Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 20/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom Mgr. Drahoslavom Potočekom, advokátska kancelária, Čajakova 5,

Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. septembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti najmä vyplynulo:

«1. Sťažovateľka napáda postup porušovateľa v konaní pod sp. zn. ,

lebo v jeho priebehu boli porušené jej základné práva, ktoré zaručuje

Slovenskej republiky „Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

Ústavné a základné právo bolo porušené tým, že porušovateľ nedodržal procesný

postup a v priebehu 27 mesiacov nedoručil sťažovateľke rozsudok zo dňa 16.6.2016 č.k.

-569.

2. Sťažovateľka žalobou zo dňa 01.06.2010 sa domáhala rozhodnutia všeobecného

súdu o priznaní za absolútne neplatné zmluvy o postúpení pohľadávok z neexistujúcej

zmenky, vo veci falšovania, ktorej v súbehu s podvodom Úrad Špeciálnej prokuratúry

obžaloval P. T. a J. Š. pred Špecializovaným trestným súdom.

Súvisiaca trestná vec sp. zn. nie je doposiaľ právoplatne ukončená a je

vedená pred Najvyšším súdom SR...

3. Sťažovateľka písomným podaním zo dňa 17.6.2016 oznámila porušovateľovi, že

došlo k vypovedaniu plnej moci právnej zástupkyni a zároveň žiadala doručiť rozsudok

spolu s úradným prekladom do jej materinského jazyka. (č. l.- 562 súdneho por.).

Dňa 16.6.2016 porušovateľ formalistickým rozsudkom zamietol žalobu sťažovateľky

z 01.06.2010 (žalobkyňa 1. pred porušovateľom) a jej manžela (žalobca 2.).

V priebehu 27 mesiacov porušovateľ nedoručil sťažovateľke rozsudok zo dňa

16.6.2016 č. k. -569 s úradným prekladom, čím dlhodobo a na neprimeranú

lehotu vylúčil sťažovateľku z právneho úkonu odvolania, a zároveň znemožnil aby odvolací

súd včasne konal, čím súd prehĺbil pretrvávajúci stav právnej neistoty sťažovateľky.

Dňa 10. septembra 2018 porušovateľ doručil sťažovateľke rozsudok spolu s úradným

prekladom, k čomu došlo až po usmernení Krajským súdom v Košiciach, ktorý zistil, že nie

sú dané podmienky na vecné prejednanie a rozhodnutie odvolania žalobcu 2. z dôvodu

predčasne predloženej veci (Uznesenie KS v KE z 29.05.2018)...

4. Nedoručenie v priebehu 27 mesiacov zo dňa vydania rozsudku, podľa procesného

a ústavného práva sťažovateľky sa javí, ako postup vyznačujúci sa pretrvávajúcimi

neprimeranými prieťahmi, čím porušovateľ prehĺbil pretrvávajúci stav právnej neistoty

sťažovateľky a porušil jej právo na súdnu ochranu, ktoré predpokladá aj kvalitu súdnych

procesných postupov.

Podľa názoru sťažovateľky je ústavne neudržateľným to, že porušovateľ nekonal

vo veci bez zbytočných prieťahov aby jej stav právnej neistoty bol odstránený, čo nie je

v súlade so zásadou právneho štátu.

V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu (-39) „... účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil

na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Tato povinnosť súdu a sudcu vyplýva z ,

ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana práv bola rýchla a účinná.“

5. Sťažovateľka navrhuje, aby Ústavný súd najprv vydal toto uznesenie

Ústavný súd Slovenskej republiky prijíma ústavnú sťažnosť

, bytom , na ďalšie konanie pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky.

Pre prípad, že Ústavný súd prijme sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie, tak

sťažovateľka navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal tento Nález

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v postupom Okresného súdu

KE I v konaní pod sp. zn. , porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume 1.500 Eur (slovom: tisíc päťsto Eur), ktoré je jej Okresný

súd KE I povinný vyplatiť v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3. Okresný súd KE I je povinný zaplatiť do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu náhradu trov právneho zastúpenia v sume € 325,42 eur § 11

ods. 3 x 2 a vyhl. na účet advokáta Mgr. Drahoslav Potoček,

Čajakova 5, 040 01 Košice.

Dôvody pre ktoré sťažovateľka požaduje finančné zadosťučinenie. Sťažovateľka je

toho názoru, že v dôsledku porušovania jej práv zaručených a „Dohovorom“

a neefektívneho konania porušovateľa, ktorý neposkytol jej včasnú a účinnú súdnu ochranu,

má popri rozhodnutí v zmysle podanej sťažnosti právo na primerané finančné

zadosťučinenie, tak ako ho v petite požaduje. Je to tak predovšetkým preto, že neústavné

konanie porušovateľa donútilo účastníka konania k zažívaniu stresu, nervozity, poníženia,

očakávaní, dodatočným stretnutiam s právnikmi, úradnými osobami, čo priviedlo

k morálnym a finančným ujmám v dôsledku pretrvávajúcej právnej neistoty...»

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

5. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. tým, že „porušovateľ

nedodržal procesný postup a v priebehu 27 mesiacov nedoručil sťažovateľke rozsudok zo

dňa 16.6.2016 č.k. -569“. Zo samotnej sťažnosti tiež vyplýva, že „Dňa 10.

septembra 2018 porušovateľ doručil sťažovateľke rozsudok spolu s úradným prekladom“.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

7. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Zo sťažnosti vyplýva, že prieťahy s doručovaním rozsudku okresného súdu č. k.

-569 zo 16. júna 2016 boli odstránené doručením tohto rozhodnutia

sťažovateľke 10. septembra 2018. Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila

so svojou sťažnosťou až podaním z 22. septembra 2018, t. j. v čase, keď porušenie

označeného základného práva na súde, ktorý sťažovateľka označila za účastníka konania, už

netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na to, že sťažovateľka sa v predmetnej veci

domáhala ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, keď označený dôvod prieťahov už odpadol, teda pred okresným súdom

namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, bolo treba

jej sťažnosť odmietnuť podľa pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

8. Okrem uvedeného podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi prvostupňového súdu

(napr. ).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,

štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v spojení so o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o sudcoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní

podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie zákona o sudcoch, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je

kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konaní (nedoručenie rozsudku)

nepodala a ani netvrdí, že ju nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu

takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jej sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. ,

, ), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu

predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch neumožnilo

účinnú ochranu základného práva sťažovateľky priznaného jej podľa

preto podľa v spojení s bolo potrebné jej

sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

9. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2019