Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 421/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť L. K., toho času vo výkone trestu odňatia slobody

zastúpeného advokátom Mgr. Š. S., Advokátska kancelária, N., pre namietané porušenie

základných práv podľa a , základných

práv podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6

ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom

Okresného súdu Nitra sp. zn. z 28. marca 2011 a postupom a rozsudkom

Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 19. júla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. novembra 2012 doručená sťažnosť L. K., toho času vo výkone trestu odňatia slobody

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“), základných práv podľa čl.

8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa

čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom a rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 28. marca 2011 a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 19. júla 2012.

2. Sťažovateľ toho času vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol „právoplatne

uložený Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 19. 07. 2012, sp. zn. -903.

Uvedeným rozsudkom som bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže podľa

, písmeno a), písmeno b) , za čo mi bol uložený

podľa s použitím a podľa

zásad uvedených v súhrnný trest odňatia slobody v trvaní

7 (sedem) rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Predmetným rozsudkom krajského súdu ako súdu 2. stupňa bol v celom rozsahu

zmenený Rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 03. 2011, sp. zn. , ktorým

som bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 234 odsek 1, odsek 2

písmeno a), písmeno b) v znení neskorších predpisov,

za čo mi bol uložený podľa a Trestného

zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov so zaradením na výkon

uloženého trestu do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.“.

Sťažovateľ tvrdí, že „konaním a postupom Okresného súdu v Nitre, jeho rozsudkom

zo dňa 28. 03. 2011, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre

zo dňa 19. 07. 2012, sp. zn. -903 v súvislosti s vykonávaním dokazovania,

hodnotením jeho výsledkov a následnom rozhodovaní o mojej vine a treste boli porušené

moje ústavné a základné ľudské práva podľa , Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6

ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

3. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol: „V súvislosti s konaním pred Okresným

súdom v Nitre, č. k. , kedy bolo dňa 28. 03. 2012 rozsudkom rozhodnuté

o mojej vine a bol mi uložený trest odňatia slobody, došlo podľa môjho názoru k porušeniu

čl. 6 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže

sa rozhodlo o mojej vine zo spáchania trestného činu uvádzaného v obžalobe napriek tomu,

že celá konštrukcia obžaloby stála v podstate na jedinom dôkaze, a to na mojich

výpovediach z prípravného konania, ktoré, ako som uviedol v priebehu hlavných

pojednávaní som urobil pod nátlakom a vo veľmi zlom psychickom rozpoložení. Od tohto

dôkazu sa potom odvíjali aj ostatné úvahy súdu ohľadom mojej viny, na základe ktorých

prvostupňový súd dospel k odsudzujúcemu rozsudku, pričom tohto uvažovania a postupu sa

následne pridržiaval aj súd druhého stupňa.“

Sťažovateľ je toho názoru, že v jeho prípade nebol zistený skutkový stav veci tak, že

o ňom nie sú dôvodné pochybnosti. V tejto súvislosti uviedol, že „počas celého konania

na súde prvého stupňa nebol produkovaný ani jeden právne relevantný a nespochybniteľný

dôkaz usvedčujúci moju osobu zo spáchania žalovaného skutku. ... spôsob vykonaného

dokazovania a jeho následného vyhodnotenia bol bezpochyby v rozpore so základnými

zásadami trestného konania. Mám za to, že ani jeden z vykonaných dôkazov jednoznačne

a nad všetky pochybnosti nepreukazuje, že som sa dopustil skutkov, z ktorých som

obžalovaný. Ani jedna zo svedeckých výpovedí uskutočnených v prípravnom konaní

nemohla byť vzhľadom na nemožnosť ich verifikovania a existujúce rozpory priamym

podkladom na podanie obžaloby a následného odsudzujúceho rozhodnutia súdu prvého

stupňa ohľadom skutku.“.

Sťažovateľ síce v sťažnosti sám pripustil, že sa v prípravnom konaní ku skutku

priznal, je však podľa neho nepochopiteľné, že pri hodnotení dôkazov v odôvodnení

rozsudku okresný súd neprikladal absolútne žiadnu váhu a dôležitosť jeho vtedajšiemu

rozpoloženiu, ktoré trvalo dlhšie časové obdobie, a práve naopak, „hodnotenie dôkazov

a následné rozhodnutie a jeho odôvodnenie sa v tomto smere javí ako absolútne v môj

neprospech a jednostranne predpojaté voči mojej osobe“.

4. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti vyjadril presvedčenie, že „vykonaným dokazovaním,

najmä výpoveďami obžalovaných tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom

nebolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal spôsobom popisovaným v obžalobe

krajského prokurátora. ... Tým, že na základe jediného priameho dôkazu pochádzajúceho

len od jednej osoby, ktorá bola na trestnom čine zúčastnená len ako jeho obeť, som bol tak

súdom prvého ako aj druhého stupňa uznaný vinným, boli hrubým spôsobom porušené moje

ústavné a základné ľudské práva.“.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné práva a slobody sťažovateľa L. Kollára, najmä podľa čl. 46 ods. 1, čl.

