Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 19/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Silviou Rolkovou, LL.M., advokátska kancelária,

Ľudovíta Fullu 5, Senec, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa , základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti najmä vyplynulo:

«Odôvodnenie návrhu na začatie konania

Dôvody podanej sťažnosti na prieťahy v konaní

1. Už v úvode treba zdôrazniť, že štátne orgány Slovenskej republiky – všeobecné

súdy do dnešného dňa právoplatne nerozhodli o sťažovateľovej podanej žalobe. Žaloba

na ochranu osobnosti a poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 11

a nasl. bola podaná osobne na Okresnom súde Bratislava I dňa

10.01.2013. Dĺžka celého prebiehajúceho civilného konania ako celku od momentu podania

žaloby (10.01.2013) do dátumu podania tejto sťažnosti (21.08.2018), 5 rokov a 7 mesiacov

(celkovo 67 mesiacov) nie je ničím ospravedlniteľná. Už iba samotná skutočnosť, že

všeobecné súdy v danej právnej veci do dnešného dňa právoplatne nerozhodli, bez ohľadu

na akékoľvek dôvody, je dostačujúca na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Opierajúc sa

o štrasburskú judikatúru, sťažovateľ si dovoľuje výslovne požiadať ústavný súd, aby

preskúmal celú dĺžku civilného konania. Inak povedané, podľa štrasburskej judikatúry nie

je dôležité, aktuálne pred ktorým konkrétnym orgánom verejnej moci sa daná vec nachádza,

resp. koľko orgánov v danej veci konalo a koná, rozhodujúca je jedine celková dĺžka

prebiehajúceho konania, za ktorú v danom prípade zodpovedá Slovenská republika ako

právny štát. Ak by ústavný súd nepreskúmal celkovú dĺžku civilného konania, teda

od momentu podania žaloby (10.01.2013) až po súčasnosť, hoci o to ako sťažovateľ

výslovne žiada, tento postup by nebol súladný s kritériami dohovoru, pretože ako sťažovateľ

by nemohol mať úžitok z „účinného prostriedku nápravy“ v zmysle judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). V takom prípade by podľa sťažovateľa došlo

k porušeniu článku 6 ods. 1 dohovoru posudzovaného samostatne i v spojení s článkom 13

dohovoru (Rozhodnutie ESĽP vo veci Hoholm proti Slovenskej republike, rozsudok

z 13. januára 2015). Pre upresnenie sťažovateľ dodáva, že v danej civilnej veci nepodal

žiadnu sťažnosť na prieťahy v konaní, pretože podľa stabilnej štrasburskej judikatúry

sťažnosť na prieťahy u predsedu súdu sa nepovažuje za účinný opravný prostriedok.

Aj preto sa sťažovateľ touto sťažnosťou priamo obracia na ústavný súd. Ďalej

zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že prostriedok nápravy neprimeranej dĺžky konania,

ktorý nemá preventívny ani kompenzačný účinok, nie je treba vyčerpať (Puchstein proti

Rakúsku § 31). Prostriedok nápravy v oblasti neprimeranej dĺžky konania musí fungovať

bez zbytočných prieťahov a poskytovať zodpovedajúcu úroveň nápravy (Scordino proti

Taliansku (č. 1) [Veľký senát], § 195 a 204-207). Z uvedeného možno rezultovať, že

nemožno od sťažovateľa požadovať iba formalistické podania na prieťahy v civilnom

konaní, ktoré by mali predchádzať konaniu pred ústavným súdom. Preventívny

a kompenzačný účinok prichádza do úvahy iba v konaní pred ústavným súdom.

