Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 130/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. augusta 2002

predbežne prerokoval sťažnosť O. K., bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

upraveného v a základného práva na verejné

prerokovanie jeho veci v jeho prítomnosti a vyjadrenie sa ku všetkým dôkazom podľa čl. 48

ods. 2 , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2002

doručená sťažnosť O. K., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. J. M., K., podľa (ďalej len „“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu upraveného

v a práva na verejné prerokovanie jeho veci v jeho prítomnosti

a vyjadrenie sa ku všetkým dôkazom upraveného v rozhodnutím

Okresného súdu v Prešove (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 26. marca 2002.

Napadnutým rozhodnutím okresný súd zastavil konanie v právnej veci sťažovateľa, ktorý

bol v danom konaní žalobcom, o splnenie povinnosti proti žalovanému V. K., bytom P.,

a spol.

Sťažovateľ vidí porušenie svojich označených základných práv v procesných

pochybeniach okresného súdu a vytýka mu nesprávny postup pri doručovaní rozhodnutia.

Cituje pritom (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého

„uznesenie doručí súd účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak je to pre vedenie

konania potrebné, alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá povinnosť“ a § 47

ods. 2 , podľa ktorého, „ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných

rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom

upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak

zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte

alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí“. V spojitosti s tým

ďalej uvádza, že v danom prípade bolo vykonávané doručovanie rozhodnutia v mieste, kde

sa nezdržoval (v Z., kde nemá hlásený trvalý ani prechodný pobyt), a zároveň poukazuje

taktiež na to, že bol v dobe doručovania rozhodnutia ťažko chorý, dlhodobo hospitalizovaný

a po prepustení z nemocnice za zdržoval v D. okres P..

Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví, že

„v danom prípade došlo právoplatným uznesením okresného súdu sp. zn.

z 26. marca 2002, ktorým bolo konanie zastavené, k porušeniu jeho namietaných

základných práv“. Zároveň navrhuje, „aby ústavný súd predmetné uznesenie okresného

súdu zrušil a vrátil vec na nové konanie“.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Na túto ústavnú úpravu subsidiarity právomoci ústavného súdu (ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd) nadväzuje § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), podľa ktorého „sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné

prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov“.

Sťažovateľ uvádza, že napadnuté uznesenie okresného súdu mu nebolo vôbec

doručené (ani náhradným spôsobom). Mal požiadať o jeho doručenie a potom bol

oprávnený a povinný využiť opravné prostriedky proti tomuto rozhodnutiu, prípadne ich

mohol využiť aj bez doručenia rozhodnutia a už by bolo vecou opravných súdov, aby

posúdili zachovanie lehôt na podanie opravných prostriedkov. Sťažovateľ tak nekonal.

Ústavný súd však už viackrát uzavrel, že podľa platnej právnej úpravy konania pred

všeobecnými súdmi sú závažné procesné pochybenia týchto súdov (predstavujúce súčasne

aj porušenie základných práv účastníkov konania podľa a nasl. ) dôvodom na

podanie odvolania (podľa a 205a ), ako aj dovolania (podľa ). Tieto

riadne a mimoriadne opravné prostriedky umožňujú účastníkom súdneho konania namietať

závažné procesné pochybenia, a tým aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a . Z uvedeného vyplýva, že sú to všeobecné súdy, ktoré na

základe účinných právnych prostriedkov nápravy dostupných sťažovateľovi môžu a musia

poskytovať ochranu základným procesným právam účastníkov súdneho konania.

Ústavný súd nie je oprávnený a povinný poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach,

v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom

vlastnými dovolenými a ustanovenými procesnými

úkonmi, najmä využitím riadnych opravných prostriedkov (podobne napr. ,

II. ÚS 35/ 02, ). Ak existuje taký všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou

právomocou podľa má aj zákonom vymedzenú právomoc konať

o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody, ústavný súd nie je zásadne

oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie. Prijatiu takej sťažnosti bráni princíp

subsidiarity právomoci ústavného súdu vyjadrený v ().

Sťažovateľ požiadal o ochranu základných práv ústavný súd bez toho, aby najskôr

využil účinné právne prostriedky ochrany svojich základných práv v konaní pred

všeobecnými súdmi. Taký postup sťažovateľa vylučuje právomoc ústavného súdu konať

v jeho veci.

Preto ústavný súd podľa odmietol sťažnosť sťažovateľa

pre nedostatok svojej právomoci.