Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 28/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť I. M., zastúpenej advokátom

JUDr. Daliborom Kuciaňom, Advokátska kancelária, Nitrianska 5, Piešťany, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. M. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra

2013 doručená sťažnosť I. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«Porušovateľom základného práva sťažovateľa je vecne a miestne príslušný súd,

konajúcim vo veci, ktorým je Krajský súd v Trenčíne(...)

Sťažovateľka je účastníkom (odporcom) odvolacieho konania o zaplatenie 2.113,05 €

s príslušenstvom. Konanie je vedené pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn.

.

Chronológia spisového materiálu

Dňa 21. 11. 2011 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom, č. k.

-93 zamietol návrh navrhovateľa (bývalý manžel sťažovateľky) a priznal

sťažovateľke náhradu trov konania vo výške 100 %.

Po podanom odvolaní zo strany navrhovateľa vec bola Okresným súdom predložená

na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne, ktorému táto vec napadla už dňa 14. 02. 2012.

Od predloženia veci nebolo do dnešného dňa, t. j. do 19. 09. 2013, t. j. viac ako 19

mesiacov, nielen rozhodnuté, ale spis nebol ani „otvorený“.

V zmysle Rozvrhu práce každého súdu a osobitných zásad platných pre všetky úseky

súdu vychádzajúc z článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru a kritéria pre určovanie súdnych

konaní, ktoré majú prebehnúť s väčšou rýchlosťou, stanovené rozhodovacou praxou

Európskeho súdu pre ľudské práva, sú sudcovia povinní vybavovať veci postupne v poradí,

v akom napadli, s výnimkou vecí súvisiacich s vážnym ohrozením života, slobody, zdravia

a živobytia, ako aj rozhodovanie o predbežných opatreniach, námietkach zaujatosti, ktoré

majú prednosť vo vybavovaní pred ostatnými (osobitne väzobné veci, veci výživného, veci

náhrady škody z ublíženia na zdraví, kde je ohrozené živobytie, pracovné veci súvisiace

s ohrozením živobytia a podobne)

I keď nejde o „prednostnú“ vec, Krajský súd v Trenčíne to nezbavilo povinnosti

vybaviť vec v poradí v akom napadla alebo ju nevybaviť vôbec.

Podľa , len čo sa konanie začalo (to

platí i pre konanie odvolacie), postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Nemyslíme si, že 19 mesiacov je „... čo najrýchlejšie prejednanie a rozhodnutie...“,

zvlášť keď sa vec ani neprejednáva a tobôž nie je ani náznak, že sa vec prejednáva

a rozhoduje.

Krajský súd v Trenčíne je v celom odvolacom konaní absolútne nečinný a k veci

sťažovateľky až ignorantský, ktorá prežíva súdny teror zo strany jej bývalého manžela, ktorý

ju žaluje v ďalších troch veciach, pričom už tri má úspešne za sebou. A rada by mala i

štvrtú a tak sa postupne zbaviť svojej psychickej záťaže. U sťažovateľov prieťahy spôsobené

a spôsobované Krajským súdom v Trenčíne spôsobujú a prehlbujú stav právnej neistoty,

ohrozujú jej psychiku. Sťažovateľka musí investovať nemalé finančné prostriedky

vo všetkých súdnych konaniach začatých jej bývalým manželom (vrátane veci spočívajúcej

na Krajskom súde v Trenčíne), ktorých návratnosť nekonaním súdov je vzdialená.

a procesné predpisy upravujúce činnosť súdov

v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných

prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana. (Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. z 13. januára 1999)

Celé konanie vedené pred Krajským súdom v Trenčíne je tvorené NESKUTOČNÝM

A ÚSTAVNE NETOLEROVATEĽNÝM 19 MESAČNÝM PRIEŤAHOM.

