Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 120 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (125)II. ÚS 107/04
PDF · 133.21 KB
No categories available
II. ÚS 107/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2004
predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. J. M., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. M.
Ch., K. N. M., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 81/02, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť PhDr. J. M. o d m i e t a z dôvodu jej neprípustnosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2004
doručená sťažnosť PhDr. J. M., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom
JUDr. M. Ch., K. N. M., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 9 C 81/02.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa na základe návrhu P. J. doručeného
okresnému súdu 10. júna 2002 stala odporkyňou v konaní o zaplatenie 107 250 Sk, ktoré je
vedené na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 81/02. Okresný súd vyzval 11. júna 2003
sťažovateľku pod hrozbou vydania rozsudku pre zmeškanie o vyjadrenie k návrhu.
Sťažovateľka sa k návrhu vyjadrila v podaní odoslanom okresnému súdu 1. júla 2003.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že má naliehavý právny záujem na riešení svojej
právnej situácie, pričom okresný súd dosiaľ vo veci nenariadil žiadne pojednávanie. Podľa
názoru sťažovateľky okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 81/02
porušuje jej základné právo upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti rozhodol nasledovne:
„Základné právo PhDr. J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 81/02 o zaplatenie 107 250 Sk bolo porušené.
Okresnému súdu Bratislava III prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 81/02 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk
(slovom dvestotisíc korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške
9 340 Sk, t. j. 2 úkony á 4 534 Sk (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti), 2x
réžia á 136 Sk na účet JUDr. M. Ch. vo VÚB a. s. Čadca – expo Kys. Nové Mesto č. ú. ...
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.
Ústavný súd po doručení sťažnosti vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby
sťažnosť doplnil o informáciu, či sťažovateľka v namietanom konaní podala sťažnosť podľa
§ 17 a nasl. zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky, štátnej správe súdov a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe
súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“). Z odpovede
právneho zástupcu vyplýva, že sťažovateľka nepodala sťažnosť podľa § 17 a nasl. zákona
o štátnej správe súdov, čo odôvodňuje jej zlým zdravotným stavom.
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd príjme na ďalšie konanie sťažnosti
namietajúce poučenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 vtedy, ak sťažovateľ preukáže,
že využil právne prostriedky nápravy podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov,
alebo ak preukáže, že vzhľadom na okolnosti prípadu využitie tohto prostriedku nápravy
nemožno pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť účinnú ochranu základného práva
priznaného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 121/95, II. ÚS 122/95, mutatis mutandis
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je v konaní odporkyňou,
nevyužila právne prostriedky nápravy podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov.
Právny zástupca sťažovateľky odôvodnil nevyužitie právneho prostriedku nápravy podľa
§ 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov zlým zdravotným stavom sťažovateľky, čo
preukázal potvrdeniami o jej opakovanej práceneschopnosti (september 2002, marec až máj
2003). Dôvod uvedený právnym zástupcom sťažovateľky nepovažoval ústavný súd za
hodný osobitného zreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v tejto
súvislosti konštatoval, že ak zdravotný stav sťažovateľky umožnil, aby podala sťažnosť
ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, tak jej o to viac nemohol brániť podaniu
sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov.
Opierajúc sa o svoju doterajšiu judikatúru ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom
na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl.
zákona o štátnej správe súdov neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľky
priznaného jej podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky odmietol z dôvodu jej neprípustnosti.
V súvislosti s namietaním zbytočných prieťahov konaní, ktoré začalo 10. júna 2002,
ústavný súd nad rámec svojho rozhodnutia uvádza, že v súlade so svojou doterajšou
rozhodovacou činnosťou (I. ÚS 66/98, II. ÚS 98/03, II. ÚS 131/03, II. ÚS 3/04) ústavný súd
odmieta sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ak doterajší postup príslušného
všeobecného súdu nesignalizuje možnosť porušenia uvedeného základného práva
sťažovateľky, reálnosť ktorej by bolo potrebné preveriť po prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2004