Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 439/2014
PDF · 155.9 KB
No categories available
II. ÚS 439/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta
(sudca spravodajca) prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti CELT X s. r. o.,
Holubyho 25, Pezinok, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Bednárovou,
Advokátska kancelária, Jakobyho 9, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok
v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Rob 334/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti CELT X s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2014
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti CELT X s. r. o., Holubyho 25, Pezinok (ďalej len
„sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Bednárovou, Advokátska
kancelária, Jakobyho 9, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 36 Rob 334/2013.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 7. novembra 2013 podala na okresnom súde
návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporcom v 1. rade S. P., s. r. o., a v 2. rade
R. B. o zaplatenie sumy 7 046 € s príslušenstvom. Konanie je vedené na okresnom súde
pod sp. zn. 36 Rob 334/2013.
Vo veci nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté a nebol ani vykonaný žiaden úkon,
ktorý by prispel k ukončeniu veci, a to aj napriek tomu, že sťažovateľka v súlade
s ustanovením § 172 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku predložila spolu s návrhom
na začatie konania návrh platobného rozkazu na tlačive uverejnenom Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky. V takom prípade sa má rozhodnúť do desiatich
pracovných dní odo dňa splnenia podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Taktiež
súdny poplatok zaplatila sťažovateľka v súlade s výzvou okresného súdu z 23. januára 2014.
Vzhľadom na skutočnosť, že odporca v 1. rade je právnickou osobou, sťažovateľka má
oprávnenú obavu, že neskoré rozhodnutie o jeho návrhu by mohlo mať za následok
nevymožiteľnosť jeho nároku.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti
rozhodol týmto nálezom:
„1. Právo CELT X s. r. o... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným
súdom Pezinok v konaní pod sp. zn. 36 Rob 334/2013 v uvedenom spore porušené bolo.
2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby v konaní pod sp. zn. 36 Rob 334/2013
v uvedenom spore konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi CELT X s. r. o... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 2.000,-€ (slovom: dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť mu
do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia za dva úkony
právnej služby advokátovi JUDr. Jane Bednárovej... vo výške 284,08 €... do 15 dní
od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu ústavný súd poukazuje na to,
že špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej
podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj
z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného
súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým
všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy
prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľky
smerujúcej proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné
prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 36 Rob 334/2013, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05,
IV. ÚS 499/2013) je aj právny názor, že účelom práva účastníka konania pred všeobecným
súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám
urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou
nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba
za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa
zákona o súdoch (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), avšak ich využitím nedosiahol
účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.
Ústavný súd považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62
ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 278/04, II. ÚS 28/2014).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje
za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].
Sťažovateľka v čase podania sťažnosti ústavnému súdu ničím nepreukázala, že by
v napadnutom konaní podala sťažnosť predsedovi okresného súdu.
Následne 18. júla 2014 doručila ústavnému súdu „doplnenie sťažnosti“, v prílohe
ktorého bola kópia sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu,
ktorá mu bola doručená 12. júna 2014, pričom sťažnosť ústavnému súdu bola doručená
súbežne (13. júna 2014).
Predseda okresného súdu sťažnosť prešetril a listom sp. zn. Spr. 2069/2014
z 9. júla 2014 sťažovateľke oznámil, že sťažnosť považuje za čiastočne oprávnenú, začo sa
sťažovateľke ospravedlnil, súčasne však poukázal na nesplnenie povinnosti zo strany
sťažovateľky, keď na výzvu konajúceho súdu z 12. júla 2014 „na opravu návrhu v časti
úrokov z omeškania“ sťažovateľka dosiaľ nereagovala. V ďalšom sťažovateľke oznámil, že
po odstránení nedostatkov návrhu z jej strany bude bezodkladne vydaný platobný rozkaz.
Ústavný súd konštatuje, že:
1. podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu súbežne s podaním sťažnosti
ústavnému súdu sa javí byť iba formálnym úkonom sťažovateľky, ktorému nemožno
pripísať účinky splnenia povinnosti pred podaním ústavnej sťažnosti dať príležitosť
konajúcemu súdu na zjednanie nápravy, ak dochádza k prieťahom v konaní,
2. predseda okresného súdu v rámci svojej právomoci po doručení sťažnosti
sťažovateľky skutočne urobil kroky smerujúce k odstráneniu prieťahov v konaní.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Navyše, k námietke sťažovateľky, v ktorej poukazuje na desaťdňovú lehotu [§ 172
ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)], v ktorej mal okresný súd vydať
platobný rozkaz, ústavný súd uvádza, že zo sťažnosti a z príloh predložených sťažovateľkou
zistil, že sťažovateľka podala návrh na vydanie platobného rozkazu 7. novembra 2013,
súdny poplatok za návrh však zaplatila 23. januára 2014, t. j. až po výzve okresného súdu
z 13. januára 2014.
Podľa § 172 ods. 8 OSP ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania
návrh platobného rozkazu na tlačive uverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho
webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené
podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich
pracovných dní od splnenia týchto podmienok.
Z uvedeného vyplýva, že prinajmenšom jedna podmienka konania v zmysle
citovaného ustanovenia nebola zo strany sťažovateľky pri podávaní návrhu na vydanie
platobného rozkazu splnená. Z odpovede predsedu okresného súdu na sťažnosť na prieťahy
v konaní je zrejmé, že sťažovateľka nesplnila viacero podmienok v zmysle § 172 ods. 8
OSP. Sťažovateľka až na výzvu okresného súdu doručila (18. júla 2014) „opravu návrhu
na vydanie platobného rozkazu...“. Domáhať sa preto ochrany svojich práv s odvolávkou
na toto ustanovenie vopred vylučuje úspešnosť takej námietky.
Z dôvodov už uvedených ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá
prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni
tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci,
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2014