Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)II. ÚS 244/2015
PDF · 417.48 KB
No categories available
II. ÚS 244/2015
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Advokátska
kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 5 T 52/09 a Krajským
súdom v Bratislave pod sp. zn. 2 Tos 101/2014 v súvislosti s nedodržaním požiadavky
neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby zo 4. júna 2014
a z 8. augusta 2014 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 52/09 p o r u š i l
právo na urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby
z 8. augusta 2014 podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €
(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
2
3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia
v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e
Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Emílie
Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.
II. ÚS 244/2015 20 zo 16. apríla 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 17
ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených
Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 T 52/09 a Krajským
súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 2 Tos 101/2014 v súvislosti
s nedodržaním požiadavky neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti
o prepustenie z väzby zo 4. júna 2014 a z 8. augusta 2014.
Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval
ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní z 8. júna 2015,
okresný súd vo vyjadrení z 25. mája 2015 a krajský súd vo vyjadrení z 29. mája 2015
vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom
z listinných dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.
Zo sťažnosti a z jej doplnenia z 3. februára 2015 doručeného ústavnému súdu
6. februára 2015 vyplýva, že sťažovateľ 4. júna 2014 požiadal o prepustenie z väzby.
Následne podala takúto žiadosť aj jeho obhajkyňa, a to 8. augusta 2014. O žiadosti bolo
rozhodnuté uznesením okresného súdu sp. zn. 5 T 52/09 až 26. augusta 2014. O podanej
sťažnosti rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 2 Tos 101/2014 až 9. októbra 2014.
Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 13. októbra 2014. Konanie o žiadosti
teda trvalo ako celok od 4. júna 2014 do 13. októbra 2014, to znamená 4 mesiace a 9 dní.
Toto konanie podľa sťažovateľa nebolo vedené v súlade s účelom čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a
čl. 5 ods. 4 dohovoru, keďže o žiadosti sa nerozhodlo prednostne a urýchlene.
Uznesenia všeobecných súdov podľa názoru sťažovateľa neboli dostatočne
a presvedčivo odôvodnené, a to v súvislosti s namietaným porušením § 73 ods. 1 Trestného
poriadku, ako to sťažovateľ uviedol v žiadosti z 8. augusta 2014.
Sťažovateľovi nebola doručená ponúknutá záruka za jeho osobu zo 4. augusta 2014,
čím došlo k porušeniu ustanovenia § 72 ods. 2 poslednej vety Trestného poriadku.
Sťažovateľovi tým bolo odňaté jeho právo mať vedomosť o ponuke prevzatia záruky, jej
obsahu a dôvodoch, ako aj právo vyjadriť sa v primeranej lehote.
Nebralo sa tiež do úvahy, že sťažovateľ 4. septembra 2014 požiadal o nahliadnutie do
spisu okresného súdu sp. zn. 5 T 52/09 na získanie poznatkov pre potrebu účinnej
a efektívnej obhajobnej argumentácie v súvislosti so sťažnosťou proti uzneseniu okresného
súdu z 26. augusta 2014. Tým došlo k zmareniu doplnenia sťažnosti o novú argumentáciu.
Podľa sťažovateľa nebola zachovaná ani lehota na prípravu sťažovateľa v dĺžke 5
pracovných dní v súvislosti s neverejným zasadnutím krajského súdu 9. októbra 2014,
pretože predvolanie je zo 6. októbra 2014, pričom sťažovateľ žiadal, aby bol krajským
súdom vypočutý.
Sťažovateľ ďalej namieta, že došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu
v konaní vedenom krajským súdom tým, že obhajcovia dr. a dr. nemali
4
zachovanú 5 dňovú zákonnú lehotu na prípravu v zmysle § 292 ods. 4 prvej vety Trestného
poriadku. Bez prítomnosti obhajcov nebolo možné neverejné zasadnutie 9. októbra 2014
vykonať. Správne malo byť neverejné zasadnutie odročené na nový termín. Navyše krajský
súd neumožnil sťažovateľovi vyjadriť sa na neverejnom zasadnutí, teda byť vypočutý, hoci o
to výslovne požiadal v podaní z 5. septembra 2014.
