Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 435/2018
PDF · 169.86 KB
No categories available
II. ÚS 435/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra
2018 predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátkou Mgr. Margarétou Lukačovičovou, Advokátska
kancelária BUZINGER & PARTNERS s. r. o., Námestie Martina Benku 15, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 183/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 183/2014 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo: „Dňa 9. marca 2018 bolo sťažovateľovi
doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 6C 183/2014 - 171 z 12. februára
2018, ktorým súd vyzval sťažovateľa, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia
písomne vyjadril k žalobe a ďalším podaniam žalobcov, ktoré mu súd doručil spolu
s uvedeným uznesením.
Na základe uvedeného uznesenia súdu sťažovateľ podaním z 26. marca 2018 podal
okresnému súdu vyjadrenie k žalobe a ďalším podaniam žalobcov.
Z obsahu uvedeného uznesenia súdu a predmetných podaní žalobcov vyplýva, že
žaloba bola podaná na Okresnom súde Bratislava IV už 26. júna 2014, teda takmer
pred 4 rokmi, pričom následne bola žalobcami dopĺňaná podaniami z 15. októbra 2014,
24. júna 2015 a 29. júna 2016. Sťažovateľ sa však o existencii žaloby a ostatných podaní
žalobcov dozvedel až na základe predmetného uznesenia okresného súdu.
Pre dlhodobú nečinnosť a neefektívny postup Okresného súdu Bratislava IV
v predmetnej veci, ktoré sú v zjavnom rozpore so zákonom a napĺňajú znaky arbitrárneho
konania, sa sťažovateľ podaním z 27. marca 2018 obrátil na predsedníčku Okresného súdu
Bratislava IV so sťažnosťou proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
Dňa 14. mája 2018 bolo sťažovateľovi doručené oznámenie o prešetrení uvedenej
sťažnosti, v ktorom predsedníčka okresného súdu vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa ako
dôvodnú.“
3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „predmetná vec nie je právne ani fakticky
zložitá. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie údajného nedoplatku za služby spojené
s užívaním bytu, teda vec, ktorá je pravidelnou a bežnou súčasťou rozhodovacej praxe
okresného súdu. Pokiaľ ide o správanie sa sťažovateľa ako účastníka konania, sťažovateľ je
v konaní, odkedy sa o ňom dozvedel, aktívny. Na základe predmetného uznesenia a výzvy
okresného súdu sa k žalobe a k ostatným padaniam žalobcov v súdom určenej lehote
podrobne vyjadril a poskytol súdu primeranú súčinnosť a podklady pre konanie
a rozhodnutie. Čo sa týka postupu okresného súdu v konaní, súd v zjavnom rozpore s vyššie
citovanými ustanoveniami zákona (OSP aj CSP) doručil sťažovateľovi predmetnú žalobu
a ostatné podania žalobcov na vyjadrenie takmer 4 roky od začatia konania. Už táto
samotná skutočnosť naznačuje zjavnú nečinnosť, resp. nesprávny a neefektívny postup
okresného súdu v predmetnej veci...“.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
«Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 6C 183/2014 porušil
základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. sp. zn. 6C 183/2014
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € (slovom:
„sedemtisíc eur“), ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť sťažovateľovi
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava IV je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho
zastúpenia zvýšenú o daň z pridanej hodnoty v zákonom ustanovenej výške na účet
spoločnosti BUZINGER & PARTNERS s. r. o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.»
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti.
7. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti.
8. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
11. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
13. V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
ústavný súd poukazuje na to, že špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva
okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel
zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci
nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej
moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto
súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých
ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
14. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti
sťažovateľa smerujúcej proti nečinnosti a proti postupu okresného súdu v napadnutom
konaní, ktorý bol podľa názoru sťažovateľa nesprávny (neefektívny) a ktorým boli podľa
neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2
listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
15. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
16. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05,
IV. ÚS 499/2013) je aj právny názor, že účelom práva účastníka konania pred všeobecným
súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám
urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou
nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny (ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené
právne prostriedky podľa zákona o súdoch (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), avšak ich
využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.
17. Ústavný súd považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7
a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 278/04, II. ÚS 28/2014).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje
za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].
18. Sťažovateľ preukázal, že 27. marca 2018 podal predsedníčke okresného súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní.
19. Predsedníčka okresného súdu sťažnosť prešetrila a listom sp. zn. Spr. 2024/2018
z 24. apríla 2018 sťažovateľovi oznámila, že sťažnosť považuje za dôvodnú, za zistený
prieťah v napadnutom konaní sa sťažovateľovi ospravedlnila a súčasne mu oznámila, že
„po uplynutí lehoty na podanie vyjadrenia žalobcov, na ktoré boli vyzvaní uznesením
č. k. 6C/183/2014-195 zo dňa 05.04.2018 zvolí súd vo veci ďalší procesný postup.“.
20. Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,
nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127
ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej
judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie
opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho
nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08).
21. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažnosti predsedníčke okresného súdu
(27. marca 2018) a následné podanie sťažnosti ústavnému súdu (21. mája 2018) sa javí byť
iba formálnym úkonom sťažovateľa a ako takému mu nemožno pripísať účinky splnenia
povinnosti pred podaním ústavnej sťažnosti dať príležitosť konajúcemu súdu na zjednanie
nápravy, ak dochádza k prieťahom v konaní.
22. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
23. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej neprípustnosť.
24. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza:
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať
o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu nachádza.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 9. marca 2018 mu bolo doručené uznesenie
okresného súdu č. k. 6 C 183/2014-171 z 12. februára 2018, na základe čoho
sa preukázateľne dozvedel o existencii napadnutého konania. Sťažovateľ podal sťažnosť
ústavnému súdu 21. mája 2018, teda stav jeho právnej neistoty trval ku dňu podania
sťažnosti dva mesiace, a okrem toho sa nepresvedčil o tom, či jeho sťažnosť podaná
predsedníčke okresného súdu bude účinným prostriedkom nápravy.
Vzhľadom na uvedené by sťažnosť sťažovateľa bolo možné odmietnuť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde aj ako zjavne neopodstatnenú, keďže sa už na prvý pohľad
a bez najmenšej pochybnosti takou javí.
25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. septembra 2018