Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/92/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: N. U., nar. XX.X.XXXX, bytom C. č. XX, právne zastúpená: JUDr. Celestín Stehura, advokát, AK Fr. Krála 2080, Čadca, proti žalovaným: 1/ H. O. Y., na neznámom mieste, 2/ X. O. Y., na neznámom mieste, 3/ Z. O. Y., na neznámom mieste, 4/ X. O. Y., rod. V., na neznámom mieste, 5/ Y. O. Y., na neznámom mieste, všetci zastúpení: Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

Súd určuje, že nehnuteľnosti, ktoré sú vedené na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, obce C.:

- na LV č. XXXX ako EKN XXXX - orná pôda o výmere XXX m2,

- na LV č. XXXX ako Q. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2,

- na LV č. XXXX ako EKN XXXX - orná pôda o výmere XXX m2,

- na LV č. XXXX ako EKN XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2,

- na LV č. XXXX ako EKN XXXX - orná pôda o výmere XXX m2,

- na LV č. XXXX ako EKN XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2,

- na LV č. XXXX ako EKN XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2,

- na LV č. XXXX ako EKN XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2,

- na LV č. XXXX ako EKN XXXX - orná pôda o výmere XXX m2,

- na LV č. XXXX ako EKN XXXX - orná pôda o výmere XXX m2,

- na LV č. XXXX ako EKN XXXX - orná pôda o výmere XXX m2,

- na LV č. XXXX ako EKN XXXX - orná pôda o výmere XXX m2,

- na LV č. XXXX ako EKN XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2,

- na LV č. XXXX ako EKN XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2,

- na LV č. XXXX ako EKN XXXX - orná pôda o výmere XXX m2,

- na LV č. XXXX ako EKN XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2,

- na LV č. XXXX ako EKN XXXX - orná pôda o výmere XXX m2 p a t r i a do výlučného vlastníctva žalobcu N. U., rod. U. v 1/1.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedeným na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, pre obce C.. Jedná sa o ornú pôdu. Túto mala zakúpiť v roku 2008 od Y. T., ktorý nehnuteľnosti užíval výlučne sám ako vlastné. Ten ju mal uistiť, že nehnuteľnosti vždy vlastnili a užívali len jeho právni predchodcovia, ktorí sa v roku 1861 odsťahovali do USA. Právni predchodcovia nehnuteľnosti užívali v celosti, z týchto platili dane, odvádzali štátu kontingenty a boli si vedomí toho, že sú výučnými vlastníkmi. Svoj návrh oprela o ust. § 134 ods. 1 O.z.

Neznámych vlastníkov v konaní zastupoval Slovenský pozemkový fond (SPF) ako zástupca žalovaných. Tento žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Žalobkyňa zakúpila nehnuteľnosti uvedené v kúpnej zmluve v podiele 1-iny. Uchopenie sa držby nie je len faktickým činom, ale i prejavom vôle, nakoľko predpokladá držobnú vôľu. V konkrétnom prípade nemožno hovoriť o dobrej vôli a nemožno hovoriť ani o dobromyseľnosti, že tieto nehnuteľnosti vydržala, resp. vydržali právni predchodcovia predávajúceho Y. T.. 2. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že súd v tejto veci už raz rozhodoval, a to rozsudkom 2C/92/2012 - 47 dňa 15.4.2013, kedy žalobu žalobkyne zamietol. Vtedy v podstate súd prvej inštancie konštatoval, že zo strany žalobkyne nešlo o dobromyseľné užívanie týchto nehnuteľností s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalobkyňa nesplnila zákonom predpísanú lehotu na vydržanie. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie.

