Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 202/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej

spoločnosti , , , zastúpenej

advokátom JUDr. Tiborom Bickom, Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Poprad p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e j e j Okresný súd Poprad p o v i n n ý

uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Poprad j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti

trovy konania v sume 450,28 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťosem

centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Tibora Bicka, Dukelská 972/7-3,

Považská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým postupom Okresného súdu Poprad

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že napadnuté konanie

na okresnom súde iniciovala sťažovateľka ako oprávnená návrhom na vykonanie exekúcie

na sumu 11 662,60 € s príslušenstvom proti povinnému ,

, (ďalej len „povinný“). Sťažovateľkou

vymáhaná pohľadávka jej bola priznaná rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 5. novembra 2008 a následná exekúcia bola vedená súdnou exekútorkou

pod č. EX 323/2009.

2.1 Okresný súd uznesením zo 4. septembra 2015 (ďalej len „uznesenie

zo 4. septembra 2015“) exekúciu v predmetnej veci zastavil a sťažovateľku ako oprávnenú

zaviazal zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie vo výške 78,86 €, pričom v záhlaví tohto

uznesenia zo 4. septembra 2015 okresný súd uviedol, že exekúciu zastavuje

proti povinnému , , , t. j. inému

subjektu ako povinnému. Odôvodnenie uznesenia zo 4. septembra 2015 neobsahuje žiadnu

zmienku, proti komu okresný súd exekúciu zastavil. Sťažovateľka proti uzneseniu

zo 4. septembra 2015 podala 17. októbra 2015 odvolanie s tým, že uvedené uznesenie

považuje za nesprávne, pretože povinným nebola v záhlaví špecifikovaná spoločnosť

, , ale živnostník , .

Okresnému súdu následne sťažovateľka 8. februára 2019 zaslala urgenciu, ktorou

sa domáhala vydania rozhodnutia o podanom odvolaní, avšak bezvýsledne. Do dňa podania

jej ústavnej sťažnosti o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté.

2.2 V napadnutom konaní podľa sťažovateľky nejde o vec právne a fakticky zložitú,

pretože rozhodovanie o odvolaní proti uzneseniu o zastavení exekúcie je podľa nej bežnou

súčasťou rozhodovacej činnosti súdov. Okresný súd v napadnutom konaní už takmer

päť rokov nekonal a o podanom odvolaní vo veci nerozhodol. Sťažovateľka si v dôsledku

predlžovania stavu jej právnej neistoty nielenže nemôže usporiadať pohľadávku

v účtovníctve, ale plynutím času sa zoslabuje aj možnosť jej vymožiteľnosti, keďže povinný

je poberateľom dôchodku.

2.3 Vzhľadom na uvedené sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby v predmetnej

veci svojím nálezom rozhodol, že jej základné právo podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní boli porušené,

prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, zaviazal

okresný súd uhradiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov

právneho zastúpenia.

3. Ústavný súd uznesením sp. zn. z 12. mája 2020 prijal ústavnú

sťažnosť sťažovateľky, v ktorej namietala porušenie jej základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, na ďalšie konanie.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu v predmetnej veci vyjadril listom

č. zo 16. júna 2020, v ktorom stručne popísal priebeh napadnutého konania

a následne poukázal na to, že v predmetnej veci už bolo vydané uznesenie o zastavení

exekúcie, ktoré dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť pre odvolanie sťažovateľky doručené

okresnému súdu 22. októbra 2015. Posúdenie včasnosti podaného odvolania okresným

súdom bolo závislé od vrátenia doručenky od právneho zástupcu sťažovateľky, pričom túto

informáciu okresný súd získal až z vyjadrenia , doručeného

mu 19. februára 2016.

4.1 Okresný súd uviedol, že aj napriek ustálenej judikatúre ústavného súdu vo vzťahu

ku kritériám posudzovania porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov v predmetnej veci je podľa neho potrebné poukázať na dlhoročnú

enormnú zaťaženosť exekučného oddelenia, ktorá spôsobuje, že nie v každej veci môžu

jednotlivé úkony nasledovať plynule za sebou. V tejto súvislosti okresný súd ďalej uviedol,

že v rokoch 2015 až 2019 sa celkový počet exekúcií vedených na tomto súde pohyboval

na úrovni približne 60 000 vecí, pričom procesné návrhy a podnety v týchto veciach mohol

okresný súd vybavovať len v závislosti od svojho personálneho obsadenia, čím bola

následne ovplyvnená aj celková dĺžka jednotlivých konaní.

