Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 244/2015

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Advokátska

kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, pre namietané porušenie a 5

Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. a Krajským

súdom v Bratislave pod sp. zn. v súvislosti s nedodržaním požiadavky

neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby zo 4. júna 2014

a z 8. augusta 2014 a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

právo na urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby

z 8. augusta 2014 podľa a 5 a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

2

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia

v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov), ktorú j e

Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Emílie

Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

zo 16. apríla 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 17

ods. 2 a 5 (ďalej len „“) a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených

Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a Krajským

súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. v súvislosti

s nedodržaním požiadavky neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti

o prepustenie z väzby zo 4. júna 2014 a z 8. augusta 2014.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní z 8. júna 2015,

okresný súd vo vyjadrení z 25. mája 2015 a krajský súd vo vyjadrení z 29. mája 2015

vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom

z listinných dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti a z jej doplnenia z 3. februára 2015 doručeného ústavnému súdu

6. februára 2015 vyplýva, že sťažovateľ 4. júna 2014 požiadal o prepustenie z väzby.

Následne podala takúto žiadosť aj jeho obhajkyňa, a to 8. augusta 2014. O žiadosti bolo

rozhodnuté uznesením okresného súdu sp. zn. až 26. augusta 2014. O podanej

sťažnosti rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. až 9. októbra 2014.

Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 13. októbra 2014. Konanie o žiadosti

teda trvalo ako celok od 4. júna 2014 do 13. októbra 2014, to znamená 4 mesiace a 9 dní.

Toto konanie podľa sťažovateľa nebolo vedené v súlade s účelom a 5 a

čl. 5 ods. 4 dohovoru, keďže o žiadosti sa nerozhodlo prednostne a urýchlene.

Uznesenia všeobecných súdov podľa názoru sťažovateľa neboli dostatočne

a presvedčivo odôvodnené, a to v súvislosti s namietaným porušením § 73 ods. 1 Trestného

poriadku, ako to sťažovateľ uviedol v žiadosti z 8. augusta 2014.

Sťažovateľovi nebola doručená ponúknutá záruka za jeho osobu zo 4. augusta 2014,

čím došlo k porušeniu ustanovenia poslednej vety .

Sťažovateľovi tým bolo odňaté jeho právo mať vedomosť o ponuke prevzatia záruky, jej

obsahu a dôvodoch, ako aj právo vyjadriť sa v primeranej lehote.

Nebralo sa tiež do úvahy, že sťažovateľ 4. septembra 2014 požiadal o nahliadnutie do

spisu okresného súdu sp. zn. na získanie poznatkov pre potrebu účinnej

a efektívnej obhajobnej argumentácie v súvislosti so sťažnosťou proti uzneseniu okresného

súdu z 26. augusta 2014. Tým došlo k zmareniu doplnenia sťažnosti o novú argumentáciu.

Podľa sťažovateľa nebola zachovaná ani lehota na prípravu sťažovateľa v dĺžke 5

pracovných dní v súvislosti s neverejným zasadnutím krajského súdu 9. októbra 2014,

pretože predvolanie je zo 6. októbra 2014, pričom sťažovateľ žiadal, aby bol krajským

súdom vypočutý.

Sťažovateľ ďalej namieta, že došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu

v konaní vedenom krajským súdom tým, že obhajcovia dr. a dr. nemali

4

zachovanú 5 dňovú zákonnú lehotu na prípravu v zmysle § 292 ods. 4 prvej vety Trestného

poriadku. Bez prítomnosti obhajcov nebolo možné neverejné zasadnutie 9. októbra 2014

vykonať. Správne malo byť neverejné zasadnutie odročené na nový termín. Navyše krajský

súd neumožnil sťažovateľovi vyjadriť sa na neverejnom zasadnutí, teda byť vypočutý, hoci o

to výslovne požiadal v podaní z 5. septembra 2014.

Flagrantným spôsobom bola podľa sťažovateľa porušená zásada zákazu reformationis

in peius, a to tým, že dôvody väzby boli rozšírené o ďalší dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c)

, hoci v rámci konania o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby nie

je možné dôvody väzby rozširovať.

