Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 78/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. mája 2002

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti s ručením obmedzeným SÓDA BB so sídlom

B. B., a Mgr. P. Č., bytom B. B., zastúpených advokátom JUDr. J. K., B. B., vo veci

porušenia ich základných práv podľa a Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní o ich návrhoch na

vylúčenie sudcu a všetkých sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici pre ich zaujatosť

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom a rozhodnutiami Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky o týchto návrhoch, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti s ručením obmedzeným SÓDA BB B. B. a Mgr. P. Č.

o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. apríla 2002

doručené podanie spoločnosti s ručením obmedzeným SÓDA BB B. B., a Mgr. P. Č., bytom

B. B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. K., B. B., označené ako

„Sťažnosť podľa z. č. SR“. Z jeho obsahu vyplynulo, že

sťažovatelia ním namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 (ďalej len „“) postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“), ako aj postupom a rozhodnutiami Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v období rokov 1999 – 2001 o ich

návrhoch (celkovo štyri) na vylúčenie sudcu, resp. všetkých sudcov krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. pre ich zaujatosť (§ 14 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku). Vo všetkých prípadoch však najvyšší súd ich návrhom nevyhovel a o vylúčení

sudcov pre zaujatosť nerozhodol. Hoci sťažovatelia nepopierali, že najvyšší súd bol

oprávnený rozhodnúť tak, že ich návrhom nevyhovel (keďže súčasťou základného práva na

súdnu ochranu podľa nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka

konania na vylúčenie sudcu pre jeho zaujatosť), označeným súdom vytýkajú viaceré

procesné pochybenia sprevádzajúce konanie a rozhodovanie o ich návrhoch, a to konkrétne,

že sudca krajského súdu neakceptoval dôkazy navrhované sťažovateľmi a nežurnalizoval

ich v spise (str. 3), najvyšší súd nedostatočne zdôvodnil svoje odmietavé rozhodnutie

a nevysporiadal sa s návrhmi účastníkov, resp. v dostatočnej miere neposúdil zaujatosť

samosudkyne krajského súdu (str. 8). Pokiaľ ide o porušenie základného práva podľa čl. 47

ods. 3 , sťažovatelia tvrdili, že k jeho porušeniu malo dôjsť na pojednávaní krajského

súdu tak, že 23. augusta 2000 im bola odňatá možnosť konať pred ním prostredníctvom

právneho zastúpenia, keďže sudkyňa nepripustila zastúpenie právneho zástupcu

sťažovateľov na základe substitučného poverenia advokátskym koncipientom (str. 4), resp.

že im nebolo umožnené označiť dôkazy, ktorých vykonanie pre zistenie svojich tvrdení

pokladali za potrebné (str. 9). V dôsledku uvedeného sťažovatelia vyslovili presvedčenie, že

„Krajský súd v Banskej Bystrici svojím postupom a Najvyšší súd SR svojimi právoplatnými

rozhodnutiami porušil práva žalovaného 1) a žalovaného 2) garantované tak vnútroštátnym

právnym poriadkom ako aj medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika

viazaná“, a preto navrhujú, „aby Ústavný súd SR vyslovil, že v danom prípade došlo

k porušeniu namietaných práv a slobôd, zrušil rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky ako aj zakázal pokračovanie v porušovaní namietaného základného práva

a slobody konkrétne práva na spravodlivý proces v pokračujúcom konaní na Krajskom súde

v Banskej Bystrici“.