4.2 Okresný súd poukázal na to, že sťažovateľka nepreukázala, že v predmetnej veci

podala sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi súdu, ktorú je podľa neho

možné považovať za účinný prostriedok nápravy porušenia ňou označených práv, a preto

je potrebné jej ústavnú sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú, obdobne ako ústavný súd

rozhodol napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , ,

.

4.3 V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil, že po prijatí výzvy na vyjadrenie

sa k ústavnej sťažnosti bolo v napadnutom konaní vydané opravné uznesenie v zmysle

pokynu Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)

a po uplynutí lehoty na podanie odvolania predmetná vec bude predložená opäť

odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

4.4 Vo vzťahu k sťažovateľkou uplatnenému nároku na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € okresný súd uviedol, že v tomto prípade podľa

neho nie sú splnené podmienky na jeho priznanie, pretože v napadnutom konaní

k odstráneniu prieťahov došlo. Zároveň okresný súd poukázal na skutočnosť, že uplatnená

výška primeraného finančného zadosťučinenia navodzuje dojem, že sťažovateľke ide skôr

o poskytnutie náhrady za sumu vymáhanú v exekučnom konaní, ktorá s prihliadnutím

k zisteniam súdneho exekútora zrejme nie je reálne vymožiteľná, avšak nie zavinením

okresného súdu.

4.5 Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd navrhol ústavnú sťažnosť

sťažovateľky odmietnuť a zároveň oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil

od ústneho pojednávania v predmetnej veci.

5. Sťažovateľka k vyjadreniu okresného súdu zo 16. júna 2020 zaujala stanovisko

podaním doručeným ústavnému súdu 2. júla 2020. Vo vzťahu k argumentácii okresného

súdu sťažovateľka uviedla, že túto považuje za nedostatočnú, zbavujúcu okresný súd

zodpovednosti a obsahujúcu irelevantné argumenty, predovšetkým poukážuc na povinnosť

súdov organizovať svoju prácu tak, aby k zásahom do základného práva na prerokovanie

vecí bez zbytočných prieťahov nedochádzalo.

5.1 Sťažovateľka poukázala na to, že okresný súd uznal, že v predmetnej veci nejde

o vec skutkovo ani právne zložitú a ani jej správanie k vzniku prieťahov v napadnutom

konaní neprispelo. Práve okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval efektívne, t. j. tak,

aby ochrana sťažovateľkou namietaných práv bola rýchla a účinná. V tejto súvislosti

poukázala sťažovateľka aj na ustálenú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej nadmerné

množstvo vecí nezbavuje súd (štát) zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

5.2 Argumentáciu okresného súdu týkajúcu sa nepodania sťažnosti na prieťahy

v konaní predsedovi okresného súdu označila sťažovateľka za irelevantnú s poukazom

na to, že 8. februára 2019 elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy

urgovala rozhodnutie o podanom odvolaní, avšak až do podania ústavnej sťažnosti

(6. marca 2020) okresný súd v predmetnej veci nerozhodol.

5.3 Za irelevantnú označila sťažovateľka aj argumentáciu okresného súdu týkajúcu

sa jednak splnenia podmienok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,

ako aj jeho výšky. Podľa sťažovateľky samotným konštatovaním ústavného súdu,

že v napadnutom konaní došlo k porušeniu ňou namietaných práv nedôjde k úplnej náprave.

Vzhľadom na uvedené považovala svoju ústavnú sťažnosť za dôvodnú a i naďalej trvala

na svojich nárokoch špecifikovaných v jej petite. Zároveň sťažovateľka ústavnému súdu

oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pretože od toho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len ,“) upustil

v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,

stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

7. Ústavný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu a na tomto mieste uviedol len podstatné skutočnosti o priebehu a stave

napadnutého konania.

7.1 Okresný súd 16. júna 2000 na základe žiadosti súdnej exekútorky doručenej

mu 8. júna 2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Súdna exekútorka okresnému súdu

24. novembra 2014 doručila svoj návrh na zastavenie exekúcie. Okresný súd 16. februára

2015 zaslal súdnej exekútorke výzvu, aby mu doručila podnet na zastavenie exekúcie

s vyúčtovaním trov exekúcie. Súdna exekútorka odpovedala na výzvu okresného súdu

podaním z 26. februára 2015.

