Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-56-2012.pdf
PDF · 86.34 KB
Case nature
Subarea
4Co/56/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: R. Q., bytom P. XXX/XX, W. I., zastúpeného JUDr. B. E., advokátom so sídlom Z. XX, K. Q. nad B., proti odporkyni: H. Q., bytom P. XXX/XX, W. I., zastúpenej JUDr. Q. S., advokátkou so sídlom K. 5, V., o zaplatenie 2.113,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. novembra 2011, č.k. 6C/262/2010-93, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 98,92 eur k rukám JUDr. Q. S., advokátky, do 3 dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol nárok navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 2.113,05 eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28C/68/2006 zo dňa 09.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2006. Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol podaný dňa 14.01.2010, konanie prebiehalo na Okresnom súde Trenčín pod č. k. 12C/99/2010 a bolo zastavené uznesením zo dňa 03.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2010 z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom potom, čo odporkyňa v tomto konaní namietala, že návrh bol podaný oneskorene po uplynutí 3-ročnej lehoty. Mal za to, že v danej veci, vychádzajúc z ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné konštatovať, že v danom prípade k bezdôvodnému obohateniu na strane odporkyne nedošlo, pretože odporkyni nebolo poskytnuté ani plnenie bez právneho dôvodu, ani plnenie z neplatného právneho úkonu, ani plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol a vôbec nezískala majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Ak by bolo možné pripustiť, že k bezdôvodnému obohateniu na strane odporkyne niektorým z uvedených titulov došlo, ktorá skutočnosť však nenastala, bolo by nevyhnutné konštatovať, že námietka premlčania bola vznesená správne, pretože v takomto prípade premlčacia lehota by začala plynúť v deň, kedy by odporkyni vznikla povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať, t.j. deň nasledujúci potom, čo by k plneniu titulom bezdôvodného obohatenia prišlo, čo bolo podľa samotného navrhovateľa v priebehu roku 2004. V žiadnom prípade by týmto dňom nebol deň právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Konštatoval, že vôbec je spornou otázka, či uvedené finančné prostriedky navrhovateľom boli vynaložené zo spoločných prostriedkov manželov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď odporkyňa toto odmieta, pričom predložila i čestné vyhlásenie A. C., že táto 04.02.2004 poslala odporkyni sumu 160.000,- Sk, čo odporkyňa preukázala i predložením kreditného avíza zo dňa 04.02.2004. Naopak navrhovateľ, ktorého v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno svoje tvrdenia, že do bytu vo výlučnom vlastníctve odporkyne boli
vložené spoločné finančné prostriedky nepreukázal. Samotné predloženie pokladničných dokladov navrhovateľom nepreukazuje skutočnosť, že sumy na týchto uvedené boli v skutočnosti s poukazom na čestné prehlásenie a výpis z kreditného avíza, uhradené z prostriedkov spoločných. Podľa názoru súdu prvého stupňa uvedenou žalobou nebolo možné nahradiť vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. I v prípade, že uvedená suma by skutočne bola vynaložená zo spoločného majetku účastníkov do výlučného vlastníctva odporkyne, navrhovateľ by mal iba nárok v zmysle citovaného ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka uplatniť si, aby sa mu nahradilo to, čo sa zo spoločného majetku prípadne vynaložilo do výlučného majetku odporkyne a len v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, pričom konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva by bolo realizované podľa zásad stanovených v citovanom ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. V danom prípade nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou, ani rozhodnutím súdu a teda došlo k vyporiadaniu BSM posledným spôsobom podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, uplynutím doby. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. a úspešnej odporkyni priznal náhradu vo výške 100% ňou uplatnených účelne vynaložených trov konania. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol ho zrušiť. K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že neuniesol dôkazné bremeno uviedol, že v konaní preukázal, že nemôže byť pravdivé tvrdenie odporkyne, že účet, na ktoré boli poukázané prostriedky od A. C. bol účtom spoločným, pretože každý z účastníkov mal počas manželstva vlastný účet s výlučným dispozičným oprávnením, čo v konaní preukázal. Uviedol, že nebolo v jeho možnostiach v konaní preukázať, či účet, na ktorý boli poukázané tieto finančné prostriedky bol účtom spoločným, resp. či mal k nemu dispozičné oprávnenie a tiež kto v skutočnosti vyberal a disponoval s prostriedkami na účte a v akej výške. Poukázal na to, že žiadal, aby tieto skutočnosti preukázala odporkyňa, ktorá ako jediná má tu možnosť. Odporkyni bola táto povinnosť pri odročení pojednávania uložená, avšak z jej strany nebola následne splnená a na jej splnení, ani na jeho námietky súd netrval. Vzhľadom k tomu nemôže byť táto skutočnosť vykladaná v jeho neprospech, tak ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Čo sa týka konštatovania súdu prvého stupňa o nenaplnení predpokladov bezdôvodného obohatenia, tak podľa jeho názoru nie je možné tento názor vysloviť bez vykonania vyššie uvedeného dokazovania. Rozhodnutie súdu označil za predčasné a absencia tohto dokazovania, ktoré preukázateľne navrhoval a nebolo v jeho objektívnych možnostiach ich vykonať, resp. zabezpečiť, nemôže byť pre rozhodovanie súdu vykladaná v jeho neprospech.