Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 117/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária,

L. Novomeského 2631/25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

«... Sťažovateľ - obeť porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa SR (v ďalšom „Ústava“) a porušenia

práva na prejednanie kompenzačnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (v ďalšom „Dohovor“) v odvolacom konaní

vedenom na Krajskom súde v Bratislave od 18.09.2014 pod č.k. voči

rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 7.3.2014 č.k. -136 - v kompenzačnom

konaní o odškodnení nemajetkovej ujmy za prieťahy v trestnom konaní a iné voči SR

v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR o odškodnení nemajetkovej ujmy 22 000,- €

s prísl. pred Okresným súdom Bratislava I pod č.k. od 2.8.2012 - podáva

týmto prostredníctvom ním splnomocnenej advokátky JUDr. Emílie Korčekovej návrh na

začatie konania - sťažnosť o porušení základných práv a slobôd pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky , keďže o odvolaní sťažovateľa z 6.6.2014 podanom z nezákonnej

väzby sťažovateľa dňa 6.6.2014 nebolo rozhodnuté porušovateľom s urýchlením

(„speedily“) za viac ako 2 roky a 8 mesiacov, a preto navrhuje a žiada, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky na podklade skutkového stavu veci, vyžiadaním si spisu od

porušovateľa uznesením prijal sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom takto ROZHODOL:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa SR a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní č.k. porušené boli.

2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 500,- Eur, ktoré

je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. priznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je

Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky JUDr.

Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

... Sťažovateľ má postavenie navrhovateľa v kompenzačnom konaní o odškodnení

nemajetkovej ujmy 22 000,- € (mu vzniknutej v extrémne dlhom trestnom konaní č.k.

PK vedenom na Okresnom súde Bratislava III, pôvodne na Okresnom súde

Pezinok) vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. od 2.8.2012

(žaloba pôvodne podaná na Okresnom súde Bratislava III dňa 06.06.2012) voči Slovenskej

republike v zast. Ministerstvom spravodlivosti SR.

V danej veci Okresný súd Bratislava I rozhodol dňa 7.3.2014 rozsudkom, voči

ktorému podal sťažovateľ dňa 6.6.2014 z ÚVVaÚVTOS odvolanie (sťažovateľ

poznamenáva, že väzba sa ukázala ako nezákonná, svojvoľná, zinscenovaná Okresným

súdom Bratislava I - viď. nález ústavného súdu sp.zn. z 2.7.2015).

Dľa vykonanej lustrácie sťažovateľom (po jeho prepustení z väzby a oslobodení spod

obžaloby ) bol spis č.k. Okresným súdom Bratislava I predložený na konanie

o odvolaní Krajskému súdu Bratislava I dňa 18.09.2014, súdny poplatok za odvolanie

sťažovateľ zaplatil z väzby, takže nič počas jeho väzby nebránilo a ani nebráni

porušovateľovi, aby v lehote do 6-ich mesiacov rozhodol o odvolaní sťažovateľa (viď.

rozhodovacia prax ústavného súdu), k čomu nedošlo ani ku dňu podania tejto ústavnej

sťažnosti, pričom poslednú lustráciu vykonal sťažovateľ osobne v INFO kancelárii

Krajského súdu v Bratislave a to dňa 05.05.2017.

Za daného skutkového stavu veci je možným konštatovať, že porušovateľ sa o vec

riadne nestará, vo veci nekoná s urýchlením, keďže za viac ako 2 roky a 8 mesiacov

o odvolaní sťažovateľa nerozhodol, pričom vec je po právnej stránke jednoduchá, nezložitá,

vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam vzhľadom k tomu, čo je v danej kompenzačnej

veci pre sťažovateľa v hre „at stake“ keďže sa jedná o odškodnenie nemajetkovej ujmy

v súvislosti s neprimeranou dĺžkou trestného konania (kvalifikovane skonštatovanou) vo

veci PK vedenom na Okresnom súde Bratislava III, pôvodne na Okresnom súde

Pezinok, keďže Okresný súd Bratislava I sa dôsledne nevysporiadal s rozhodovacou praxou

Najvyššieho súdu SR (č.k. ) a najmä s rozhodovacou praxou Európskeho

súdu pre ľudské práva v prípade odškodňovania obetí extrémne dlhého a nezákonného

trestného stíhania.

Podáva sa, že sťažovateľ k prieťahom pred odvolacím Krajským súdom v Bratislave

neprispel a má záujem na urýchlenom, ale spravodlivom a ústavne konformnom rozhodnutí

odvolacieho Krajského súdu v Bratislave, keďže napadnutý rozsudok Okresného súdu

Bratislava I vníma ako krajne nezákonný a protiústavný, v rozpore s čl. 46 ods. 3, ods. 4

.