7.2 Okresný súd svojím uznesením zo 4. septembra 2015 exekúciu v predmetnej veci

zastavil a sťažovateľku zaviazal nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie. Sťažovateľka

doručila 22. októbra 2015 okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu zo 4. septembra 2015,

ktoré bolo až 13. marca 2018 doručované na vyjadrenie súdnej exekútorke a povinnému.

K podanému odvolaniu sa súdna exekútorka vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu

23. marca 2018. Okresný súd 21. júna 2018 predložil predmetnú vec krajskému súdu

na rozhodnutie o podanom odvolaní.

7.3 Spis v tejto veci bol 6. augusta 2019 odvolacím súdom vrátený späť okresnému

súdu spolu s uznesením sp. zn. z 27. júna 2019 (ďalej len „uznesenie

odvolacieho súdu“), v ktorom bol usmernený, aby postupoval podľa § 224 Civilného

sporového poriadku. Uznesenie odvolacieho súdu bolo 29. mája 2020 expedované

právnemu zástupcovi sťažovateľky, povinnému a súdnej exekútorke.

7.4 Okresný súd 11. júna 2020 vydal v predmetnej veci opravné uznesenie, ktorým

podľa pokynov odvolacieho súdu opravil označenie povinného v uznesení zo 4. septembra

2016 v napadnutom konaní.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v jeho judikatúre

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

13. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

15. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v , ktorý sa primerane vzťahuje i na konanie

exekučné (§ 9a do 31. marca 2017 a § 200 od 1. apríla 2017 Exekučného poriadku), podľa

ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

V.

Závery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia práv sťažovateľov

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania (strany sporu)

a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej

veci.

17. Pokiaľ ide o prvé z uvedených kritérií, ústavný súd konštatuje, že v predmetnej

veci sťažovateľka namietala časť exekučného konania súvisiacu s rozhodovaním o ňou

podanom odvolaní proti uzneseniu zo 4. septembra 2016, ktorým okresný súd konanie

v predmetnej veci zastavil a súdnej exekútorke priznal náhradu trov konania. Z obsahu

súdneho spisu, vyjadrení sťažovateľky a okresného súdu, ako ani z nimi predložených

na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej

alebo skutkovej zložitosti veci, ktorá by mala vplyv na predĺženie napadnutého konania.

18. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho

štandardne uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sťažovateľky ako strany tohto

konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

19. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní z hľadiska jeho nečinnosti, ako aj z hľadiska efektívnosti jeho postupu.

19.1 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného

súdu môže zapríčiniť porušenie (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil

s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m. ).

19.2 Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie bolo poznačené dlhým obdobím

nečinnosti okresného súdu, počas ktorého tomuto súdu vykonanie jednoduchých procesných

úkonov súvisiacich s podaným odvolaním (doručenie odvolanie povinnému a predloženie

veci krajskému súdu) trvalo viac ako dva roky a deväť mesiacov t. j. od 22. októbra 2015

(doručenie odvolania proti uzneseniu zo 4. septembra 2015) až do 21. júna 2018

(predloženie spisu krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní). Po doručení spisu

v predmetnej veci (6. augusta 2019) zostal okresný súd opätovne počas obdobia viac

ako deviatich mesiacov nečinný, a to až do 29. mája 2020, keď doručené uznesenie

odvolacieho súdu expedoval súdnej exekútorke, sťažovateľovi a povinnému. Ústavný súd

konštatuje, že uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu, ku ktorým došlo bez toho,

aby tomuto súdu bránila v jeho ďalšom procesnom postupe zákonná prekážka, je potrebné

označiť za zbytočné prieťahy, ktoré významným spôsobom ovplyvnili dĺžku napadnutého

konania.