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Považovala za scestné domáhať sa v roku 2008, resp. s iným odstupom času vydania bezdôvodného obohatenia z roku 2004 z dôvodu investovania finančných prostriedkov, ktoré boli získané a spotrebované počas trvania manželstva, bez ohľadu na vlastníctvo bytu, o ktorom navrhovateľ už v roku 2004 vedel, že byt je vo výlučnom vlastníctve odporkyne, pričom odporkyňa preukázala dokonca výlučné vlastníctvo k týmto prostriedkom oproti navrhovateľom predloženým „bločkom“. Za otázne považovala, prečo sa navrhovateľ nedomáhal celej sumy, ale len polovice. Je to i z dôvodu ďalšieho konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva po neúspešnom konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom navrhovateľ v tomto konaní nahradzuje vyporiadanie „bezpodielového spoluvlastníctva“ žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď bezpodielové spoluvlastníctvo tak, ako správne skutkovo i právne zistil súd prvého stupňa zaniklo uplynutím doby podľa § 149 ods. 4 Obč. zákonníka. Námietku navrhovateľa, že súd netrval na predložení výpisov považovala za účelovo a tendenčnú, nakoľko by v žiadnom prípade nebol ovplyvnený skutkový a právny záver súdu prvého stupňa, že vôbec nejde o bezdôvodné obohatenie.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že uplatňovaný nárok navrhovateľa nie je možné právne posúdiť ako bezdôvodné obohatenie a pokiaľ sa týka tvrdenia
navrhovateľa, že na rekonštrukciu sporného bytu vo výlučnom vlastníctva odporkyne boli vynaložené finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
Pokiaľ sa týka právneho záveru súdu prvého stupňa, že nárok navrhovateľa nie je možné právne posúdiť ako bezdôvodné obohatenie, s týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a osvojuje si dôvody napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
K záveru súdu prvého stupňa, že v danej veci navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že na rekonštrukciu sporného bytu vo výlučnom vlastníctve odporkyne, boli vynaložené finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, odvolací súd dodáva:
Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 09.11.2006 č.k. 28C/68/2006-25, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2006, čím zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - účastníkov konania. V konaní bolo nepochybne zistené, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa účastníci konania nedohodli na jeho vyporiadaní, konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedené na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 12C/99/2010-35 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom, po tom, čo odporkyňa v tomto konaní namietala, že návrh bol podaný po uplynutí 3-ročnej lehoty.
Podľa § 149 ods. 4 Obč. zákonníka, ak do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z podielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmý posledný spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorým je uplynutie doby. Trojročná lehota vyplývajúca z § 149 Obč. zákonníka má hmotnoprávnu povahu. Ak v rámci tejto lehoty, ktorá začína plynúť zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedôjde k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak v nej nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie rozhodnutím súdu, platí nevyvrátiteľná právna domnienka spočívajúca v tom, že hnuteľné veci si manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich tieto veci užíval pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti. O ostatných hnuteľných veciach, ktoré výlučne neužíval žiadny zo spoluvlastníkov a o nehnuteľný h veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctva a že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane aj o ostatných spoločných majetkových právach (napr. o spoločných vkladoch, dlhoch alebo pohľadávkach) a v danom prípade o investíciách vynaložených na rekonštrukciu bytu vo výlučnom vlastníctve odporkyne, za predpokladu, že tieto boli vynaložené z prostriedkov BSM účastníkov konania. Podľa tvrdenia navrhovateľa finančné prostriedky na rekonštrukciu predmetného bytu boli vynaložené z prostriedkov BSM. Bolo preto na odporkyni preukázať skutočnosti to vylučujúce . Existenciu investícií vynaložených na rekonštrukciu bytu patriaceho do výlučného vlastníctva druhého manžela, je totiž pri presunutom dôkaznom bremene povinný preukázať ten z manželov, ktorý tvrdí, že boli uskutočnené, pričom ak sa preukáže, že takéto investície boli uskutočnené za trvania manželstva, platí vyvrátiteľná domnienka, že boli vynaložené zo spoločných prostriedkov. Dôkazné bremeno preukázať, že tieto investície neboli vynaložené zo spoločných prostriedkov ťaží toho z manželov, v prospech koho mali byť vynaložené. Odporkyňa v danej veci uniesla dôkazné bremeno, keď preukázala skutočnosti vylučujúce použitie finančných prostriedkov z BSM na rekonštrukciu predmetného bytu, o čom predložila čestné vyhlásenie svojej tety - A. C., z ktorého vyplýva, že dňa 04.02.2004 poslala odporkyni sumu 160.000 Sk za účelom rekonštrukcie bytu na V. XX, O., o čom odporkyňa predložila kreditné avízo peňažného ústavu VÚB a.s. Bratislava zo dňa 04.02.2004. Za tejto situácie je preto návrh navrhovateľa nedôvodný, keď ako už bolo konštatované nejde v danej veci o nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia ani o vyporiadanie BSM podľa posledného spôsobu vyporiadania BSM v zmysle § 149 ods. 4 Obč. zákonníka. Nesprávny
bol však záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, táto vada však nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania spočívajúca v odmene za právne zastúpenie v zmysle vyh. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vychádzajúc z hodnoty veci 2113,05 eur. Právnej zástupkyni patrí odmena za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu 91,29 eur + 1x režijný paušál 7,63 eur, spolu 98,92 eur (§ 10 ods. 1, § 16 ods. 3 cit. vyhlášky).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.