2. Chronológia úkonov vykonaných pred súdom prvej inštancie • 10.01.2013 –

žaloba na ochranu osobnosti a poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa §

11 a nasl. , • 01.03.2013 – vyjadrenie žalovaného v 3. rade,

• 10.10.2013 – vyjadrenie žalovaného v 1. a 2. rade, • 27.12.2013 – návrh žalobcu

na vykonanie dôkazov a predloženie dôkazov, • 27.12.2013 – návrh žalobcu na zadováženie

listín a predmetov obhliadky vo vzťahu k žalovanému mjr. ,

• 30.12.2013 – stanovisko žalobcu k návrhu žalovaného, • 31.12.2013 – návrh žalobcu

na predvolanie svedkov, • 07.01.2014 – podanie žalobcu (predloženie dôkazov –

upovedomenie), • 07.01.2014 – podanie žalobcu (k žalovanému v 3. rade – predloženie

dôkazu), • 07.01.2014 – podanie žalobcu (k žalovanému v 2. rade), • 07.01.2014 – podanie

žalobcu (nepravdivosť žalovaného v 2. rade – predloženie dôkazu), • 13.01.2014 – podanie

žalobcu (Zásadné skutočnosti k trojstupňovému testu proporcionality – predloženie),

• 28.01.2014 – návrh žalobcu na predvolanie svedka, • 20.01.2014 – pojednávanie

na Okresnom súde Bratislava I, • 21.02.2014 – podanie žalobcu (predloženie dôkazu),

• 12.05.2014 – pojednávanie na Okresnom súde Bratislava I, • 18.09.2014 – pojednávanie

na Okresnom súde Bratislava I, • 24.11.2014 – pojednávanie na Okresnom súde

Bratislava I, • 24.11.2014 – podanie žalobcu (stručné vysvetlenie žalobcu k opodstatnenosti

navrhovaných dôkazov), • 01.12.2014 – návrh žalobcu na oslobodenie od povinnosti

mlčanlivosti, • 12.03.2015 – Okresný súd Bratislava I doručil žalobcovi kópie listín

z čl. 203-239 a 249-250 založených v súdnom spise sp. zn. , • 07.09.2015 –

pojednávanie na Okresnom súde Bratislava I, • 29.09.2015 – podanie žalobcu (vyjadrenie

k doteraz vykonanému dokazovaniu), • 02.11.2015 – Okresný súd Bratislava I doručil

žalobcovi vyjadrenie odporcu v 1. a 2. rade, • 19.11.2015 – pojednávanie na Okresnom

súde Bratislava I, • 11.01.2016 – doručenie rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa

19.11.2015, sp. zn. , • 22.01.2016 – odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Bratislava I zo dňa 19.11.2015, sp. zn. .

3. Chronológia úkonov vykonaných pred odvolacím súdom • 18.04.2016 – súdny spis

doručený odvolaciemu súdu, • 25.04.2016 – odvolací súd zaslal žalobcovi vyjadrenia

k odvolaniu, • 30.05.2017 – odvolací súd zaslal žalobcovi Uznesenie Najvyššieho súdu

zo dňa 19.04.2017, sp. zn. . Zvlášť hrubé porušenie základných práv

sťažovateľa podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napĺňa nekonanie Krajského súdu v Bratislave, keď

do dátumu podania tejto sťažnosti ani len nenariadil pojednávanie, resp. nerozhodol

o podanom odvolaní. Na strane žalobcu nebola spôsobená žiadna prekážka ani pred súdom

prvej inštancie a ani pred odvolacím súdom. Inak povedané, zo sťažovateľovej strany

nedošlo k žiadnemu takému správaniu, ktoré by malo za následok odročenie, resp. zrušenie

termínu pojednávania. Podľa sťažovateľa jeho civilná vec je skutkovo ako i právne veľmi

jednoduchá. Sťažovateľ opakovane žiada ústavný súd, aby preskúmal celú dĺžku civilného

konania, ktorej právoplatné skončenie je nedohľadne.

4... Pokiaľ ide o samotnú nečinnosť odvolacieho súdu, resp. jeho neefektívnu činnosť,

podľa sťažovateľa spočíva primárne v tom, že do dnešného dňa nerozhodol o podanom

odvolaní, resp. ani len nenariadil pojednávanie v danej právnej veci...»