3. Uznesením Krajského súdu v Žiline ako súdu druhej inštancie 5Co/349/2013- 65 dňa 25.2.2014 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V podstate z tohto rozhodnutia vyplynulo, že podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nevykonal žalobkyňou navrhované dôkazy, ktoré produkovala práve na podporu svojich tvrdení uvedených v žalobe na začatie konania, ako i v priebehu celého prvostupňového konania, odňal žalobkyni možnosť riadne konať pred súdom, keď žalobu okrem iného zamietol aj z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Okrem toho nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ustanovenie § 134 ods. 3 O.z. vyložil nesprávne, pretože podľa uvedeného ustanovenia do doby podľa ods. 1 § 134 O.z. sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

4. Súd v ďalšom postupoval v intenciách rozhodnutia súdu druhej inštancie. Opätovne vypočul sporové strany, oboznámil sa s výpismi z kat. nehnuteľností, LV, písomným potvrdením obce C., vypočul svedka L. U., oboznámil sa so zápisnicou zo dňa 21.8.1937 a zistil nasledovné:

5. Žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX, a to 18.3.2009, kedy tieto mala kúpiť od Y. T. (súdnu nebola predložená ani len kúpno-predajná zmluva). Y. sa o nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, pre kat. úz. C. tak, ako sú vymenované v petite tohto rozsudku.

6. Predmetom sporu bolo teda určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.

7. Žalobkyňa aj na pojednávaní zotrvala na svojej písomnej žalobe. Dôvodila vydržanie tou skutočnosťou, že v roku 2008 od Y. T. kúpila tieto nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti predávajúci užíval výlučne sám ako svoje vlastné, pričom ju uistil, že tieto nehnuteľnosti vždy vlastnili a užívali len jeho právni predchodcovia, pretože žalovaní sú od roku 1861 odsťahovaní do USA a pred vysťahovaním svoje podiely darovali jeho právnym predchodcom. Právni predchodcovia Y. T. žalované nehnuteľnosti vždy užívali v celosti, z týchto nehnuteľností platili dane, odvádzali štátu kontingenty a boli si vedomí toho, že sú výlučnými vlastníkmi týchto nehnuteľností.

8. Zástupca žalovaných SPF na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc predovšetkým na tú skutočnosť, že žalobkyňa odkúpila od predávajúceho len 1-inu nehnuteľností. Navyše neboli splnené podmienky vydržania. Poukázal aj na tú skutočnosť, že k celkovému posúdeniu tohto prípadu chýba aj samotná vložka č. XXX kat. územia C.. Žalobkyňa podľa jeho názoru síce doložila listinné dôkazy, ale len výpisy z kat. nehnuteľností, z ktorých vyplýva, že ako vlastníci týchto nehnuteľností sú zapísaní žalovaní v rade 1/ až 5/. Z týchto LV vyplýva, že kúpno-predajnou zmluvou č. V XXXX/XX zo dňa 18.3.2009 žalobkyňa sa stala spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností, avšak len v 1-ine. Podľa jeho názoru treba jednoznačne vychádzať z ust. § 134 ods. 1 a ods. 3 O.z.

9. Súd na podporu tvrdení žalobcu vypočul v spore aj svedka L. U., rok narodenia XXXX. Vo svojej výpovedi uviedol, že pochádza z C. , vyrastal v tejto obci. Od malička pozná rodinu T. aj W.. T. boli ich vzdialenejšia rodina z otcovej strany a W. zasa bola rodina bližšia jeho babke. Už od malička pracovali na poliach aj na svojich aj na tých, čo sú predmetom tohto súdneho sporu. L. H. T., rod. W. to boli veľkí gazdovia, mali jedného syna Y. T., lenže tento nebýval v C., býval v Prievidzi, takže im nemal kto pomáhať. Oni ako deti, ako aj celá rodina, chodievali pomáhať gazdinej H. T., prakticky

od roku 1975, čo si pamätá, až do roku 1990. V roku 1990 sa H. T. rozhodla tieto nehnuteľnosti predať, resp. prenajať. Mienila však tieto nehnuteľnosti predať alebo prenajať len v celistvosti. Ešte z počutia vedel, že H. O. a ďalší - Y. odišli do Ameriky. Pozdravy posielali do roku 1920. Odchodom túto svoju pôdu predali T., teda H. T.. Znova zopakoval, že H. T. mala len jediného syna Y. T., ktorý býval v Prievidzi. Je to ten T., ktorý neskôr odpredal tieto pozemky terajšej žalobkyni.