Flagrantným spôsobom bola podľa sťažovateľa porušená zásada zákazu reformationis
in peius, a to tým, že dôvody väzby boli rozšírené o ďalší dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku, hoci v rámci konania o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby nie
je možné dôvody väzby rozširovať.
Vzhľadom na porušenie zákazu reformationis in peius, nezákonné odlúčenie od
rodiny, nezákonnú kontrolu jeho korešpondencie, neprípustnú opakovanú kontrolu došlej
korešpondencie od advokátov, neoprávnené a opakované bránenie telefonovať
s advokátkou, ponižujúce eskorty sťažovateľa v putách na občianskoprávne pojednávania,
pravidelné ponižujúce zaobchádzanie zo strany miestnych policajtov, hrubé zanedbanie
lekárskej starostlivosti, odmietanie sledovania televízneho vysielania a prístupu
k informáciám a odmietnutie poskytnutia hygienických prostriedkov sťažovateľ požaduje od
krajského súdu finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 €.
Napokon sťažovateľ uvádza, že 15. januára 2015 bol prepustený z väzby.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 50 ods. 3
Ústavy SR a právo zaručené podľa čl. 5 ods. 3, 4, čl. 6 ods. 3 písm. b, c, Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I,
v konaní vedenom pod č. k. 5T 52/09 v súvislosti s nedodržaním požiadavky neodkladnosti
a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 04. júna
2014 a 08. augusta 2014 a práva na obhajobu PORUŠENÉ BOLI.
2. Základné právo podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 17 ods. 2
a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a právo zaručené podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 6
ods. 1, ods. 3 písm. b, c, d, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Bratislave, v konaní vedenom pod č. k. 2Tos/101/2014 a jeho
rozhodnutím zo dňa 09. októbra 2014 PORUŠENÉ BOLI.
3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Tos/101/2014 zo dňa 09. októbra
2014 sa ZRUŠUJE, vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
4. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4 000,00 eur,
ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava I. do dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu.
5. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 eur, ktoré je
Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Emília
Korčeková do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
6. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 eur, ktoré je
Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Emília
Korčeková do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
7. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 50.000, eur,
ktoré je povinný mu vyplatiť Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu.“
Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 3334/15 z 25. mája 2015
doručeného ústavnému súdu 29. mája 2015 vyplýva, že sa s prijatou časťou sťažnosti
nestotožňuje.
Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby doručenú 4. júna 2014, treba
uviesť, že táto žiadosť bola na verejnom zasadnutí okresného súdu 16. júna 2014 zamietnutá
uznesením sp. zn. 5 T 52/09. Uznesením krajského súdu z 3. júla 2014 bolo uznesenie
okresného súdu zrušené, pričom krajský súd sám žiadosť zamietol. Na základe uvedeného
treba uzavrieť, že k namietanému porušeniu práv sťažovateľa v súvislosti s rozhodovaním
o jeho žiadosti zo 4. júna 2014 nedošlo.
6
Následne bolo 4. augusta 2014 doručené podanie označené ako
„ponuka prevzatia záruky“, dňa 5. augusta 2014 žiadosť obhajcu sťažovateľa dr.
o prepustenie z väzby, ďalej 6. augusta 2014 rukou písaná žiadosť sťažovateľa o prepustenie
z väzby a napokon 8. augusta 2014 žiadosť obhajkyne sťažovateľa dr.
o prepustenie z väzby. Listom z 13. augusta 2014 zákonný sudca informoval strany, že
o žiadosti sťažovateľa sa bude rozhodovať na hlavnom pojednávaní nariadenom na
26. august 2014, keďže skorší termín nemožno nariadiť pre neprítomnosť prísediaceho.
Uvedeného dňa bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnutá. Uznesenie
o väzbe bolo expedované 2. septembra 2014 a 3. septembra 2014 bol spis zapožičaný
krajskému súdu k sp. zn. Spr 2243/14, ktorý požiadal o zapožičanie spisu na účely
prešetrenia vybavenia sťažnosti zo strany predsedníčky okresného súdu. Po vrátení spisu
24. septembra 2014 okresný súd ihneď zaslal sťažnosť podanú sťažovateľom proti uzneseniu
okresného súdu prokurátorovi na vyjadrenie a 25. septembra 2014 predložil spis krajskému
súdu na rozhodnutie o sťažnosti.
Uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tos 101/2014 z 9. októbra 2014 bolo uznesenie
okresného súdu zrušené, žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola zamietnutá,
ponúknutá záruka a ani sľub neboli prijaté, väzba nebola nahradená dohľadom probačného
a mediačného úradníka a boli rozšírené dôvody väzby.
Podľa názoru predsedníčky okresného súdu o žiadosti doručenej 8. augusta 2014 sa
konalo neodkladne a urýchlene. Aj keď je pravdou, že k právoplatnému rozhodnutiu došlo
až 9. októbra 2014, teda po dvoch mesiacoch, nedošlo tým k porušeniu práv sťažovateľa.
Samotná dĺžka trvania rozhodovania nie je jediným kritériom splnenia požiadavky
neodkladnosti a urýchlenosti konania. Predmetom posudzovania je totiž aj samotný postup
konajúceho súdu, skutková a právna náročnosť a tiež správanie účastníkov konania. Okresný
súd sa žiadosťou zaoberal okamžite (do troch pracovných dní), pričom treba prihliadnuť aj
na početnosť ostatných žiadostí a iných podaní sťažovateľa, ktoré prakticky tvoria väčšinu
obsahu súdneho spisu, s ktorými sa tiež priebežne zaoberal.
Z vyjadrenia krajského súdu sp. zn. Spr 3230/15 z 29. mája 2015 doručeného
ústavnému súdu 4. júna 2015 vyplýva, že spis bol krajskému súdu predložený na
rozhodnutie o sťažnosti 25. septembra 2014. Termín neverejného zasadnutia bol určený na
9. október 2014, kedy bolo o sťažnosti rozhodnuté. Uznesenie bolo v deň jeho vyhlásenia
9. októbra 2014 aj vypracované, vypravené a doručované tak sťažovateľovi, ako aj
obhajcom a ostatným stranám trestného konania. Hoci je pravdou, že od rozhodovania
okresného súdu do predloženia veci krajskému súdu uplynula doba jedného mesiaca, táto
doba nezakladá porušenie zásady urýchleného rozhodovania vo väzobných veciach.
II.
Z rukou písaného podania sťažovateľa z 2. júna 2014 doručeného okresnému súdu
4. júna 2014 označeného ako „Oznámenie o podaní podnetu na podanie dovolania MSSR +
žiadosť o prepustenie z väzby – viď str. 2“ vyplýva, že inter alia sťažovateľ žiada „sprostiť
spod obžaloby a prepustiť na slobodu z nezákonne konštruovanej väzby“.
Z rukou písaného podania sťažovateľa z 3. augusta 2014 označeného ako „Žiadosť
o prepustenie z väzby na slobodu“ vyplýva, že žiadosť podáva preto, lebo o jeho žiadosti
z 2. júna 2014 nebolo dosiaľ rozhodnuté.
Z podania obhajkyne sťažovateľa zo 7. augusta 2014 doručeného okresnému súdu
8. augusta 2014 vyplýva ďalšia žiadosť o prepustenie z väzby.
Z uznesenia okresného súdu č. k. 5 T 52/09 12 z 26. augusta 2014 vyplýva, že
žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby z 8. augusta 2014 sa zamieta, pričom sa neprijíma
písomný sľub, resp. dohľad probačného a mediačného úradníka.
Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 2 Tos 101/2014 z 9. októbra 2014 vyplýva, že
uznesenie okresného súdu sp. zn. 5 T 52/09 z 26. augusta 2014 bolo zrušené v celom
rozsahu a žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola zamietnutá. Zároveň nebola prijatá
záruka od , ako ani sľub sťažovateľa. Väzba nebola nahradená ani dohľadom
8
probačného a mediačného úradníka. Zároveň bol dôvod väzby rozšírený podľa § 71 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku.
Z potvrdenia o prepustení z väzby z 15. januára 2015 vyplýva, že sťažovateľ bol
15. januára 2015 prepustený z väzby, ktorá trvala od 12. apríla 2014.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody
inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má
právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti
pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.
„O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai, „speedily“). Lehota začína
podaním návrhu alebo žiadosti o končí vydaním konečného rozhodnutia súdu, príp.
doručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného. Neexistuje nijaká
pevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť. Či sa rozhodlo urýchlene,
posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Spravidla však lehoty rátané na mesiace sú
príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru“ (Bezicheri c.
