Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 435/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou Mgr. Margarétou Lukačovičovou, Advokátska

kancelária BUZINGER & PARTNERS s. r. o., Námestie Martina Benku 15, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a podľa

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo: „Dňa 9. marca 2018 bolo sťažovateľovi

doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. - 171 z 12. februára

2018, ktorým súd vyzval sťažovateľa, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia

písomne vyjadril k žalobe a ďalším podaniam žalobcov, ktoré mu súd doručil spolu

s uvedeným uznesením.

Na základe uvedeného uznesenia súdu sťažovateľ podaním z 26. marca 2018 podal

okresnému súdu vyjadrenie k žalobe a ďalším podaniam žalobcov.

Z obsahu uvedeného uznesenia súdu a predmetných podaní žalobcov vyplýva, že

žaloba bola podaná na Okresnom súde Bratislava IV už 26. júna 2014, teda takmer

pred 4 rokmi, pričom následne bola žalobcami dopĺňaná podaniami z 15. októbra 2014,

24. júna 2015 a 29. júna 2016. Sťažovateľ sa však o existencii žaloby a ostatných podaní

žalobcov dozvedel až na základe predmetného uznesenia okresného súdu.

Pre dlhodobú nečinnosť a neefektívny postup Okresného súdu Bratislava IV

v predmetnej veci, ktoré sú v zjavnom rozpore so zákonom a napĺňajú znaky arbitrárneho

konania, sa sťažovateľ podaním z 27. marca 2018 obrátil na predsedníčku Okresného súdu

Bratislava IV so sťažnosťou proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Dňa 14. mája 2018 bolo sťažovateľovi doručené oznámenie o prešetrení uvedenej

sťažnosti, v ktorom predsedníčka okresného súdu vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa ako

dôvodnú.“

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „predmetná vec nie je právne ani fakticky

zložitá. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie údajného nedoplatku za služby spojené

s užívaním bytu, teda vec, ktorá je pravidelnou a bežnou súčasťou rozhodovacej praxe

okresného súdu. Pokiaľ ide o správanie sa sťažovateľa ako účastníka konania, sťažovateľ je

v konaní, odkedy sa o ňom dozvedel, aktívny. Na základe predmetného uznesenia a výzvy

okresného súdu sa k žalobe a k ostatným padaniam žalobcov v súdom určenej lehote

podrobne vyjadril a poskytol súdu primeranú súčinnosť a podklady pre konanie

a rozhodnutie. Čo sa týka postupu okresného súdu v konaní, súd v zjavnom rozpore s vyššie

citovanými ustanoveniami zákona (OSP aj ) doručil sťažovateľovi predmetnú žalobu

a ostatné podania žalobcov na vyjadrenie takmer 4 roky od začatia konania. Už táto

samotná skutočnosť naznačuje zjavnú nečinnosť, resp. nesprávny a neefektívny postup

okresného súdu v predmetnej veci...“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

«Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v článku 48 ods. 2 a článku 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € (slovom:

„sedemtisíc eur“), ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť sťažovateľovi

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava IV je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho

zastúpenia zvýšenú o daň z pridanej hodnoty v zákonom ustanovenej výške na účet

spoločnosti BUZINGER & PARTNERS s. r. o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.»

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti.

7. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

11. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

13. V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a listiny a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

ústavný súd poukazuje na to, že špecifickosť sťažnosti podľa spočíva

okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel

zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci

nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej

moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých

ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

14. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti

sťažovateľa smerujúcej proti nečinnosti a proti postupu okresného súdu v napadnutom

konaní, ktorý bol podľa názoru sťažovateľa nesprávny (neefektívny) a ktorým boli podľa

neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

15. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

16. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu (m. m. , ,

) je aj právny názor, že účelom práva účastníka konania pred všeobecným

súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám

urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou

nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané porušenie

základného práva podľa a listiny (ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené

právne prostriedky podľa zákona o súdoch ( ), avšak ich

využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

17. Ústavný súd považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7

a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. , ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].

18. Sťažovateľ preukázal, že 27. marca 2018 podal predsedníčke okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní.

19. Predsedníčka okresného súdu sťažnosť prešetrila a listom sp. zn. Spr. 2024/2018

z 24. apríla 2018 sťažovateľovi oznámila, že sťažnosť považuje za dôvodnú, za zistený

prieťah v napadnutom konaní sa sťažovateľovi ospravedlnila a súčasne mu oznámila, že

„po uplynutí lehoty na podanie vyjadrenia žalobcov, na ktoré boli vyzvaní uznesením

č. k. -195 zo dňa 05.04.2018 zvolí súd vo veci ďalší procesný postup.“.

20. Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,

nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127

na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej

judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie

opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, ).

21. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažnosti predsedníčke okresného súdu

(27. marca 2018) a následné podanie sťažnosti ústavnému súdu (21. mája 2018) sa javí byť

iba formálnym úkonom sťažovateľa a ako takému mu nemožno pripísať účinky splnenia

povinnosti pred podaním ústavnej sťažnosti dať príležitosť konajúcemu súdu na zjednanie

nápravy, ak dochádza k prieťahom v konaní.

22. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

23. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa

odmietol pre jej neprípustnosť.

24. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza:

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu nachádza.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 9. marca 2018 mu bolo doručené uznesenie

okresného súdu č. k. -171 z 12. februára 2018, na základe čoho

sa preukázateľne dozvedel o existencii napadnutého konania. Sťažovateľ podal sťažnosť

ústavnému súdu 21. mája 2018, teda stav jeho právnej neistoty trval ku dňu podania

sťažnosti dva mesiace, a okrem toho sa nepresvedčil o tom, či jeho sťažnosť podaná

predsedníčke okresného súdu bude účinným prostriedkom nápravy.

Vzhľadom na uvedené by sťažnosť sťažovateľa bolo možné odmietnuť podľa § 25

ods. 2 aj ako zjavne neopodstatnenú, keďže sa už na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti takou javí.

25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2018