Vzhľadom na porušenie zákazu reformationis in peius, nezákonné odlúčenie od

rodiny, nezákonnú kontrolu jeho korešpondencie, neprípustnú opakovanú kontrolu došlej

korešpondencie od advokátov, neoprávnené a opakované bránenie telefonovať

s advokátkou, ponižujúce eskorty sťažovateľa v putách na občianskoprávne pojednávania,

pravidelné ponižujúce zaobchádzanie zo strany miestnych policajtov, hrubé zanedbanie

lekárskej starostlivosti, odmietanie sledovania televízneho vysielania a prístupu

k informáciám a odmietnutie poskytnutia hygienických prostriedkov sťažovateľ požaduje od

krajského súdu finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 €.

Napokon sťažovateľ uvádza, že 15. januára 2015 bol prepustený z väzby.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 50 ods. 3

SR a právo zaručené podľa , 4, písm. b, c, Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I,

v konaní vedenom pod č. k. v súvislosti s nedodržaním požiadavky neodkladnosti

a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 04. júna

2014 a 08. augusta 2014 a práva na obhajobu PORUŠENÉ BOLI.

2. Základné právo podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 17 ods. 2

a 5, , SR a právo zaručené podľa , 3 a 4,

ods. 1, ods. 3 písm. b, c, d, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Bratislave, v konaní vedenom pod č. k. a jeho

rozhodnutím zo dňa 09. októbra 2014 PORUŠENÉ BOLI.

3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 09. októbra

2014 sa ZRUŠUJE, vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

4. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4 000,00 eur,

ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava I. do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

5. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 eur, ktoré je

Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Emília

Korčeková do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

6. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 eur, ktoré je

Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Emília

Korčeková do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

7. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 50.000, eur,

ktoré je povinný mu vyplatiť Krajský súd v Bratislave do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.“

Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 3334/15 z 25. mája 2015

doručeného ústavnému súdu 29. mája 2015 vyplýva, že sa s prijatou časťou sťažnosti

nestotožňuje.

Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby doručenú 4. júna 2014, treba

uviesť, že táto žiadosť bola na verejnom zasadnutí okresného súdu 16. júna 2014 zamietnutá

uznesením sp. zn. . Uznesením krajského súdu z 3. júla 2014 bolo uznesenie

okresného súdu zrušené, pričom krajský súd sám žiadosť zamietol. Na základe uvedeného

treba uzavrieť, že k namietanému porušeniu práv sťažovateľa v súvislosti s rozhodovaním

o jeho žiadosti zo 4. júna 2014 nedošlo.

6

Následne bolo 4. augusta 2014 doručené podanie označené ako

„ponuka prevzatia záruky“, dňa 5. augusta 2014 žiadosť obhajcu sťažovateľa dr.

o prepustenie z väzby, ďalej 6. augusta 2014 rukou písaná žiadosť sťažovateľa o prepustenie

z väzby a napokon 8. augusta 2014 žiadosť obhajkyne sťažovateľa dr.

o prepustenie z väzby. Listom z 13. augusta 2014 zákonný sudca informoval strany, že

o žiadosti sťažovateľa sa bude rozhodovať na hlavnom pojednávaní nariadenom na

26. august 2014, keďže skorší termín nemožno nariadiť pre neprítomnosť prísediaceho.

Uvedeného dňa bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnutá. Uznesenie

o väzbe bolo expedované 2. septembra 2014 a 3. septembra 2014 bol spis zapožičaný

krajskému súdu k sp. zn. Spr 2243/14, ktorý požiadal o zapožičanie spisu na účely

prešetrenia vybavenia sťažnosti zo strany predsedníčky okresného súdu. Po vrátení spisu

24. septembra 2014 okresný súd ihneď zaslal sťažnosť podanú sťažovateľom proti uzneseniu

okresného súdu prokurátorovi na vyjadrenie a 25. septembra 2014 predložil spis krajskému

súdu na rozhodnutie o sťažnosti.

Uznesením krajského súdu sp. zn. z 9. októbra 2014 bolo uznesenie

okresného súdu zrušené, žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola zamietnutá,

ponúknutá záruka a ani sľub neboli prijaté, väzba nebola nahradená dohľadom probačného

a mediačného úradníka a boli rozšírené dôvody väzby.

