Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 28/2014
PDF · 185.17 KB
No categories available
II. ÚS 28/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť I. M., zastúpenej advokátom
JUDr. Daliborom Kuciaňom, Advokátska kancelária, Nitrianska 5, Piešťany, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 56/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. M. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra
2013 doručená sťažnosť I. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Co 56/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:
«Porušovateľom základného práva sťažovateľa je vecne a miestne príslušný súd,
konajúcim vo veci, ktorým je Krajský súd v Trenčíne(...)
Sťažovateľka je účastníkom (odporcom) odvolacieho konania o zaplatenie 2.113,05 €
s príslušenstvom. Konanie je vedené pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn.
Chronológia spisového materiálu
Dňa 21. 11. 2011 Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom, č. k.
6C/262/2010-93 zamietol návrh navrhovateľa (bývalý manžel sťažovateľky) a priznal
sťažovateľke náhradu trov konania vo výške 100 %.
Po podanom odvolaní zo strany navrhovateľa vec bola Okresným súdom predložená
na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne, ktorému táto vec napadla už dňa 14. 02. 2012.
Od predloženia veci nebolo do dnešného dňa, t. j. do 19. 09. 2013, t. j. viac ako 19
mesiacov, nielen rozhodnuté, ale spis nebol ani „otvorený“.
V zmysle Rozvrhu práce každého súdu a osobitných zásad platných pre všetky úseky
súdu vychádzajúc z článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru a kritéria pre určovanie súdnych
konaní, ktoré majú prebehnúť s väčšou rýchlosťou, stanovené rozhodovacou praxou
Európskeho súdu pre ľudské práva, sú sudcovia povinní vybavovať veci postupne v poradí,
v akom napadli, s výnimkou vecí súvisiacich s vážnym ohrozením života, slobody, zdravia
a živobytia, ako aj rozhodovanie o predbežných opatreniach, námietkach zaujatosti, ktoré
majú prednosť vo vybavovaní pred ostatnými (osobitne väzobné veci, veci výživného, veci
náhrady škody z ublíženia na zdraví, kde je ohrozené živobytie, pracovné veci súvisiace
s ohrozením živobytia a podobne)
I keď nejde o „prednostnú“ vec, Krajský súd v Trenčíne to nezbavilo povinnosti
vybaviť vec v poradí v akom napadla alebo ju nevybaviť vôbec.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, len čo sa konanie začalo (to
platí i pre konanie odvolacie), postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Nemyslíme si, že 19 mesiacov je „... čo najrýchlejšie prejednanie a rozhodnutie...“,
zvlášť keď sa vec ani neprejednáva a tobôž nie je ani náznak, že sa vec prejednáva
a rozhoduje.
Krajský súd v Trenčíne je v celom odvolacom konaní absolútne nečinný a k veci
sťažovateľky až ignorantský, ktorá prežíva súdny teror zo strany jej bývalého manžela, ktorý
ju žaluje v ďalších troch veciach, pričom už tri má úspešne za sebou. A rada by mala i
štvrtú a tak sa postupne zbaviť svojej psychickej záťaže. U sťažovateľov prieťahy spôsobené
a spôsobované Krajským súdom v Trenčíne spôsobujú a prehlbujú stav právnej neistoty,
ohrozujú jej psychiku. Sťažovateľka musí investovať nemalé finančné prostriedky
vo všetkých súdnych konaniach začatých jej bývalým manželom (vrátane veci spočívajúcej
na Krajskom súde v Trenčíne), ktorých návratnosť nekonaním súdov je vzdialená.
Ústava Slovenskej republiky a procesné predpisy upravujúce činnosť súdov
v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných
prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana. (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 70/1998 z 13. januára 1999)
Celé konanie vedené pred Krajským súdom v Trenčíne je tvorené NESKUTOČNÝM
A ÚSTAVNE NETOLEROVATEĽNÝM 19 MESAČNÝM PRIEŤAHOM.
