca 2001.

Ústavný súd si vyžiadal aj stanovisko okresného súdu z 15. októbra 2002

č. Spr. 2051/02 k sťažnosti sťažovateľa, ktorá mu bola doručená 16. mája 2002, z ktorej

vyplýva, že táto sťažnosť bola predsedom okresného súdu s poukazom na § 17 ods. 1

zákona o štátnej správe súdov posúdená ako neprípustná, pretože ňou sťažovateľ namietal

iba „spôsob protokolácie pojednávania Mgr. E. S.“.

Takýto postup sťažovateľa však nemožno považovať za splnenie požiadavky

namietania prieťahov v konaní u orgánu štátnej správy súdov. Podľa názoru ústavného súdu

„povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv

a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje,

aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením prostriedku súvisia.

Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“

().

Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom,

že sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne

prostriedky, ktoré mu zákona na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Keďže v danom prípade sťažovateľ uvedeným spôsobom nepostupoval, ústavný súd

dospel k záveru, že jeho sťažnosť nie je pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych

prostriedkov ochrany jeho základných práv prípustná, a preto o nej rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2003