Taliansko, Sanchez Reisse c. Švajčiarsko, II. ÚS 432/2013, II. ÚS 193/2014).
Zo skutkového hľadiska možno konštatovať, že samotné rozhodovanie o žiadosti
sťažovateľa o prepustenie z väzby doručenej 8. augusta 2014 trvalo do 26. augusta 2014,
teda 18 dní. Ďalších 7 dní trvalo písomné vyhotovenie uznesenia a jeho expedovanie
stranám (do 2. septembra 2014). K predloženiu spisu krajskému súdu došlo však až
25. septembra 2014. To znamená, že celková dĺžka konania na okresnom súde bola 48 dní
(do 8. augusta 2014 do 25. septembra 2014).
Uvedenú celkovú dobu konania na okresnom súde nemožno považovať za
neodkladnú a urýchlenú, a preto došlo k porušeniu čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj čl. 5
ods. 4 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
V uvedenej súvislosti sa javí ako podstatné a rozhodujúce, že okresný súd
3. septembra 2014 spis zapožičal krajskému súdu kvôli prešetreniu sťažnosti smerujúcej
proti postupu predsedníčky okresného súdu. Spis bol vrátený okresnému súdu 24. septembra
2014 a bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti podanej sťažovateľom
proti uzneseniu okresného súdu až 25. septembra 2014. Podľa názoru ústavného súdu
vzhľadom na potrebu neodkladného a urýchleného rozhodovania o väzbe spravidla je
10
povinnosťou súdu prvého stupňa prednostne predložiť spis súdu druhého stupňa na
rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku. Naopak, spravidla nie je v súlade so zásadou
neodkladného a urýchleného rozhodovania o väzbe pred predložením spisu súdu druhého
stupňa na rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku predkladať spis inému orgánu,
prípadne súdu druhého stupňa na iný účel, než je rozhodovanie o riadnom opravnom
prostriedku.
Možno zhrnúť, že v čase od 3. septembra 2014 do 24. septembra 2014, teda po dobu
21 dní okresný súd nekonal neodkladne a urýchlene.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Za daného stavu v súlade so zásadou spravodlivosti považoval ústavný súd za
primerané, aby okresný súd zaplatil sťažovateľovi ako finančné zadosťučinenie za utrpenú
nemateriálnu ujmu čiastku 500 € (bod 2 výroku nálezu).
Ďalším požiadavkám sťažovateľa nebolo možné vyhovieť (bod 4 výroku nálezu).
Sťažovateľ považoval za porušenie označených práv oneskorené rozhodnutie o jeho
žiadosti o prepustenie z väzby zo 4. júna 2014. Ako vyplýva z vyjadrenia predsedníčky
okresného súdu, o tejto žiadosti okresný súd rozhodol 16. júna 2014 v spojení s uznesením
krajského súdu z 3. júla 2014. Proti tomuto tvrdeniu predsedníčky okresného súdu
sťažovateľ nič nenamietal. Sťažnostné tvrdenie preto nezodpovedá skutočnosti.
Rovnako nebolo možné akceptovať tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého označené
práva porušil aj krajský súd. Podľa zistení ústavného súdu konanie na krajskom súde trvalo
od 25. septembra 2014 (keď bol spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti)
do 9. októbra 2014 (keď krajský súd o sťažnosti rozhodol, rozhodnutie písomne vyhotovil
a expedoval), teda celkom 14 dní. Túto dobu v žiadnom prípade nemožno považovať za
neprimeranú.
Hoci sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia od
okresného súdu v sume 4 000 €, ústavný súd považoval za primeranú sumu 500 €
z dôvodov uvedených v odôvodnení k bodu 2 výroku nálezu.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov jeho právneho zastúpenia advokátom,
a to v požadovanej sumu 269,58 €. Podľa názoru ústavného súdu by správne patrila odmena
za 2 úkony v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie a podanie sťažnosti)
po 134 €, ako aj režijný paušál 2 krát po 8,04 €, teda celkom 284,08 €. Nemohol však
priznať viac, než sťažovateľ požadoval (bod 3 výroku nálezu).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti
rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou
rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom
konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2015
12