Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 444/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej advokátkou JUDr. Marinou Řeřichovou, PhD., Mierová 2529/87,

Humenné, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného v , základného práva na obhajobu

zaručeného v , práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2

To 9/2016 a jeho uznesením z 5. apríla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája

2016 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na obhajobu zaručeného

v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

na obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru postupom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 5. apríla 2016.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľke bolo uznesením

vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom odboru kriminálnej

polície, 1. oddelenia vyšetrovania (ďalej len „vyšetrovateľ Policajného zboru“)

pod ČVS: ORP-470/1-VYS-HE-2015 z 18. októbra 2015 podľa § 206 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) vznesené obvinenie pre zločin lúpeže podľa zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

spáchaného spolupáchateľstvom podľa .

3. Keďže v tom čase bola sťažovateľka mladistvou (dôvod povinnej obhajoby), sudca

pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) opatrením

pod sp. zn. zo 17. októbra 2015 ustanovil sťažovateľke za obhajcu

. Otec sťažovateľky ako jej zákonný zástupca (ďalej len

„otec sťažovateľky“) však 19. októbra 2015 predložil v jej trestnej veci okresnému súdu

„Žiadosť o ustanovenie obhajcu podľa “ s tým, že „z

dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na úhradu trov obhajoby... požiadal

o ustanovenie obhajkyne JUDr. Martiny Řeřichovej PhD..., voči ktorej má absolútnu

dôveru. Sudca pre prípravne konanie predloženej žiadosti nevyhovel.“.

4. Sťažovateľka poznamenala, že vyšetrovateľ Policajného zboru po vznesení

obvinenia bol povinný poučiť ju o tom, že podľa

musí mať obhajcu už v prípravnom konaní a zároveň jej určiť lehotu na jeho zvolenie.

Vyšetrovateľ Policajného zboru však „túto skutočnosť opomenul, a bez toho, aby

sťažovateľovi umožnil vykonávať svoje zákonom garantované práva – právo zvoliť si

obhajcu, požiadal sudcu pre prípravné konanie, aby tento ustanovil obhajcu z úradnej

moci“.

5. Za nezákonný a porušujúci jej základné práva považuje sťažovateľka postup

okresného súdu, ktorý spočíval v tom, že deň po vznesení jej obvinenia jej otec „požiadal...

o ustanovenie obhajkyne... podľa , ktorú sťažovateľovi

v zmysle ako osoba oprávnená podľa ,

zvolil. Táto žiadosť rešpektovaná nebola a sudca pre prípravné konanie

počas lehoty na zvolenie obhajcu (ešte pred vznesením obvinenia dňa 17. 10. 2015)

sťažovateľovi z úradnej moci ustanovil obhajcu .“.

6. Otec sťažovateľky 13. novembra 2015 predložil okresnému súdu „písomné

Vyjadrenie k zamietnutiu žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 Trestného

poriadku zo dňa 19. 10. 2015, v ktorom požiadal... o zrušenie ustanoveného obhajcu

a o ustanovenie obhajkyne JUDr. Martiny Řeřichovej, PhD“.

7. Podaním 8. decembra 2015 otec sťažovateľky opätovne predložil okresnému súdu

„Žiadosť o ustanovenie obhajcu podľa , v ktorej uviedol,

že osobne navštívil ustanoveného obhajcu ... a oznámil mu, že nemá

voči nemu dôveru a preto nechce, aby sťažovateľa zastupoval.“. Znovu požiadal okresný

súd o zrušenie ustanoveného obhajcu a o ustanovenie obhajkyne

JUDr. Martiny Řeřichovej, PhD.

8. Okresný súd (sudca pre prípravné konanie) následne opatrením

sp. zn. z 15. decembra 2015 zrušil skoršie opatrenie sp. zn.

zo 17. októbra 2015, ktorým bol sťažovateľke ustanovený ako obhajca ,

a zároveň jej ustanovil za obhajkyňu advokátku JUDr. Martinu Řeřichovú, PhD.

9. Po skončení vyšetrovania 16. decembra 2015 a po preštudovaní vyšetrovacieho

spisu bola trestná vec sťažovateľky predložená Okresnej prokuratúre Humenné (ďalej len

„okresná prokuratúra“), ktorá 28. decembra 2015 podala okrem iných aj na sťažovateľku

obžalobu pod č. k. -21.

10. Prostredníctvom obhajkyne JUDr. Martiny Řeřichovej, PhD., podala

sťažovateľka 12. januára 2016 okresnému súdu „Návrh na odmietnutie obžaloby a vrátenie

veci prokurátorovi podľa z dôvodu závažných

procesných chýb, najmä z dôvodu porušenia práva na obhajobu“ v prípravnom konaní.