2.1 V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta a rozsiahlo odôvodňuje „nesprávnu

činnosť“ súdu prvého stupňa súvisiacu s „vyhlásením rozsudku“, pričom podľa sťažovateľa

vydané rozhodnutie okresného súdu je nespravodlivé napr. z dôvodu, že „Súd prvej

inštancie pri vyhlásení rozsudku neuviedol ani jeden jediný konkrétny a preskúmateľný

dôvod a žiadne právne úvahy, na základe ktorých návrh zamietol.“. Ďalej podľa

sťažovateľa rozsudok „súdu prvej inštancie je založený na indíciách... Súd prvej inštancie

vôbec nemal vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi... Súd prvej inštancie nemal žiadne

oprávnenie ani kompetenciu spochybňovať právoplatné rozhodnutie iného štátneho

orgánu... Záver súdu prvej inštancie, že u odporcu v 3. rade absentuje jeho pasívna vecná

legitimácia v konaní o ochranu osobnosti, je vecne nesprávna a právne

neudržateľná... jedna z najzásadnejších skutočností, ktorú sťažovateľ napáda, a ktorá je

predmetom návrhu je, že súvis medzi osobou sťažovateľa a tzv. kauzou Gorila nie je žiadny,

neexistuje, a preto sťažovateľ nemal byť v knihe s názvom Gorila nijako označený, resp.

uvedený a to ani náznakovo, nieto ešte plným menom v odkaze pod čiarou – upozorňujúcou

poznámkou!... Súd prvej inštancie nevykonal žiadny výsluch svedkov a sťažovateľovi ako

účastníkovi konania odňal reálnu možnosť konať pred súdom a právo na súdnu ochranu,

čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa ,

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 dohovoru... Súd prvej inštancie

nevykonal dokazovanie: či osoba – vydávajúca sa za novinára – ,

v čase napísania a vydania knihy Gorila bol v skutočnosti novinárom... Súd prvej inštancie

odignoroval sťažovateľov návrh na zadováženie listín a predmetov obhliadky vo vzťahu k

odporcovi v 3. rade zo dňa 27.12.2013...“.

2.2 Sťažovateľ ďalej uvádza: „Z uvedených dôvodov sťažovateľ žiadal odvolací súd,

aby zopakoval v odvolacom konaní vykonané dôkazy, vykonal aj dôkazy, ktoré súd prvej

inštancie nechal bez povšimnutia a rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe

vyhovie, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil ako arbitrárny, zmätočný

a nepreskúmateľný a vec vrátil súdu prvej inštancie so záväzným právnym názorom

na ďalšie konanie, čo však do dnešného dňa neurobil, resp. do dnešného dňa v danej

právnej veci nerozhodol.“

2.3 Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ takto:

„Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je v danom prípade dôvodné, pretože

porušenie označených základných práv nemožno napraviť, či odstrániť. Keďže porušenie

označených práv sťažovateľa nemožno napraviť obnovením stavu pred ich porušením

a prípadný výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie by nebolo možné vzhľadom

na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú nápravu, sťažovateľ žiada

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 Eur (tak ako to je

uvedené v petite), ktoré zohľadňuje predovšetkým okolnosti tohto prípadu, a to charakter

posudzovaného konania, ako aj okolnosti s ním súvisiaceho civilného konania.

Neprimeraná dĺžka napádaného civilného konania je zapríčinená zbytočnými prieťahmi,

neefektívnou činnosťou a nesprávnou činnosťou označených orgánov verejnej moci

Slovenskej republiky, tak ako je to bližšie rozvedené v tejto sťažnosti.“

2.4 Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti vydal tento

„NÁLEZ:

• Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v civilnom konaní ako celku vedenom pred Okresným súdom Bratislava I, ... sp. zn.

a Krajským súdom v Bratislave, ... sp. zn. porušené bolo.

• Okresnému súdu Bratislava I, ... sp. zn. a Krajskému súdu v

Bratislave, ... sp. zn. prikazuje v právnej veci sťažovateľa konať bez

zbytočných prieťahov.

