Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 349/08

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra

2008 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., a. s., K., zastúpenej advokátom JUDr.

D. A., K., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, 2 a 3

, práva zaručeného v Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a porušenia postupom

Daňového úradu Košice I pri výkone daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti S., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2008

doručená sťažnosť spoločnosti S., a. s., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základných práv zaručených v , 2 a 3

(ďalej len „ústava“), práva zaručeného v čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a porušenie postupom

Daňového úradu Košice I (ďalej len „daňový úrad“) pri výkone daňovej kontroly na daň

z pridanej hodnoty.

Sťažovateľka sťažnosť pred ústavným súdom odôvodnila takto: „Sťažovateľ je

akciovou spoločnosťou, ktorá 13 rokov podniká na území SR predovšetkým s hutnými

výrobkami.

Sťažovateľ z územia tretích krajín... doviezol tovar, ktorý uskladnil v colnom sklade,

ktorý bol povolený Colnými orgánmi podľa platných predpisov SR. Tento tovar predal

v colnom sklade ďalšiemu slovenskému subjektu bez dane z pridanej hodnoty...

Správcom dane z pridanej hodnoty pri dovoze je Colný úrad, a nie Daňové

riaditeľstvo SR, pretože tento tovar nebol nikdy prepustený do voľného obehu. ...

V súčasnosti u sťažovateľa už skoro rok prebieha Daňová kontrola, zameraná práve

na predaj takéhoto tovaru umiestneného v colnom sklade a pod colnými režimami, ktorá nie

je vykonávaná v súlade s platnými právnymi predpismi SR, ale na základe Metodického

pokynu MF SR k uplatňovaniu ustanovení - 21 o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Daňový úrad Košice I pod č. k. /VAS z 2. 4. 2008 vydal

rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým sťažovateľovi zakázal nakladať s jeho

dopravnými prostriedkami a strojmi, ktoré konkrétne aj pomenoval vo svojom rozhodnutí

s odôvodnením, že predpokladá dorubenie dane z pridanej hodnoty k vykonávanej kontrole.

Správca dane s prihliadnutím na vyššie uvedené nemôže mať žiaden právny dôvod

domnievať sa, že bude predpokladané dorubenie dane.

Sťažovateľ má poznatky o tom, že porušovateľ vyššie naznačeným smerom postupuje

aj voči iným podnikateľským subjektom, čím narušuje hospodársku súťaž a podnikateľský

rozvoj týchto subjektov. ...

Sťažovateľ poukazuje na nasledovné ustanovenia Colného kódexu spoločenstva,

ktorý je Nariadením Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. 20. 1992 záväzný pre všetky krajiny

spoločenstva.

Podľa čl. 98 ods. 1 písm. a) citovaného Nariadenia režim colné uskladňovanie

umožňuje uskladňovať v colnom sklade tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, bez toho,

aby tento tovar podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam.

Podľa čl. 99 citovaného Nariadenia skladovateľom je osoba, ktorej bolo udelené

povolenie na prevádzkovanie colného skladu. Ukladateľom je osoba, viazaná colným

vyhlásením, na základe ktorej bol tovar prepustený do režimu colné uskladňovanie, alebo

osoba, na ktorú boli prevedené práva alebo povinnosti tejto osoby.

S vyššie uvedeným sa stotožnila aj právna úprava v ustanovení § 12 zákona 222/2004

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení, podľa ktorého sa pri dovoze tovaru do

tuzemska na DPH vzťahujú ustanovenia colných predpisov ak zákon o DPH neustanovuje

inak. Uvedené sa tak vzťahuje na vznik colného dlhu v nadväznosti na vznik daňovej

povinnosti podľa § 21 zákona o DPH, ako aj na podmienky, za akých sa určuje

a zabezpečuje colný dlh a teda aj vypočíta a zabezpečí DPH vrátane splatnosti DPH.

Pri prepustení tovaru do režimu colného uskladňovania colný dlh (clo, DPH)

nevzniká, colná hodnota sa neurčuje. Colný dlh vznikne až následne prepustením tovaru do

režimu voľný obeh, pričom toto colné vyhlásenie môže podať ukladateľ tovaru, alebo osoba,

na ktorú boli prevedené práva, alebo povinnosti tejto osoby. Až v colnom vyhlásení, ktorým

je navrhnuté prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, je nutné deklarovanie colnej

hodnoty napr. formou predloženia faktúry. ...

Sťažovateľ tvrdí, že až prijatie colného vyhlásenia na prepustenie dovážaného

zahraničného tovaru do voľného obehu je zdaniteľným plnením podľa Colného zákona

Európskeho spoločenstva a súčasne aj zákona o DPH. Toto platí bez ohľadu na

jednorázovú, alebo viacnásobnú zmenu vlastníctva k dovážanému tovaru, pokiaľ má tento

colný štatút tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva a je pod colným dohľadom na území

SR, t. j. dovážaný tovar je v colných režimoch v podmienečnom systéme oslobodenia od cla

a dovozných poplatkov.