V dôsledku uvedeného sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd nálezom rozhodol tak,

že: „Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že postupom Krajského súdu v Banskej

Bystrici a právoplatnými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. Ndob 51/99 zo dňa 23. 4. 1999, č. k. Ndob 548/999 (správne malo byť uvedené:

548/99) zo dňa 13. 3. 2000, č. k. Ndob 907/2000 zo dňa 15. 12. 2000, č. k. Ndob 842/2001

zo dňa 27. 11. 2001, č. k. Ndob 843/2001 zo dňa 27. 11. 2001 v právnej veci žalobcu

KK Company s. r. o. V. proti žalovanému 1) SÓDA BB, s. r. o. B. B. a žalovanému 2) P. Č.,

S. Ľ. o zaplatenie 43.303.927,62 Sk s príslušenstvom boli porušené práva žalovaného 1)

a žalovaného 2) vyjadrené v v SR.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. Ndob 51/99 zo dňa 23. 4. 1999, č. k. Ndob 548/99 zo dňa 13. 3. 2000,

č. k. Ndob 907/2000 zo dňa 15. 12. 2000, č. k. Ndob 842/2001 zo dňa 27. 11. 2001,

č. k. Ndob 843/2001 zo dňa 27. 11. 2001 a vec vracia na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje v konaní na Krajskom súde v Banskej

Bystrici pod č. k. pokračovať v porušovaní práva vyjadreného v čl. 47 ods. 3

SR.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom primerané finančné

zadosťučinenie každému vo výške po 200.000,- Sk.“

II.

Od 1. januára 2002 je ústavný súd podľa oprávnený konať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak nimi namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky

konania o sťažnostiach sú upravené v § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), pričom ich nesplnenie má za následok jej odmietnutie pre niektorý

z dôvodov uvedených v . Ústavný súd preto predbežne

prerokoval sťažnosť sťažovateľov podľa a skúmal, či

neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa . Z obsahu

sťažnosti sťažovateľov, z jej petitu, ako aj z priložených príloh dospel ústavný súd k záveru,

že vo veci sp. zn. sa na krajskom súde stále koná, takže sťažovatelia namietali

procesné pochybenia všeobecného súdu, a tým aj porušenie označených základných práv

v stále prebiehajúcom súdnom konaní. K ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým

v dôsledku jeho konania o štyroch návrhoch sťažovateľov na vylúčenie sudcu, resp.

všetkých sudcov krajského súdu z konania pre jeho/ich zaujatosť, ďalej rozhodnutiami

najvyššieho súdu o týchto návrhoch a napokon postupom krajského súdu narušujúcim

ústavnú zásadu rovnosti účastníkov súdneho konania. Vychádzajúc z uvedeného ústavný

súd predovšetkým zobral do úvahy, že podľa platnej právnej úpravy konania pred

všeobecnými súdmi sú ich závažné procesné pochybenia (predstavujúce porušenie

základných práv účastníkov konania podľa a nasl. ) dôvodom jednak pre

podanie odvolania (podľa a ), ako aj dovolania

(podľa ). Tieto riadne a mimoriadne opravné

prostriedky umožňujú účastníkom súdneho konania namietať závažné procesné pochybenia,

a tým aj porušenie svojich základných práv podľa a .

Z uvedeného vyplýva, že sú to všeobecné súdy, ktoré na základe účinných právnych

prostriedkov nápravy dostupných sťažovateľom sú oprávnené poskytovať ochranu

základným procesným právam účastníkov súdneho konania, a nie ústavný súd v konaní

o ich sťažnostiach. Sťažovatelia však takýmto spôsobom nepostupovali a na ústavný súd sa

obrátili priamo a bez toho, že by takéto právne prostriedky nápravy pred všeobecnými

súdmi vôbec využili (alebo ich využitie dokladovali). Keďže ústavný súd je podľa čl. 127

ods. 1 oprávnený rozhodovať o porušení základného práva alebo slobody len vtedy,

ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd, a keďže podľa

tento môže odmietnuť sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci, bolo potrebné sťažnosť

sťažovateľov po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť, tak ako to je uvedené vo

výrokovej časti rozhodnutia.

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd uvádza, že sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1

nemožno namietať porušenie základných práv, ak k nemu došlo pred 1. januárom

2002, keďže tento prostriedok individuálnej ochrany ľudských práv nemožno považovať za

taký, ktorým sa nahrádzajú konania o individuálnej ochrane ľudských práv dostupné

sťažovateľom pred ústavným súdom do 1. januára 2002.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2002