Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 34/98

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 5. mája 1998 predbežne prerokoval podnet , bytom

vo veci porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní sp. zn. 2 C

573/96 a takto

r o z h o d o l :

Podnet o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)

bolo 4. februára 1998 doručené podanie označené ako

„sťažnosť“. V texte ďalej uviedol, že sťažnosť sa týka zbytočných prieťahov v

pracovnoprávnom spore o neplatnosť výpovede, ktorú mu dal bývalý zamestnávateľ

z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, pričom jeho pracovný pomer

skončil 31. mája 1996. Poukázal na to, že tento dôvod skončenia pracovného pomeru

výpoveďou bol dôvodom pre nepriznanie mu podpory v nezamestnanosti, čo je tiež

príčinou nepriaznivej finančnej situácie jeho a jeho rodiny. O jeho žalobe o

neplatnosť výpovede Okresný súd v Spišskej Novej Vsi rozhodol 3. decembra 1996

rozsudkom, ktorým návrh pisateľa podnetu zamietol; tento proti nemu podal včas

odvolanie.

Pisateľ podnetu uviedol, že Krajský súd v Košiciach na pojednávaní

25. septembra 1997 „vyriekol nález, že som sa nedopustil porušenia pracovnej

disciplíny... rozsudok OS zrušil a vrátil na nové prejednávanie. Do dnešného dňa...

(t.j. do podania návrhu na ústavný súd)... som ja ani moja právna zástupkyňa

neobdržali písomné rozhodnutie KS a do dnešného dňa nebolo vytýčené

pojednávanie na OS v Sp. Novej Vsi. Informoval som sa na sekretariáte OS v Sp.

Novej Vsi a bolo mi oznámené, že písomné rozhodnutie KS sa nachádza u

. Domnievam sa, že robí zbytočné prieťahy, nezáleží mu v akej

biede sa nachádza moja rodina“.

Z obsahu podania vyplynulo, že jeho pisateľ namietal porušenie svojho práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde

v Spišskej Novej Vsi (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. , teda išlo o

podnet na začatie konania pred ústavným súdom podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Keďže pisateľ podnetu neuviedol, či sa odstránenia prieťahov v označenom

konaní domáhal aj formou sťažnosti podľa o sídlach a

obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a

o voľbách prísediacich v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Zb.“), ústavný súd ho listom z 19. marca 1998 vyzval, aby ho informoval o jej

využití, prípadne uviedol dôvod, prečo tento prostriedok ochrany svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nevyužil.

V liste doručenom ústavnému súdu 25. marca 1998 navrhovateľ uviedol, že

takúto sťažnosť nepodal preto, lebo nevedel, „že sa vyžaduje takýto postup“. Ďalej

uviedol, že: „z dôvodu zaujatosti a urazenosti som nevidel záruku

objektívneho posúdenia mojej sťažnosti na tom istom Okresnom súde v Sp. Novej

Vsi. Preto som podal sťažnosť vyššiemu súdu - Ústavnému súdu v Košiciach“.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený

konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie

svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných

súdov Slovenskej republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného

práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby, ako účastníka súdneho konania

( až 50 ) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo

slobode neposkytuje právny predpis Slovenskej republiky žiadnu ochranu, napríklad

využitím riadneho opravného prostriedku.

Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma jeho

zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

Z.z., ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného

zákona. Jedna z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní

každého podnetu tiež je, či nejde o zjavne neopodstatnený podnet.

Ako vyplýva z ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o konaní pred ústavným súdom

niektoré dôvody odmietnutia podnetu, sú zákonom jednoznačne ustanovené a

neumožňujú ďalší výklad ústavného súdu. Dôvod zjavnej neopodstatnenosti podnetu,

pokiaľ sa ním namieta porušenie základného práva (slobody) postupom všeobecného

súdu, ústavný súd posudzuje s ohľadom na právny a skutkový stav veci v čase

podania podnetu. Osobitne je toto posúdenie potrebné, keď ide o podnet, v ktorom sa

namietalo porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov všeobecným súdom.

Pred začatím konania o podnete, t.j. pred jeho prijatím na konanie je preto

ústavný súd oprávnený zisťovať, či jeho pisateľ využil tie prostriedky ochrany

svojho základného práva, porušenie ktorého v podnete namietal.

Ako ústavný súd už viackrát rozhodol (sp. zn. a sp. zn.

) „Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať

sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám

odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o podnete namietajúcom porušenie

tohoto základného práva koná, ak predkladateľ preukáže, že využil právne

prostriedky, na uplatnenie ktorých má právo podľa § 17 ods. 1, § 20, 21, 22 alebo 23

, alebo ak sa preukáže, že vzhľadom na okolnosti prípadu

využitie tohto prostriedku nápravy nemožno pokladať za postup umožňujúci

dosiahnuť účinnú ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“.

Podľa právneho názoru ústavného súdu preto ani nemožno považovať za

opodstatnený taký podnet, podaniu ktorého na ústavný súd nepredchádzalo využitie

takých právnych prostriedkov nápravy, ktorými sa jeho pisateľ mohol domáhať

ochrany toho základného práva (slobody), porušenie ktorého v podnete namietal,

t.j. v tomto prípade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V danom prípade ústavný súd zistil, že pisateľ podnetu pred jeho podaním

ústavnému súdu nevyužil svoje právo podať sťažnosť predsedovi Okresného súdu

v Spišskej Novej Vsi na zbytočné prieťahy vo veci sp. zn. , a ani

nepreukázal také objektívne dôvody, z ktorých by bolo zrejmé, že jej podaním by sa

nedomohol účinnej ochrany svojho základného práva. Púhu domnienku, resp. obavu

pisateľa podnetu ohľadom objektívnosti posúdenia jeho sťažnosti na zbytočné

prieťahy v konaní predsedom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi (a v prípade, že

by ju bol vôbec podal) ústavný súd prirodzene nemohol posúdiť ako oprávnený a

vecný dôvod na jej nepodanie.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd po predbežnom prerokovaní preto

odmietol podnet ako zjavne neopodstatnený podľa § 25 ods. 2

zákona o konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 1998

Za správnosť opísaného textu JUDr. Ján Klučka

predseda senátu