I keď sťažovateľka je pred podaním ústavnej sťažnosti povinná využiť všetky iné

právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných predpisov, tak aby boli

odstránené prieťahy v konaní, v zmysle zásady subsidiarity, nič to neporieši na veci, že

Krajský súd v Trenčíne vec ani za 19 mesiacov nie že neprejednal, ale ani neotvoril spis.

I v prípade sťažnosti k rukám predsedníčky (nech sa nikto nehnevá, po 19 mesiacoch dávať

šancu na odstránenie porušenia práva, čo nie je ani možné odstrániť?), vec sa bude

prejednávať ďalších 12 mesiacov, tak ako si sťažovateľka, a nielen ona, zvykla (personálna

poddimenzovanosť súdu, vysoký nápad a pod.; taktiež neospravedlniteľné). Táto by bola

neúčinná, resp. by nekonvalidovala 19 mesačný neústavný „prestoj“. Alebo by sa rozhodlo

do týždňa? A ak by sa rozhodlo do týždňa ako má takéto expresné rozhodnutie pôsobiť na

sťažovateľku? Sťažovateľka vie, že 19 mesiacov na jej vec ani nepozreli, naopak v očiach

odporcu to bude pôsobiť ako sa jeho veci podrobne venujú, pričom samozrejme opak je

pravdou.

Jedinou možnosťou je len Ústavný súd SR, ktorý v náleze prikáže konať vo veci bez

prieťahov, a aspoň takto prinútiť a prikázať súdu a jeho aparátu to, čo mal už urobiť

„aspoň“ v roku 2012, a to „bezodkladne“ rozhodnúť o odvolaní tak, aby sa jedna kapitola

„justičného života“ sťažovateľky uzavrela. Sťažovateľka už potrebuje poskytnutie ústavnej

ochrany. (...)

V priebehu skutkového stavu(...) ide o porušenie a porušovanie základného práva,

aby sa vec sťažovateľky vedenej Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn.

prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa .

(...) Pri ochrane základného práva, aby sa vec sťažovateľky verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov nie je daná právomoc všeobecného súdu vrátane súdu konajúceho

v správnom súdnictve alebo právomoc iného orgánu verejnej moci, na ktorý sa sťažovateľka

môže obrátiť so žiadosťou o ochranu tohto základného práva.

Niet iného súdu, ktorý by chránil základné právo sťažovateľky, a rovnako,

sťažovateľka nemôže uplatniť opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej

zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je oprávnená podľa osobitných predpisov. Krajský súd v Trenčíne mal a má konať iba

vo veci samej. (...)

Na podanie tejto sťažnosti neprichádza k uplynutiu dvojmesačnej lehoty, keďže ide

o prípad porušenia, resp. porušovania základného práva prerokovať vec bez zbytočných

prieťahov a ku dňu podaniu sťažnosti tento stav trvá. Ide o súdne konanie, v ktorom sa

namietajú zbytočné prieťahy. (...)

Návrh na rozhodnutie vo veci samej

Vzhľadom k vyššie uvedenému, žiadame, aby Ústavný súd rozhodol o sťažnosti

sťažovateľky takto:

I. Základné právo sťažovateľky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR a Dohovoru bolo postupom Krajského súdu

v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

II. Krajskému súdu v Trenčíne prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez ďalších prieťahov.

III. I. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €(...), ktorej ich

je Krajský súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

IV. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne

úkony vykonané v roku 2013 v zmysle § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3

Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb) I. M. v sume 275,94 €(...) advokátovi JUDr. Daliborovi KUCIAŇOVI(...)

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. (...)»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (napr.

).

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného

súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch zásadne

považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia

so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez

zbytočných prieťahov (napr. ). Účinnosť takého právneho prostriedku

ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať

bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je

kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodala a ani netvrdí, že ju

nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu jej sťažnosti ( ), ústavný súd,

opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , ),

dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by včasné

využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou od

1. apríla 2005 podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neumožnilo účinnú ochranu základného

práva sťažovateľky priznaného jej podľa a práva podľa

dohovoru, a preto podľa v spojení s bolo

potrebné jej sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014