50 ods. 2 a a Listiny základných práv a

slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd boli postupom a rozhodnutím Okresného súdu v Nitre zo dňa 28. 03. 2011, sp. zn. 33

a postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Nitre zo dňa 19. 07. 2012, sp. zn. 4

-903, porušené.

2. Okresný súd v Nitre a Krajský súd v Nitre sú povinní nahradiť sťažovateľovi trovy

právneho zastúpenia vo výške 323,49 Eur (za dva úkony právnej pomoci vrátane 20 % DPH

podľa ust. vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov +

2 x 7,63 Eur režijný paušál vrátane 20 % DPH) do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti

tohto nálezu.

3. Podľa sa ruší právoplatné rozhodnutie

Okresného súdu v Nitre zo dna 28. 03. 2011, sp. zn. a právoplatné

rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dna 19. 07. 2012, sp. zn. -903 zo dňa

a vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

4. Ústavný sú SR priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie

peňažnú sumu vo výške 1.000,- €, ktorú mu je povinný zaplatiť Okresný súd v Nitre

a peňažnú sumu vo výške 1.000,- €, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd Nitra,

a to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, podľa § 56 ods. 4, ods. 5

.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje

sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

11. Podľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto,

že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.

12. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje

za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

14. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa a porušenie zásady prezumpcie

neviny podľa , ako aj porušenie základných práv podľa

a čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru postupom a rozhodnutím

okresného súdu sp. zn. z 28. marca 2011 a postupom a rozhodnutím krajského

súdu sp. zn. z 19. júla 2012, na základe ktorých bol sťažovateľ uznaný

vinným zo spáchania trestného činu lúpeže, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia

slobody v trvaní sedem rokov. Sťažovateľ tvrdí, že krajský súd svojím postupom

a rozhodnutím, nadväzujúc na konanie a rozhodovanie okresného súdu, definitívne poprel

jeho základné ústavné garancie tým, že sa nedostatočným spôsobom zaoberal dôvodmi jeho

odvolania a považoval za dostačujúce a právne relevantné tak z hmotnoprávneho,

ako aj procesnoprávneho hľadiska konania v podstate len nepriame dôkazy a len jediný

priamy dôkaz – jeho výpoveď v prípravnom konaní, napriek tomu, že žiadne iné dôkazy

podľa sťažovateľa nenasvedčovali tomu, že sa skutku dopustil tak, ako to bolo uvádzané

v obžalobe.

K namietanému porušeniu základných práv podľa a ,

základných práv podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2

dohovoru postupom a rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 28. marca 2011

15. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , ). Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

, ).

16. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané (, ).

17. Proti namietanému rozsudku okresného súdu sp. zn. z 28. marca

2011 podal sťažovateľ odvolanie ihneď po jeho vyhlásení, a to proti všetkým výrokom

napadnutého rozsudku, ako aj proti konaniu predchádzajúcemu napadnutému rozsudku.

O podanom odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. z 19. júla 2012.

18. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok okresného sp. zn. z 28. marca

2011, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomu bolo

možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľ aj využil), a preto

bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu

podľa .

K namietanému porušeniu základných práv podľa a ,

základných práv podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2

dohovoru postupom a rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 19. júla 2012

19. Ústavný súd vo vzťahu k namietanému rozsudku krajského súdu konštatuje,

že vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1

, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie

ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba

nemôže domôcť v inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky. Preto, pokiaľ

je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody oprávnený konať

alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom

prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

20. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

21. Podľa právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci v konaní

pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú, alebo nie sú splnené ďalšie procesné

podmienky. Tomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej procesnej

prekážky spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu (podobne sp. zn.

).

22. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal 12. decembra 2012 proti namietanému

rozsudku krajského súdu sp. zn. z 19. júla 2012 dovolanie, o ktorom bude

rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v dovolacom

konaní. Sťažovateľ teda využil účinný právny prostriedok nápravy, ktorý mu právny

poriadok poskytuje. Ústavný súd zistil, že ku dňu predbežného prerokovania tejto sťažnosti,

najvyšší súd o podanom dovolaní sťažovateľa nerozhodol.

23. Sťažovateľ podaním dovolania, ako aj podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

vytvoril stav, keď by o jeho veci mali súbežne rozhodovať dva súdne orgány

(najvyšší súd ako dovolací súd a ústavný súd), čo nie je v podmienkach právneho štátu

rešpektujúceho princíp právnej istoty ústavne akceptovateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že

uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci sťažovateľa predchádza uplatneniu

právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti ústavnému súdu ešte pred

rozhodnutím dovolacieho súdu ako predčasné. Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal

sťažnosťou sťažovateľa pred rozhodnutím najvyššieho súdu o podanom dovolaní, mohol by

neprípustne zasiahnuť do rozhodovania všeobecných súdov.

24. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná

za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj

k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra 2007 vo veci Soffer

proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

25. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť proti namietanému rozsudku krajského

súdu sp. zn. z 19. júla 2012 odmietol ako predčasne podanú pre nedostatok

právomoci podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2013