• Sťažovateľovi za prieťahy v konaní priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10

000 Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré sú povinné Okresný súd Bratislava I, ... sp. zn. 4C

7/2013 v sume 5000 Eur (slovom päťtisíc eur) a Krajský súd v Bratislave, ... sp. zn.

v sume 5000 Eur (slovom päťtisíc eur) vyplatiť na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Silvia Rolková, LL.M., advokátka, ... do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

• Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia, ktoré sú Okresný súd

Bratislava I, ... sp. zn. a Krajský súd v Bratislave, ... sp. zn.

povinní vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Silvia Rolková, LL.M., advokátka, ...

do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu...“.

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

5. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva (i) na súdnu ochranu podľa , (ii) základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

6. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto ochranu

poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)

alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tieto

práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46

až ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Na tomto mieste ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých

všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť

intervencie zo strany ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu

neposkytujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis , ,

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (porov. ;

ďalej porov. aj mutatis mutandis , , ,

, ). V prípade, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti

nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), nemožno sa domáhať ochrany práv v konaní pred ústavným

súdom.

Z uvedeného vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými

súdmi a judikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné pochybenia (vrátane

porušenia základných práv podľa a nasl. ) dôvodom na podanie odvolania

( ), prípadne (za splnenia zákonom ustanovených podmienok) aj na podanie

dovolania [ (pozri mutatis mutandis napr. , , ale aj

, )].

Pokiaľ podľa názoru sťažovateľa okresný súd v napadnutom konaní postupoval tak,

že porušoval jeho základné právo na súdnu ochranu, potom sa jeho sťažnosť podaná

ústavnému súdu javí v tejto časti ako predčasná, keďže sťažovateľ podal proti rozsudku

okresného súdu č. k. -320 (ktorým bolo napadnuté konanie okresného súdu

skončené) odvolanie, o ktorom v čase podania tejto ústavnej sťažnosti odvolací súd ešte

nerozhodol, teda sťažovateľ môže v odvolacom konaní pred všeobecným súdom

ochraňovať svoje práva. V tomto prípade teda existuje „iný súd“, a to krajský súd povolaný

na poskytnutie ochrany právam sťažovateľa.

ani nepripúšťajú, aby účastník konania domáhajúci sa

ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať v konaní

pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z a z

ods. 1 zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

musí účastník konania vyčerpať všetky riadne (i mimoriadne opravné prostriedky), resp. iné

prostriedky nápravy, ktoré sú mu dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom

prerokovaní v tejto časti odmietol podľa pre

neprípustnosť (bod 2 tohto uznesenia).

7. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

7.1 Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi prvostupňového súdu.

Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre (napr. , )

uviedol, že na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona

o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade netrvá v prípadoch, keď dĺžka

namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie zjavne

neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho názoru

bez ďalšieho konštatovať, pretože žalobný návrh bol vo veci podaný 10. januára 2013

a prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil vo veci rozsudok 19. novembra

2015.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a zákonom

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), alebo ak sa preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní

podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie zákona o sudcoch, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je

kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal a ani netvrdí, že ju

nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti ( ), ústavný súd,

opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , ),

dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by

využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu

základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, a preto podľa v spojení s

bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť aj v tejto časti z dôvodu neprípustnosti.

7.2 Okrem uvedeného podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte

trvalo (napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť

ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný

súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( )

bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde

skončené 19. novembra 2015 vyhlásením rozsudku. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný

súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním z 3. septembra 2018, t. j. v čase, keď porušenie

označeného základného práva na okresnom súde už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti

pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje

vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na to, že sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo,

a teda bola odstránená jeho právna neistota, bolo treba jeho sťažnosť odmietnuť podľa § 25

ods. 2 pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

8. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je

kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal ani predsedovi

krajského súdu a ani netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2

), ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (pozri bod

II/7.1 tohto uznesenia), podľa v spojení s

sťažnosť odmietol aj v tejto časti odmietol z dôvodu neprípustnosti.

9. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2019