I keď sťažovateľka je pred podaním ústavnej sťažnosti povinná využiť všetky iné
právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných predpisov, tak aby boli
odstránené prieťahy v konaní, v zmysle zásady subsidiarity, nič to neporieši na veci, že
Krajský súd v Trenčíne vec ani za 19 mesiacov nie že neprejednal, ale ani neotvoril spis.
I v prípade sťažnosti k rukám predsedníčky (nech sa nikto nehnevá, po 19 mesiacoch dávať
šancu na odstránenie porušenia práva, čo nie je ani možné odstrániť?), vec sa bude
prejednávať ďalších 12 mesiacov, tak ako si sťažovateľka, a nielen ona, zvykla (personálna
poddimenzovanosť súdu, vysoký nápad a pod.; taktiež neospravedlniteľné). Táto by bola
neúčinná, resp. by nekonvalidovala 19 mesačný neústavný „prestoj“. Alebo by sa rozhodlo
do týždňa? A ak by sa rozhodlo do týždňa ako má takéto expresné rozhodnutie pôsobiť na
sťažovateľku? Sťažovateľka vie, že 19 mesiacov na jej vec ani nepozreli, naopak v očiach
odporcu to bude pôsobiť ako sa jeho veci podrobne venujú, pričom samozrejme opak je
pravdou.
Jedinou možnosťou je len Ústavný súd SR, ktorý v náleze prikáže konať vo veci bez
prieťahov, a aspoň takto prinútiť a prikázať súdu a jeho aparátu to, čo mal už urobiť
„aspoň“ v roku 2012, a to „bezodkladne“ rozhodnúť o odvolaní tak, aby sa jedna kapitola
„justičného života“ sťažovateľky uzavrela. Sťažovateľka už potrebuje poskytnutie ústavnej
ochrany. (...)
V priebehu skutkového stavu(...) ide o porušenie a porušovanie základného práva,
aby sa vec sťažovateľky vedenej Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 4Co/56/2012
prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
(...) Pri ochrane základného práva, aby sa vec sťažovateľky verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov nie je daná právomoc všeobecného súdu vrátane súdu konajúceho
v správnom súdnictve alebo právomoc iného orgánu verejnej moci, na ktorý sa sťažovateľka
môže obrátiť so žiadosťou o ochranu tohto základného práva.
Niet iného súdu, ktorý by chránil základné právo sťažovateľky, a rovnako,
sťažovateľka nemôže uplatniť opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej
zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je oprávnená podľa osobitných predpisov. Krajský súd v Trenčíne mal a má konať iba
vo veci samej. (...)
Na podanie tejto sťažnosti neprichádza k uplynutiu dvojmesačnej lehoty, keďže ide
o prípad porušenia, resp. porušovania základného práva prerokovať vec bez zbytočných
prieťahov a ku dňu podaniu sťažnosti tento stav trvá. Ide o súdne konanie, v ktorom sa
namietajú zbytočné prieťahy. (...)
Návrh na rozhodnutie vo veci samej
Vzhľadom k vyššie uvedenému, žiadame, aby Ústavný súd rozhodol o sťažnosti
sťažovateľky takto:
I. Základné právo sťažovateľky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo postupom Krajského súdu
v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 4Co/56/2012 porušené.
II. Krajskému súdu v Trenčíne prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
4Co/56/2012 konal bez ďalších prieťahov.
III. I. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €(...), ktorej ich
je Krajský súd v Trenčíne povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
IV. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne
úkony vykonané v roku 2013 v zmysle § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb) I. M. v sume 275,94 €(...) advokátovi JUDr. Daliborovi KUCIAŇOVI(...)
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. (...)»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 56/2012.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (napr.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej
rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona
č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného
súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že
účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,
alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17
ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch zásadne
považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia
so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez
zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03). Účinnosť takého právneho prostriedku
ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona
č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať
bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je
kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodala a ani netvrdí, že ju
nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno
vyvodiť ani z obsahu jej sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd,
opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04),
dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by včasné
využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou od
1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neumožnilo účinnú ochranu základného
práva sťažovateľky priznaného jej podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo
potrebné jej sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. januára 2014