Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 105 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (110)I. ÚS 34/98
PDF · 98.49 KB
No categories available
I. ÚS 34/98
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 5. mája 1998 predbežne prerokoval podnet , bytom
vo veci porušenia jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní sp. zn. 2 C
573/96 a takto
r o z h o d o l :
Podnet o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)
bolo 4. februára 1998 doručené podanie označené ako
„sťažnosť“. V texte ďalej uviedol, že sťažnosť sa týka zbytočných prieťahov v
pracovnoprávnom spore o neplatnosť výpovede, ktorú mu dal bývalý zamestnávateľ
z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, pričom jeho pracovný pomer
skončil 31. mája 1996. Poukázal na to, že tento dôvod skončenia pracovného pomeru
výpoveďou bol dôvodom pre nepriznanie mu podpory v nezamestnanosti, čo je tiež
príčinou nepriaznivej finančnej situácie jeho a jeho rodiny. O jeho žalobe o
neplatnosť výpovede Okresný súd v Spišskej Novej Vsi rozhodol 3. decembra 1996
rozsudkom, ktorým návrh pisateľa podnetu zamietol; tento proti nemu podal včas
odvolanie.
Pisateľ podnetu uviedol, že Krajský súd v Košiciach na pojednávaní
25. septembra 1997 „vyriekol nález, že som sa nedopustil porušenia pracovnej
disciplíny... rozsudok OS zrušil a vrátil na nové prejednávanie. Do dnešného dňa...
(t.j. do podania návrhu na ústavný súd)... som ja ani moja právna zástupkyňa
neobdržali písomné rozhodnutie KS a do dnešného dňa nebolo vytýčené
pojednávanie na OS v Sp. Novej Vsi. Informoval som sa na sekretariáte OS v Sp.
Novej Vsi a bolo mi oznámené, že písomné rozhodnutie KS sa nachádza u
. Domnievam sa, že robí zbytočné prieťahy, nezáleží mu v akej
biede sa nachádza moja rodina“.
Z obsahu podania vyplynulo, že jeho pisateľ namietal porušenie svojho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde
v Spišskej Novej Vsi (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 2 C 573/96, teda išlo o
podnet na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Keďže pisateľ podnetu neuviedol, či sa odstránenia prieťahov v označenom
konaní domáhal aj formou sťažnosti podľa zákona č. 80/1992 Zb. o sídlach a
obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a
o voľbách prísediacich v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 80/1992
Zb.“), ústavný súd ho listom z 19. marca 1998 vyzval, aby ho informoval o jej
využití, prípadne uviedol dôvod, prečo tento prostriedok ochrany svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nevyužil.
V liste doručenom ústavnému súdu 25. marca 1998 navrhovateľ uviedol, že
takúto sťažnosť nepodal preto, lebo nevedel, „že sa vyžaduje takýto postup“. Ďalej
uviedol, že: „z dôvodu zaujatosti a urazenosti som nevidel záruku
objektívneho posúdenia mojej sťažnosti na tom istom Okresnom súde v Sp. Novej
Vsi. Preto som podal sťažnosť vyššiemu súdu - Ústavnému súdu v Košiciach“.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený
konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie
svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných
súdov Slovenskej republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného
práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby, ako účastníka súdneho konania
(čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo
slobode neposkytuje právny predpis Slovenskej republiky žiadnu ochranu, napríklad
využitím riadneho opravného prostriedku.
Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma jeho
zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995
Z.z., ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného
zákona. Jedna z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní
každého podnetu tiež je, či nejde o zjavne neopodstatnený podnet.
Ako vyplýva z ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o konaní pred ústavným súdom
niektoré dôvody odmietnutia podnetu, sú zákonom jednoznačne ustanovené a
neumožňujú ďalší výklad ústavného súdu. Dôvod zjavnej neopodstatnenosti podnetu,
pokiaľ sa ním namieta porušenie základného práva (slobody) postupom všeobecného
súdu, ústavný súd posudzuje s ohľadom na právny a skutkový stav veci v čase
podania podnetu. Osobitne je toto posúdenie potrebné, keď ide o podnet, v ktorom sa
namietalo porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov všeobecným súdom.
Pred začatím konania o podnete, t.j. pred jeho prijatím na konanie je preto
ústavný súd oprávnený zisťovať, či jeho pisateľ využil tie prostriedky ochrany
svojho základného práva, porušenie ktorého v podnete namietal.
Ako ústavný súd už viackrát rozhodol (sp. zn. II. ÚS 26/95 a sp. zn.
II. ÚS 48/96) „Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať
sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám
odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o podnete namietajúcom porušenie
tohoto základného práva koná, ak predkladateľ preukáže, že využil právne
prostriedky, na uplatnenie ktorých má právo podľa § 17 ods. 1, § 20, 21, 22 alebo 23
zákona č. 80/1992 Zb., alebo ak sa preukáže, že vzhľadom na okolnosti prípadu
využitie tohto prostriedku nápravy nemožno pokladať za postup umožňujúci
dosiahnuť účinnú ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“.
Podľa právneho názoru ústavného súdu preto ani nemožno považovať za
opodstatnený taký podnet, podaniu ktorého na ústavný súd nepredchádzalo využitie
takých právnych prostriedkov nápravy, ktorými sa jeho pisateľ mohol domáhať
ochrany toho základného práva (slobody), porušenie ktorého v podnete namietal,
t.j. v tomto prípade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
V danom prípade ústavný súd zistil, že pisateľ podnetu pred jeho podaním
ústavnému súdu nevyužil svoje právo podať sťažnosť predsedovi Okresného súdu
v Spišskej Novej Vsi na zbytočné prieťahy vo veci sp. zn. 2 C 573/96, a ani
nepreukázal také objektívne dôvody, z ktorých by bolo zrejmé, že jej podaním by sa
nedomohol účinnej ochrany svojho základného práva. Púhu domnienku, resp. obavu
pisateľa podnetu ohľadom objektívnosti posúdenia jeho sťažnosti na zbytočné
prieťahy v konaní predsedom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi (a v prípade, že
by ju bol vôbec podal) ústavný súd prirodzene nemohol posúdiť ako oprávnený a
vecný dôvod na jej nepodanie.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd po predbežnom prerokovaní preto
odmietol podnet ako zjavne neopodstatnený podľa § 25 ods. 2
zákona o konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. mája 1998
Za správnosť opísaného textu JUDr. Ján Klučka
predseda senátu