Podľa názoru predsedníčky okresného súdu o žiadosti doručenej 8. augusta 2014 sa

konalo neodkladne a urýchlene. Aj keď je pravdou, že k právoplatnému rozhodnutiu došlo

až 9. októbra 2014, teda po dvoch mesiacoch, nedošlo tým k porušeniu práv sťažovateľa.

Samotná dĺžka trvania rozhodovania nie je jediným kritériom splnenia požiadavky

neodkladnosti a urýchlenosti konania. Predmetom posudzovania je totiž aj samotný postup

konajúceho súdu, skutková a právna náročnosť a tiež správanie účastníkov konania. Okresný

súd sa žiadosťou zaoberal okamžite (do troch pracovných dní), pričom treba prihliadnuť aj

na početnosť ostatných žiadostí a iných podaní sťažovateľa, ktoré prakticky tvoria väčšinu

obsahu súdneho spisu, s ktorými sa tiež priebežne zaoberal.

Z vyjadrenia krajského súdu sp. zn. Spr 3230/15 z 29. mája 2015 doručeného

ústavnému súdu 4. júna 2015 vyplýva, že spis bol krajskému súdu predložený na

rozhodnutie o sťažnosti 25. septembra 2014. Termín neverejného zasadnutia bol určený na

9. október 2014, kedy bolo o sťažnosti rozhodnuté. Uznesenie bolo v deň jeho vyhlásenia

9. októbra 2014 aj vypracované, vypravené a doručované tak sťažovateľovi, ako aj

obhajcom a ostatným stranám trestného konania. Hoci je pravdou, že od rozhodovania

okresného súdu do predloženia veci krajskému súdu uplynula doba jedného mesiaca, táto

doba nezakladá porušenie zásady urýchleného rozhodovania vo väzobných veciach.

II.

Z rukou písaného podania sťažovateľa z 2. júna 2014 doručeného okresnému súdu

4. júna 2014 označeného ako „Oznámenie o podaní podnetu na podanie dovolania MSSR +

žiadosť o prepustenie z väzby – viď str. 2“ vyplýva, že inter alia sťažovateľ žiada „sprostiť

spod obžaloby a prepustiť na slobodu z nezákonne konštruovanej väzby“.

Z rukou písaného podania sťažovateľa z 3. augusta 2014 označeného ako „Žiadosť

o prepustenie z väzby na slobodu“ vyplýva, že žiadosť podáva preto, lebo o jeho žiadosti

z 2. júna 2014 nebolo dosiaľ rozhodnuté.

Z podania obhajkyne sťažovateľa zo 7. augusta 2014 doručeného okresnému súdu

8. augusta 2014 vyplýva ďalšia žiadosť o prepustenie z väzby.

Z uznesenia okresného súdu č. k. 12 z 26. augusta 2014 vyplýva, že

žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby z 8. augusta 2014 sa zamieta, pričom sa neprijíma

písomný sľub, resp. dohľad probačného a mediačného úradníka.

Z uznesenia krajského súdu sp. zn. z 9. októbra 2014 vyplýva, že

uznesenie okresného súdu sp. zn. z 26. augusta 2014 bolo zrušené v celom

rozsahu a žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola zamietnutá. Zároveň nebola prijatá

záruka od , ako ani sľub sťažovateľa. Väzba nebola nahradená ani dohľadom

8

probačného a mediačného úradníka. Zároveň bol dôvod väzby rozšírený podľa § 71 ods. 1

písm. c) .

Z potvrdenia o prepustení z väzby z 15. januára 2015 vyplýva, že sťažovateľ bol

15. januára 2015 prepustený z väzby, ktorá trvala od 12. apríla 2014.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa prvej vety nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má

právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti

pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

„O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai, „speedily“). Lehota začína

podaním návrhu alebo žiadosti o končí vydaním konečného rozhodnutia súdu, príp.

doručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného. Neexistuje nijaká

pevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť. Či sa rozhodlo urýchlene,

posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Spravidla však lehoty rátané na mesiace sú

príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru“ (Bezicheri c.