19.3 O neefektívnosti postupu okresného súdu svedčí predovšetkým skutočnosť,

že napadnuté konanie nie je ani po viac ako štyroch rokoch a siedmich mesiacoch

od doručenia odvolania sťažovateľky (22. októbra 2015) právoplatne skončené,

čo je už samo osebe z ústavného hľadiska neakceptovateľné (napr. m. m. ,

, ), a to bez ohľadu na hodnotenie miery, v akej okresný súd

prispel k tomuto stavu. Vo vzťahu k neefektívnosti postupu okresného súdu možno

predovšetkým poukázať na to, že aj keď okresný súd v predmetnej veci rozhodol uznesením

zo 4. septembra 2015, po predložení veci odvolaciemu súdu (21. júna 2018) bol tento spis

po desiatich mesiacoch vrátený späť (6. augusta 2019) spolu s uznesením odvolacieho súdu,

v ktorom okresnému súdu uložil povinnosť opraviť nesprávnu špecifikáciu povinného

v jeho záhlaví.

19.4 K argumentácii okresného súdu týkajúcej sa nevyčerpania sťažnosti na prieťahy

v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu ako účinného prostriedku nápravy

sťažovateľkou v napadnutom konaní ústavný súd poukazuje na aktuálnu judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva [rozsudky vo veciach Ištván a Ištvánová proti Slovenskej

republike (č. 30189/07, ods. 52 – 55 a 63 – 99, 12. jún 2012) a Komanický proti Slovenskej

republike (č. 6) (č. 40437/07, ods. 51 – 54 a 60 – 96, 12. jún 2012], v súlade s ktorou

sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu nie je považovaná

za účinný prostriedok nápravy sťažovateľkou namietaných práv. Uvedenú námietku

okresného súdu ústavný súd považuje za irelevantnú navyše aj s prihliadnutím

k argumentácii sťažovateľky, v ktorej poukázala na ňou podanú urgenciu rozhodnutia

o podanom odvolaní z 8. februára 2019 (pozri bod 5.2).

19.5 Napokon ústavný súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade

s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné

prieťahy v súdnom konaní (). Námietka nedostatočného personálneho

obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy

predložená okresným súdom preto nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované

inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka,

ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa .

19.6 S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu

nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky, a preto nie je

zlučiteľný s jej základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ako ani s jej právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

20. Zohľadňujúc predovšetkým postup okresného súdu, doterajšiu neprimeranú dĺžku

napadnutého konania, a najmä jeho predmet, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho

doterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené nečinnosťou

a neefektívnou činnosťou okresného súdu, a tým aj k porušeniu sťažovateľkou označených

práv (bod 1 výroku tohto nálezu).

VI.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

21. V súlade s v spojení s zákona

o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten,

kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.

22. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, ako aj zo skutočnosti,

že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu v celom rozsahu

právoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov, v tomto prípade predovšetkým

v spojitosti s procesnými úkonmi týkajúcimi sa predloženia predmetnej veci odvolaciemu

súdu (bod 2 výroku nálezu).

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak ústavný

súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, ak o to požiadal.

24. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

25. Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 €,

ktoré odôvodnila poukazom na exemplárne prieťahy v napadnutom konaní, celkovú dĺžku

neskončeného konania, jednoduchosť predmetu konania a následky spôsobené prieťahmi.

25.1 Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva ().

25.2 Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma požadovaná sťažovateľkou

nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd

vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na okolnosti prípadu. Ústavný súd zohľadnil predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného

konania, ktorá bola spôsobená neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu.

Zohľadnil však aj predmet uvedeného konania, štádium, v ktorom sa nachádza (vydané

uznesenie o zastavení konania a priznaní náhrady trov konania), ako aj obdobie, počas

ktorého sa spis v predmetnej veci nachádzal na odvolacom súde (deväť mesiacov).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie

finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 1500 € primerané konkrétnym okolnostiam

prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel

(bod 5 výroku nálezu).

VII.

Trovy konania

26. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne

alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

27. Ústavný súd priznal náhradu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020

(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

právnemu zástupcovi sťažovateľky, a to advokátovi JUDr. Tiborovi Bickovi, Dukelská

972/7-3, Považská Bystrica. Odmena advokáta v konaní pred ústavným súdom za jeden

úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 je 1/6 z výpočtového základu, čo v zmysle

citovaných ustanovení vyhlášky predstavuje sumu 177 € a režijný paušál sumu 10,62 €.

Náhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (2 x 177 €) spolu s režijným

paušálom (2 x 10,62 €) predstavuje spolu s 20 % daňou z pridanej hodnoty sumu 450,28 €

(bod 4 výroku tohto nálezu).

28. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky advokáta JUDr. Tibora Bicka, Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica,

v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu ( v spojení

s ).

29. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu