Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 538/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej obchodnou spoločnosťou AK STEHURA & partners, s. r. o., Fraňa Kráľa 2080,

Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Celestín Stehura, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„namietané konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že 4. mája 2012 na okresnom súde

podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Odporcami sú neznámi

vlastníci, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Sťažovateľka ďalej uviedla:

„V konaní bolo vykonané za celé obdobie iba jedno pojednávanie, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok. OS Žilina moje návrhy na vykonanie dôkazov a to výsluch svedkov

nevykonal, hoc tieto som už uvádzala vo svojom návrhu. KS Žilina uznesením

zo dňa 25.4.2014 rozhodol tak, že predmetný rozsudok OS Žilina zrušil a to i s poukazom

na nevykonané dôkazy, ktoré som navrhovala. OS Žilina od zrušujúceho rozhodnutia KS

Žilina nevykonal žiaden procesný úkon a ani nevytýčil pojednávanie a to viac ako 2 roky...

OS Žilina od zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom bol uvedený

jednoznačný pokyn a to vykonať mnou navrhnuté dôkazy – výsluch svedkov nevykonal

žiaden úkon a ani vo veci nevytýčil pojednávanie. Svedkov, ktorých som navrhovala, som

označila určito už vo svojom návrhu na začatie konania. Po zrušujúcom uznesení KS Žilina

okresný nebol schopný za viac ako 2 roky vytýčiť pojednávanie, resp. vykonať procesný

úkon smerujúci k rýchlemu a efektívnemu rozhodnutiu vo veci samej. Taktiež uvádzam, že

niektorí svedkovia sú vo vyššom veku a vykonanie dôkazu – ich výsluch môže byť

v budúcnosti znemožnený.

Predmetný spor nie je skutkovo a právne náročný a nepresahuje bežnú agendu súdov

v SR a navyše v geografickej oblasti Kysuce vzhľadom na rozdrobenosť a neusporiadanosť

pozemkového vlastníctva ide o pomerne častú agendu tunajších súdov.

Podotýkam tiež, že účastníkmi konania som iba ja navrhovateľka právne zastúpená

a odporcovia 1./ 5./ ako neznámi vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom.

V uvedenom prípade sa teda nejedná ani o náročnosť s ohľadom na účastníkov konania,

nakoľko nepredpokladajú sa v tomto prípade problémy s doručovaní a pod.

Ja – sťažovateľka som neprispela žiadnym závažným spôsobom k dĺžke trvania sporu,

už v návrhu som označila dôkazy, ktoré chcem vykonať, na pojednávaní som sa zúčastnila

spolu so svojim právnym zástupcom...

Žiadam preto, aby Ústavný súd SR mi priznal aj primerané finančné zadosťučinenie

ako náhradu nemajetkovej ujmy. Myslím si, že za primerané finančné zadosťučinenie možno

považovať sumu 4.000, eur a to hlavne z dôvodu, že nečinnosťou súdu nemám možnosť

vykonávať svoje procesné práva a realizovať svoje základné právo na súdnu ochranu.

Poukazujem aj na to, že ja – navrhovateľka hospodárim na predmetných žalovaných

parcelách, vynakladám nemalé finančné prostriedky na ich obhospodarovanie, no za ich

obhospodarovanie zo strany príslušných štátnych organizácií nedostávam žiadne dotácie,

nakoľko nie je vyriešená otázka vlastníctva. Bez ohľadu na rozhodnutie súdu, som

vychádzala zo skutočnosti pri podávaní návrhu, že Slovenská republika je demokratický

a právny štát a teda, že rozhodne o mojej veci v primeranej lehote. Z tohto dôvodu si

myslím, že uvedená suma 4.000, eur bude primeraná konkrétnym okolnostiam prípadu.

Taktiež žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol aj o náhrade trov

právneho zastúpenia, ktoré nech je povinný zaplatiť Okresný súd v Žiline.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1./ Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upraveného v článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu

v Žiline v konaní vedenom pod spisovou značkou bolo porušené.

2./ Okresnému súdu v Žiline prikazuje, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou

konal bez zbytočných prieťahov.

3./ ... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000, €

/slovom štyritisíc eur/, ktoré je Okresný súd v Žiline povinný zaplatiť

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4./ Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť ... aj všetky trovy tohto

konania v sume 355,73, € /slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov/, na účet jeho

právneho zástupcu AK STEHURA & partners, s.r.o., Fraňa Kráľa 2080, 02201 Čadca

do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu (m. m. , ,

) je aj právny názor, že účelom práva účastníka konania pred všeobecným

súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám

urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou

nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané porušenie

základného práva podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), avšak ich využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia

označených práv.

Ústavný súd považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62

ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. , ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a §

120 ods. 7 citovaného zákona].

Sťažovateľka v čase podania sťažnosti ústavnému súdu ničím nepreukázala, že by

v napadnutom konaní podala sťažnosť predsedovi okresného súdu.

Sťažovateľka, hoci je kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konaní

nepodala a ani netvrdí, že ju nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Existenciu

takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jej sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. ,

, , ), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti

prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona

Slovenskej národnej rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,

štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov) neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľky priznanú

jej podľa , a preto podľa v spojení s zákona

o ústavnom súde bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015