Colné režimy v podmienečnom systéme a s ekonomickým účinkom sú výdobytkom

medzinárodnej harmonizácie colných predpisov a podpory ekonomických procesov

(skladovanie, prepracovanie a spracovanie) vykonávaných na zahraničnom tovare na území

štátov, ktorý tovar je podmienečne oslobodený od cla a všetkých dovozných poplatkov a

daní, ako aj obchodno-politických opatrení. Tento duch podpory medzinárodných operácií

je zakotvený aj v zákone o DPH, okrem iného v

V podmienkach SR sú colné orgány správcom DPH pri dovoze tovaru a nakoľko

nakladanie s tovarom v colných režimoch s podmienečným oslobodením nie je explicitne

upravené v zákone o DPH, uplatní sa na predmetné skutočnosti úprava podľa colného

zákona Európskeho spoločenstva na základe

Daňová povinnosť nevzniká medzi predávajúcim a kupujúcim na dovážanom tovare

umiestnenom v colných režimoch na území SR, aj keď sú obaja zdaniteľnými osobami podľa

zákona o DPH, pokiaľ súčasne nedôjde k prepusteniu tovaru do voľného obehu v SR. ...

Daňové úrady v SR pri aplikácii ustanovení - 21 o

DPH v znení neskorších predpisov vytvorili situáciu na hranici s kompetenčným konfliktom

vo vzťahu k colným úradom SR.

Táto aplikácia vychádza z nesprávneho Metodického pokynu k uplatňovaniu

ustanovení § 19 - 21 citovaného zákona vydaného Ministerstvom financií SR.

Podľa článku III. Citovaného Metodického pokynu, je nesprávne určená daňová

povinnosť pri dovoze tovaru a tým daňové úrady v SR nesprávne uplatňujú ustanovenie § 21

zákona o DPH.

Táto aplikácia súvisí s nesprávnym výkladom, uplatnením a spájaním § 85 ods. 15

zákona o DPH účinného od 1. 5. 2004 s § 21 citovaného zákona, keď sa tvrdí, že na predaj

tovaru v colnom sklade, ktorý bol prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade po

30. 4. 2004 vrátane, sa použijú ustanovenia nového zákona o DPH, v zmysle ktorého pri

predaji tovaru v colnom sklade vzniká daňová povinnosť.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka „navrhuje, aby Ústavný súd SR v náleze vyslovil

že boli porušené jeho základné práva a slobody podľa čl. 46 odst. 1, 2, 3, čl. 55 ods. 2),

SR, Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR podľa § 56 ods. 3 písm. c) Zákona

o ústavnom súde zakázal Daňovému úradu Košice I. porušovať základné práva a slobody

sťažovateľovi a podľa prikázal Daňovému

úradu Košice I. aby pri uplatňovaní a výklade ustanovenia

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nespájal s ustanovením § 85 ods. 15

citovaného zákona, lebo pri predaji tovaru v colnom sklade a colných režimoch

s podmienečným oslobodením nevzniká daňová povinnosť.

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR v náleze vyslovil, že boli porušené základné

práva a slobody podľa , 2, 3, ), SR, Európskeho

dohovoru o ľudských právach aj ďalších podnikateľských subjektov.

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR podľa § 56 ods. 3 písm. c) Zákona o

ústavnom súde zakázal Daňovým úradom v SR porušovať základné práva a slobody

podnikateľských subjektov a podľa prikázal

Daňovým úradom v SR, aby pri uplatňovaní a výklade ustanovenia

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nespájali s ustanovením § 85

ods. 15 citovaného zákona, lebo pri predaji tovaru v colnom sklade a colných režimoch

s podmienečným oslobodením nevzniká daňová povinnosť.“.

V závere sťažnosti sťažovateľka požadovala, aby ústavný súd zrušil rozhodnutie

daňového úradu sp. zn. /Vas z 2. apríla 2008 o predbežnom opatrení, od

ktorého právoplatnosti (5. apríla 2008) odvodzuje dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti

pred ústavným súdom, ako aj prípustnosť tejto sťažnosti v súvislosti s vyčerpaním všetkých

jej dostupných opravných a iných právnych prostriedkov na ochranu jej základných práv,

vzhľadom na nemožnosť podania opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu

daňového úradu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho

zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom

alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto

práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (mutatis mutandis , , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Podľa Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku

súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí

zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba

pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,

príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, podľa názoru sťažovateľky k porušeniu jej

základných práv zaručených v , 2 a 3 , práva zaručeného v

dohovoru a k porušeniu došlo nesprávnym výkladom a aplikáciou

zákonných ustanovení a o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a ich „spájaním“

daňovým úradom pri výkone daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty, ktorá je

realizovaná u sťažovateľky. Potvrdzuje to aj formuláciou petitu sťažnosti (ktorým je

ústavný súd podľa viazaný), podľa ktorého

sťažovateľka žiada prikázať daňovému úradu, aby pri uplatňovaní a výklade ustanovenia §

21 zákona o DPH tento nespájal s ustanovením § 85 ods. 15 tohto zákona.

Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že sťažovateľka namieta porušenie ňou

označených základných práv postupom správneho orgánu – daňového úradu, ktorý sa tohto

porušenia mal dopustiť nesprávnym výkladom a aplikáciou ustanovení právnych predpisov

v priebehu výkonu ešte stále neukončenej daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty.

Sťažovateľka tak v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nemala a nemohla mať

vedomosť o tom, s akým výsledkom bude daňová kontrola ukončená. Jej výsledok dokonca

nemožno s určitosťou predpokladať ani na základe vydaného predbežného opatrenia

daňového úradu č. j. /Vas z 2. apríla 2008, ktorým daňový úrad zakázal

sťažovateľke nakladať s majetkom uvedeným v rozhodnutí.

1. Podľa názoru ústavného súdu s prihliadnutím na povahu základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v až na základe prípadného konečného

právoplatného rozhodnutia daňového úradu v tejto veci (nie teda len ukončením daňovej

kontroly, ktorá môže a pravdepodobne aj bude mať za následok ďalšie konanie) bude

možné posúdiť, či jeho postupom v rámci výkonu daňovej kontroly došlo k porušeniu

sťažovateľkou označených základných práv. Z tohto pohľadu sa sťažnosť sťažovateľky

v konaní pred ústavným súdom javí ako predčasne podaná.

Navyše treba dodať, že sťažovateľka v prípade jej presvedčenia o nesprávnom

výklade ustanovení zákona a ich následnej nesprávnej aplikácii v priebehu daňového

konania (čo však bude odzrkadlené až v právoplatnom rozhodnutí daňového úradu), bude

môcť využiť opravné prostriedky (riadne opravné prostriedky v zmysle príslušných

ustanovení o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov), ktorými sa zároveň bude

môcť domáhať aj nápravy prípadného porušenia jej základných práv v takom zmysle, ako

ich v súčasnosti namieta v sťažnosti pred ústavným súdom. V konečnom dôsledku nie je

vylúčené, aby o sťažovateľkou namietaných otázkach napokon rozhodoval a rozhodol

všeobecný súd v rámci správneho súdnictva, ktorého povinnosťou je rovnako poskytnúť

sťažovateľke ochranu jej základných práv a slobôd.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv

alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa

sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na prerokovanie (napr. ).

Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha

právomoc ústavnému súdu zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody za

predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis

mutandis ). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd občana je

okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba

k dispozícii vo vzťahu k tomu základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa

namieta a ktorý jej umožňuje odstrániť stav, v ktorom vidí porušenie svojich základných

práv alebo slobôd ().

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (m. m. , ),

ústavný súd podľa odmietol sťažnosť v tejto časti pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. , I. ÚS

183/07).

2. Pokiaľ sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv rozhodnutím

o predbežnom opatrení č. j. /Vas z 2. apríla 2008, ústavný súd

poznamenáva, že účel predbežného opatrenia v posudzovanej veci sa dosahuje bez ujmy na

práve na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú rozhodnutím vo veci samej. Nariadenie

predbežného opatrenia v žiadnom prípade podľa názoru ústavného súdu nevylučuje, aby

správny orgán – daňový úrad – poskytol v konečnom dôsledku ochranu – za splnenia

zákonných predpokladov – aj právam, ktorých porušenie sťažovateľka namieta vo svojej

sťažnosti. Inak povedané, obsah predbežného opatrenia nevylučuje právo na meritórnu

ochranu tých práv, ktorých porušenie sa namietlo v sťažnosti, pretože predbežné opatrenie

je len zabezpečovacím prostriedkom, ktorý nemôže byť prekážkou uplatnenia nároku na

v tomto prípade inú právnu ochranu konečným rozhodnutím vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25

ods. 2 pre jej zjavnú neopodstatnenosť, pretože nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne , , ,

, ).

3. Ústavný súd ďalej konštatuje, že postup daňového úradu v označenom konaní

nemohol žiadnym spôsobom zasiahnuť ani do práva sťažovateľky vyplývajúceho z čl. 14

dohovoru v spojení s . Z argumentácie uvádzanej sťažovateľkou

nevyplýva, že by sa s ňou z dôvodov uvedených v čl. 14 dohovoru v spojení s čl. 55 ods. 2

zaobchádzalo v napadnutom konaní rozdielne oproti iným osobám v rovnakých

situáciách a že takto voči nej v danej veci postupoval daňový úrad. Subjektívny názor

sťažovateľky na jej diskrimináciu nie je dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nej

mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu. V danom prípade chýbajú objektívne okolnosti,

ktoré by dovolili dospieť k takému záveru aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie

konanie.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj v tejto časti odmietol sťažnosť sťažovateľky

ako zjavne neopodstatnenú podľa .

Pretože sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok pre jej zjavnú

neopodstatnenosť, neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o ďalších požiadavkách

sťažovateľky uvedených v sťažnosti (zrušenie rozhodnutia daňového úradu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008