Za porušenú považovala sťažovateľka aj zásadu kontradiktórnosti konania, ktorá má byť

„v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva realizovaná formou krížového

výsluchu už v prípravnom konaní. Vyšetrovacie úkony urobené v rámci prípravného

konania svojou závažnosťou spochybňujú legalitu a legitímnosť celého prípravného konania

a v konečnom dôsledku spochybňujú oprávnenosť postavenia sťažovateľa ako obvineného

pred súdom. Zistenie závažných procesných chýb, najmä porušenie práva na obhajobu,

je dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi.“.

11. Na základe návrhu sťažovateľky okresný súd uznesením č. k. -219

z 10. februára 2016 podľa odmietol obžalobu

okresnej prokuratúry, a to „najmä ohľadne obžalovanej ml. , nakoľko

súd zistil závažné procesné chyby, a to najmä porušenie práva na obhajobu“.

12. Proti uzneseniu okresného súdu z 10. februára 2016 prokurátor okresnej

prokuratúry zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, na základe ktorej krajský

súd napadnutým uznesením č. k. -226 z 5. apríla 2016 podľa § 194 ods. 1

písm. b) zrušil napadnuté prvostupňové rozhodnutie a uložil okresnému

súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

13. Podľa slov sťažovateľky „Krajský súd v Prešove vyslovil právny názor,

že nedošlo k porušeniu zákona, resp. práva na obhajobu sťažovateľa ako obvineného.“.

14. Sťažovateľka s rozhodnutím súdu druhého stupňa nesúhlasí a zastáva názor,

že „postupom orgánov činných v trestnom konaní a súdu došlo k porušeniu“ jej

„základných práv..., a to k porušeniu práva na obhajobu, ktoré je garantované SR

a samotným... “.

15. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu a právo na obhajobu

vyplývajúce z čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a SR a SR Uznesením Krajského súdu

v Prešove č. k. -226 zo dňa 05. 04. 2016 a konaním, ktoré mu predchádzalo,

porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. -226 zo dňa 05. 04. 2016 sa

zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Prešove vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu Ústavného súdu SR zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi vo výške

3.000 Eur... na účet jeho právnej zástupkyne.

4. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní

od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne.“

II.

16. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

18. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

19. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

20. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

21. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu zaručeného v , základného práva na obhajobu

zaručeného v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 dohovoru a práva na obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 5. apríla

2016, ku ktorému malo dôjsť tým, že krajský súd zrušením prvostupňového rozhodnutia

č. k. -219 z 10. februára 2016, ktorým bola obžaloba okresnej prokuratúry

z 28. decembra 2015 odmietnutá z dôvodu porušenia práva sťažovateľky na obhajobu,

v podstate aproboval postup orgánov činných v prípravnom konaní a okresného súdu

(sudcu pre prípravné konanie), ktorý sťažovateľka považovala za postup zasahujúci do jej

práva na obhajobu.

22. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas

a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

25. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má

tieto minimálne práva... obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného

výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne,

ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú; ...

26. Sťažovateľka porušenie uvedených základných práv zaručených a práv

zaručených dohovorom namieta v trestnom konaní, ktoré v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu nebolo právoplatne skončené a nachádzalo sa v štádiu po podaní obžaloby,

keďže krajský súd napadnutým uznesením č. k. -226 z 5. apríla 2016 zrušil

uznesenie okresného súdu sp. zn. z 10. februára 2016, ktorým bola odmietnutá

obžaloba najmä s ohľadom na sťažovateľku z dôvodu porušenia jej práva na obhajobu.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že „okresný súd nie je viazaný

povinný ustanoviť obhajcu, ktorého si žiada ustanoviť obvinený“, ako aj tvrdením: „to, že

obvinenú zastupoval obhajca a nie obhajkyňa JUDr. Martina

Řeřichová, PhD., ktorú chcel na zastupovanie otec maloletej..., nie je porušením zákona,

resp. práva na obhajobu obvinenej. V súčasnom štádiu trestného stíhania, po tom, čo došlo

k zrušeniu ustanovenia o obhajovaní mladistvej... a ustanovením

obhajkyne JUDr. Martiny Řeřichovej, PhD., je možné v ďalšom štádiu trestného stíhania

pri kontradiktórnom procese zabezpečiť všetky práva na obhajobu obvinenej tak, ako to

bolo učinené v prípravnom konaní, aj v konaní pred okresným súdom.“

27. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti

medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe

subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany

základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1

), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (). Judikatúra ústavného súdu

stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. ). Podľa právneho

názoru ústavného súdu preto nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne

konanie príslušným všeobecným súdom v danej veci nahradzoval ústavný súd svojím

vstupovaním a ingerenciou do tohto dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd

môže urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv sťažovateľov až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú

schopné protiústavný stav napraviť ().

28. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry ústavný súd ďalej poukazuje na to,

že základné práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ) „sú výsledkové“, to

znamená, musí im zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako

celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , ). Aj z ďalšej judikatúry

ústavného súdu (napr. , ), obdobne ako z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002),

vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované

ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp. dohovoru.

29. Ústavný súd tiež opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až

po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov

a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom

konaní a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd v zmysle ustanovenia , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin

).

30. Vzhľadom na odpoveď krajského súdu o možnosti uplatnenia a zabezpečenia

práva na obhajobu v ďalšom konaní ústavný súd skúmal, aké možnosti sťažovateľke dáva

procesnoprávny predpis, ktorým sa riadi trestné konanie, na ochranu jej základného práva

na súdnu ochranu a základného práva na obhajobu.

31. Podstatná (prvotná) výčitka sťažovateľky, ktorá ju v konečnom dôsledku primäla

obrátiť sa na ústavný súd, bola adresovaná sudcovi okresného súdu pre prípravné konanie,

ktorého postupom došlo k situácii, že ju v rámci podstatnej časti prípravného konania

(keďže neskôr došlo k zmene v osobe obhajcu) neobhajovala obhajkyňa, ktorú si ona

(cestou jej zákonného zástupcu) žiadala ustanoviť.

32. Z obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu vyplýva, že predsúdne konanie,

konkrétne prípravné konanie, nebolo tým štádiom trestného konania, ktorým by sa trestná

vec sťažovateľky skončila. Sťažovateľka teda bude mať v rámci ďalšieho štádia trestného

konania – súdneho (podľa tretej časti ) možnosť v plnej miere domáhať

sa svojich obhajobných práv, a to nielen do rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý rozhodne

jej o ne/vine a treste, ale aj v prípadných ďalších konaniach o riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkoch.

33. Podľa opravným prostriedkom proti rozsudku

súdu prvého stupňa je odvolanie.

34. Podľa osoba oprávnená podať odvolanie proti

niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť... aj pre porušenie ustanovení o konaní,

ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny

alebo že chýba.

35. Podľa sa prieskumná právomoc odvolacieho

súdu vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie, ale aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež

pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä

preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo

obhajoby.

36. Podľa dovolanie možno podať,

ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

37. Ako z citovaných ustanovení vyplýva, sťažovateľka sa

v ďalšom štádiu trestného konania bude môcť v konaní pred všeobecnými súdmi domáhať

ochrany svojich základných práv, pokiaľ bude naďalej presvedčená o ich porušení. Opravné

prostriedky sú účinnými prostriedkami nápravy, ktoré umožňujú účastníkom (stranám)

súdneho konania namietať závažné procesné pochybenia súdu, a tým sa domáhať ochrany

ich porušených základných práv.

38. Z uvedeného vyplýva, že sú to predovšetkým všeobecné súdy, ktoré na základe

účinných právnych prostriedkov nápravy dostupných sťažovateľke (ako obžalovanej)

sú oprávnené poskytovať ochranu jej základným procesným právam a prípadne až následne

ústavný súd v konaní o ústavných sťažnostiach (mutatis mutandis ).

39. Sťažovateľka teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného

konania vedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich

v sťažnosti označených práv pred všeobecným súdom, a preto ústavný súd jej sťažnosť

pri jej predbežnom prerokovaní podľa odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

40. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v sťažnosti sťažovateľky

navyše absentuje odôvodnenie tvrdeného porušenia základného práva na obhajobu v jeho

materiálnom poňatí. Sťažovateľka totiž neuviedla žiaden konkrétny negatívny následok

toho, že ju neobhajoval obhajca, ktorého si ona (resp. jej zákonný zástupca) žiadala

ustanoviť. Za takejto situácie bolo možné sťažnosť sťažovateľky považovať aj za takú, ktorá

nespĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom

súde vyžaduje odôvodnenie návrhu), a z toho dôvodu ju bolo taktiež možné odmietnuť

podľa .

41. Vzhľadom na výsledok predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd

nepovažoval za potrebné pristupovať k odstraňovaniu nezrovnalosti súvisiacej

so zastúpením sťažovateľky zákonným zástupcom (v čase podania, ale aj koncipovania

sťažnosti ústavnému súdu už bola plnoletou) a právnou zástupkyňou (plnú moc udelenú

právnej zástupkyni zrejme podpísal zákonný zástupca sťažovateľky), ale považoval ju

za právne zastúpenú.

42. Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky, rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyhovením sťažnosti vo vzťahu k návrhu na vyslovenie porušenia základného práva alebo

slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2017