Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 538/2015
PDF · 361.14 KB
No categories available
II. ÚS 538/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa
Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpenej obchodnou spoločnosťou AK STEHURA & partners, s. r. o., Fraňa Kráľa 2080,
Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Celestín Stehura, vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 92/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 92/2012 (ďalej aj
„namietané konanie“).
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že 4. mája 2012 na okresnom súde
podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Odporcami sú neznámi
vlastníci, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Sťažovateľka ďalej uviedla:
„V konaní bolo vykonané za celé obdobie iba jedno pojednávanie, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok. OS Žilina moje návrhy na vykonanie dôkazov a to výsluch svedkov
nevykonal, hoc tieto som už uvádzala vo svojom návrhu. KS Žilina uznesením 5Co/349/2013
zo dňa 25.4.2014 rozhodol tak, že predmetný rozsudok OS Žilina zrušil a to i s poukazom
na nevykonané dôkazy, ktoré som navrhovala. OS Žilina od zrušujúceho rozhodnutia KS
Žilina nevykonal žiaden procesný úkon a ani nevytýčil pojednávanie a to viac ako 2 roky...
OS Žilina od zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom bol uvedený
jednoznačný pokyn a to vykonať mnou navrhnuté dôkazy – výsluch svedkov nevykonal
žiaden úkon a ani vo veci nevytýčil pojednávanie. Svedkov, ktorých som navrhovala, som
označila určito už vo svojom návrhu na začatie konania. Po zrušujúcom uznesení KS Žilina
okresný nebol schopný za viac ako 2 roky vytýčiť pojednávanie, resp. vykonať procesný
úkon smerujúci k rýchlemu a efektívnemu rozhodnutiu vo veci samej. Taktiež uvádzam, že
niektorí svedkovia sú vo vyššom veku a vykonanie dôkazu – ich výsluch môže byť
v budúcnosti znemožnený.
Predmetný spor nie je skutkovo a právne náročný a nepresahuje bežnú agendu súdov
v SR a navyše v geografickej oblasti Kysuce vzhľadom na rozdrobenosť a neusporiadanosť
pozemkového vlastníctva ide o pomerne častú agendu tunajších súdov.
Podotýkam tiež, že účastníkmi konania som iba ja navrhovateľka právne zastúpená
a odporcovia 1./ 5./ ako neznámi vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom.
V uvedenom prípade sa teda nejedná ani o náročnosť s ohľadom na účastníkov konania,
nakoľko nepredpokladajú sa v tomto prípade problémy s doručovaní a pod.
Ja – sťažovateľka som neprispela žiadnym závažným spôsobom k dĺžke trvania sporu,
už v návrhu som označila dôkazy, ktoré chcem vykonať, na pojednávaní som sa zúčastnila
spolu so svojim právnym zástupcom...
Žiadam preto, aby Ústavný súd SR mi priznal aj primerané finančné zadosťučinenie
ako náhradu nemajetkovej ujmy. Myslím si, že za primerané finančné zadosťučinenie možno
považovať sumu 4.000, eur a to hlavne z dôvodu, že nečinnosťou súdu nemám možnosť
vykonávať svoje procesné práva a realizovať svoje základné právo na súdnu ochranu.
Poukazujem aj na to, že ja – navrhovateľka hospodárim na predmetných žalovaných
parcelách, vynakladám nemalé finančné prostriedky na ich obhospodarovanie, no za ich
obhospodarovanie zo strany príslušných štátnych organizácií nedostávam žiadne dotácie,
nakoľko nie je vyriešená otázka vlastníctva. Bez ohľadu na rozhodnutie súdu, som
vychádzala zo skutočnosti pri podávaní návrhu, že Slovenská republika je demokratický
a právny štát a teda, že rozhodne o mojej veci v primeranej lehote. Z tohto dôvodu si
myslím, že uvedená suma 4.000, eur bude primeraná konkrétnym okolnostiam prípadu.
Taktiež žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol aj o náhrade trov
právneho zastúpenia, ktoré nech je povinný zaplatiť Okresný súd v Žiline.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1./ Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upraveného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
v Žiline v konaní vedenom pod spisovou značkou 2C/92/2012 bolo porušené.
2./ Okresnému súdu v Žiline prikazuje, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou
2C/92/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3./ ... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000, €
/slovom štyritisíc eur/, ktoré je Okresný súd v Žiline povinný zaplatiť
do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4./ Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť ... aj všetky trovy tohto
konania v sume 355,73, € /slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov/, na účet jeho
právneho zástupcu AK STEHURA & partners, s.r.o., Fraňa Kráľa 2080, 02201 Čadca
do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 92/2012.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05,
IV. ÚS 499/2013) je aj právny názor, že účelom práva účastníka konania pred všeobecným
súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám
urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou
nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch (§ 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), avšak ich využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia
označených práv.
Ústavný súd považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62
ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 278/04, II. ÚS 28/2014).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj
disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a §
120 ods. 7 citovaného zákona].
Sťažovateľka v čase podania sťažnosti ústavnému súdu ničím nepreukázala, že by
v napadnutom konaní podala sťažnosť predsedovi okresného súdu.
Sťažovateľka, hoci je kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konaní
nepodala a ani netvrdí, že ju nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Existenciu
takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jej sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03,
II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04, II. ÚS 374/2014), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti
prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona
Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,
štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe
súdov) v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľky priznanú
jej podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. septembra 2015