Taliansko, Sanchez Reisse c. Švajčiarsko, , ).

Zo skutkového hľadiska možno konštatovať, že samotné rozhodovanie o žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby doručenej 8. augusta 2014 trvalo do 26. augusta 2014,

teda 18 dní. Ďalších 7 dní trvalo písomné vyhotovenie uznesenia a jeho expedovanie

stranám (do 2. septembra 2014). K predloženiu spisu krajskému súdu došlo však až

25. septembra 2014. To znamená, že celková dĺžka konania na okresnom súde bola 48 dní

(do 8. augusta 2014 do 25. septembra 2014).

Uvedenú celkovú dobu konania na okresnom súde nemožno považovať za

neodkladnú a urýchlenú, a preto došlo k porušeniu a 5 , ako aj

ods. 4 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

V uvedenej súvislosti sa javí ako podstatné a rozhodujúce, že okresný súd

3. septembra 2014 spis zapožičal krajskému súdu kvôli prešetreniu sťažnosti smerujúcej

proti postupu predsedníčky okresného súdu. Spis bol vrátený okresnému súdu 24. septembra

2014 a bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti podanej sťažovateľom

proti uzneseniu okresného súdu až 25. septembra 2014. Podľa názoru ústavného súdu

vzhľadom na potrebu neodkladného a urýchleného rozhodovania o väzbe spravidla je

10

povinnosťou súdu prvého stupňa prednostne predložiť spis súdu druhého stupňa na

rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku. Naopak, spravidla nie je v súlade so zásadou

neodkladného a urýchleného rozhodovania o väzbe pred predložením spisu súdu druhého

stupňa na rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku predkladať spis inému orgánu,

prípadne súdu druhého stupňa na iný účel, než je rozhodovanie o riadnom opravnom

prostriedku.

Možno zhrnúť, že v čase od 3. septembra 2014 do 24. septembra 2014, teda po dobu

21 dní okresný súd nekonal neodkladne a urýchlene.

Podľa ústavný súd môže priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Za daného stavu v súlade so zásadou spravodlivosti považoval ústavný súd za

primerané, aby okresný súd zaplatil sťažovateľovi ako finančné zadosťučinenie za utrpenú

nemateriálnu ujmu čiastku 500 € (bod 2 výroku nálezu).

Ďalším požiadavkám sťažovateľa nebolo možné vyhovieť (bod 4 výroku nálezu).

Sťažovateľ považoval za porušenie označených práv oneskorené rozhodnutie o jeho

žiadosti o prepustenie z väzby zo 4. júna 2014. Ako vyplýva z vyjadrenia predsedníčky

okresného súdu, o tejto žiadosti okresný súd rozhodol 16. júna 2014 v spojení s uznesením

krajského súdu z 3. júla 2014. Proti tomuto tvrdeniu predsedníčky okresného súdu

sťažovateľ nič nenamietal. Sťažnostné tvrdenie preto nezodpovedá skutočnosti.

Rovnako nebolo možné akceptovať tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého označené

práva porušil aj krajský súd. Podľa zistení ústavného súdu konanie na krajskom súde trvalo

od 25. septembra 2014 (keď bol spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti)

do 9. októbra 2014 (keď krajský súd o sťažnosti rozhodol, rozhodnutie písomne vyhotovil

a expedoval), teda celkom 14 dní. Túto dobu v žiadnom prípade nemožno považovať za

neprimeranú.

Hoci sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia od

okresného súdu v sume 4 000 €, ústavný súd považoval za primeranú sumu 500 €

z dôvodov uvedených v odôvodnení k bodu 2 výroku nálezu.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov jeho právneho zastúpenia advokátom,

a to v požadovanej sumu 269,58 €. Podľa názoru ústavného súdu by správne patrila odmena

za 2 úkony v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie a podanie sťažnosti)

po 134 €, ako aj režijný paušál 2 krát po 8,04 €, teda celkom 284,08 €. Nemohol však

priznať viac, než sťažovateľ požadoval (bod 3 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na časť vety pred bodkočiarkou , podľa ktorého proti

rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou

rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2015

12