Podáva sa, že ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti porušovateľ nekoná efektívne,

sústredene, nekonal s urýchlením v súlade a aktuálne nekoná s urýchlením v súlade

s porušujúc tak zásadu rýchlosti súdneho konania, čo má a malo za následok, že

ochrana práv sťažovateľa v dôsledku neefektívneho konania porušovateľa, hrubej

nečinnosti zo strany porušovateľa za viac ako 2 ROKY a 8 MESIACOV nedosiahla

požadovanej kvality a rýchlosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s konštantnou

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (v ďalšom „ESĽP“).

Ergo ochrana práv sťažovateľa v odvolacom konaní nie je rýchla a účinná, od

18.09.2014 je porušovateľ pasívny, vo veci nevytýčil termín pojednávania, nerozhodol VVR,

napriek tomu, že vec je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá a nezložitá.

Sťažovateľ tvrdí, že dĺžka odvolacieho konania nesplnila požiadavku primeranej

lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo nie je

prípustným a ústavne právne konformným.

Sťažovateľ vzhľadom na skutkový stav veci a okolnosti prípadu k neefektívnemu a

nesúrodému, nekoncentrovanému konaniu porušovateľa neprispel.

Sťažovateľ k porušeniu primeranej lehoty v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru neprispel,

na prieťahoch v odvolacom sa nepodieľal a ani len NEPODIEĽA.

Stav právnej neistoty, bezmocnosti, beznádeje a psychického strádania sťažovateľa

o výsledok tohto odvolacieho konania stále trvá a to už viac ako 2 roky a 8 mesiacov, čo nie

je súladné s konštantnou judikatúrou ESĽP.

Preto sa s dôverou obracia so žiadosťou o pomoc na Ústavný súd SR.

Vec je dľa sťažovateľa po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá. Vec má

pre sťažovateľa mimoriadny význam.

Dľa sťažovateľa je ním uplatnená výška primeraného zadosťučinenia za vzniknutú

mu nemajetkovú ujmu v sume 2.500,- EURO, táto výška odškodnenia vzhľadom na

neprijateľnú a neakceptovateľnú dĺžku odvolacieho konania, je dľa právneho názoru

sťažovateľa primeraná a spravodlivá, súladná s rozhodovacou praxou ESĽP proti

Slovenskej republike, teda aj v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR

(uznesenie č.k. zo dňa 25. apríla 2012), ktorý sa v prípade prieťahov

zavinených súdom pri odškodňovaní nemajetkovej ujmy za prieťahy v trestnom konaní

zavinených súdom jasne prihlásil k rozhodovacej praxi štrasburských orgánov.

Sťažovateľ tvrdí, že je naďalej obeťou porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Sťažovateľ podáva túto sťažnosť v súlade s judikatúrou ESĽP vo veci Ištván

a Ištvánová p. Slovensku, 2012; Komanický (č.6) p. Slovensku, 2012, Untermayer

p. Slovensku, 2013 a iné... majúc zato, že za daného skutkového stavu veci nebol povinný

podať sťažnosť predsedovi Krajského súdu v Bratislave na prieťahy v konaní vedenom pod

č.k. od 18.09.2014 stále v nerozhodnutom stave.

Sťažovateľ má zato (v súlade s rozhodovacou praxou Súdu voči Slovensku), že

vzhľadom na skutkový stav veci už nemusí porušovateľovi poskytovať primeraný čas na

odstránenie prieťahov a teda podáva túto sťažnosť priamo ústavnému súdu.»

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. .

6. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. podanie

sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu. Splnenie uvedenej podmienky

pritom ústavný súd zásadne vyžaduje vo veciach, ktoré sa nachádzajú v počiatočnej fáze

konania, t. j. vo veciach, ktoré netrvajú viac rokov, ako to je aj v danej záležitosti.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní

podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je

kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi

krajského súdu nepodal a ani netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa

a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2

), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr.

, , ) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti

prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa

a práva podľa dohovoru. Pozornosti ústavného súdu pritom

neušlo, že za zbytočné prieťahy v konaní sa už v súčasnosti aj na návrh predsedov

všeobecných súdov vyvodzuje disciplinárna zodpovednosť, dokonca sudcovia boli z tohto

dôvodu pozbavený svojej funkcie (napr. rozhodnutie disciplinárneho senátu sp. zn.

zo 14. februára 2017 v spojení s rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho

senátu sp. zn. z 28. septembra 2017), a preto pri rešpektovaní štrasburskej

judikatúry treba konštatovať, že sťažnosť podaná predsedovi krajského súdu v okolnostiach

danej veci môže byť účinným prostriedkom nápravy.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53

ods. 1 sťažnosť odmietol z dôvodu neprípustnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2018