10. Z pripojenej zápisnice napísanej dňa 21.8.1937 v obci C. na verejnom pojednávaní ohľadne náležitosti zápisu vlastníckeho práva skutočných držiteľov, a to T. T. a manželka T. T. - R. k nehnuteľnostiam vedených v pozemkovej knihe katastra C. bola spísaná zápisnica v podstate v takomto znení:

- Po oboznámení sa so žiadosťou o zápis vlastníckeho práva skutočného držiteľa, ktorá je základom tohto pojednávania bola žiadosť o zápis schválená. V protokole obce C. pod bodom A 2 O. Y. H.; A 3 O. Y. X. U., X. V., Y. a U. mimoleta ešte pred rokom 1870 postúpili na základe darujúcej zmluvu a peňažného zaplatenia čiastky 15 florin. celé svoje podiele na ich mene uvedené v protokole 159 obsiahnuté v prospech T. C. T.. Ten aj hneď do skutočnej držby a užívania role vstúpil. Takto ich v celistvosti užíval až do svojej smrti. Po smrti toto vlastníctvo znášal syn T. T.. Darujúca a vyrovnajúca zmluva bola na tomto pojednávaní predložená k nahliadnutiu. Na základe tohto skutkového stavu zapísané nehnuteľnosti na mene pozemk. zapísaných vlastníkov O. X., Y., U., X. V., U. mimoletá budú zapísané v prospech T. T. a manž. Toto sa zaznamenáva aj v prípade vtelenia do pozemkového protokolu 159 obce. Toto vyhlásenie bolo podpísané dňa 21.8.1937 starostom obce, členom obecného predstavenstva, dôverníkom a samotnými žiadateľom. Z tohto listinného dôkazu možno skutočne nadobudnúť presvedčenie, že vlastníkmi nehnuteľností boli teraz žalovaní nachádzajúci sa na neznámom mieste. Títo ešte v roku 1861 sa vysťahovali do Ameriky. Ešte pred odsťahovaním odpredali nehnuteľnosti v tej dobe za 15 florinov v prospech T. C. T.. Tento na základe tejto spísanej zápisnice ich v celistvosti užíval až do svojej smrti. Po smrti toto vlastníctvo znášal syn T. T. a jeho manželka H. T., o ktorej vypovedal aj svedok L. U.. Zo zápisnice vyplynulo aj to, že pred vysťahovaním do USA bola spísaná aj darujúca zmluva. Túto mali k dispozícii ešte aj v roku 1937 v obci C., najmä starosta, ktorý spisoval túto zápisnicu. Po T. T. a jeho manželke H. prededil vlastníctvo ich jediný syn Y. T. žijúci v Prievidzi, ktorý odpredal nehnuteľnosť terajšej žalobkyni. Stalo sa tak na základe kúpno-predajnej zmluvy č. V XXXX/XX dňa 18.3.2009.

11. Súd tento konkrétny prípad posudzoval v zmysle nasledovných stanovení.

12. Podľa § 134 ods. 1 O.z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

13. Podľa § 134 ods. 3 O.z. do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

14. Podľa § 130 ods. 1 O.z, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

15. Je nepochybné a súd to mal preukázané, že žalobkyňa tieto nehnuteľnosti užívala od roku 1990, a to na základe nájomnej zmluvy s jej právnym predchodcom Y. T.. Ten ju uistil, že žalované nehnuteľnosti patria výlučne jemu, avšak tieto nemá právne vysporiadané. Následne ich odkúpila v roku 2008 od tejto osoby s tým, že ich právne vysporiada. Samotnou kúpnou zmluvou v roku 2008 vstúpila do všetkých práv, ktoré patrili jej právnemu predchodcovi v zmysle § 134 ods. 3 O.z. Súd musel do jej oprávnenej držby započítať aj dobu Y. T. a všetkých jeho právnych predchodcov, t.j. jeho rodičov. Títo získali predmetné nehnuteľnosti na základe darujúcej zmluvy a peňažného zaplatenia čiastky 15 florinov ešte pred rokom 1987, kedy im vlastníci, v žalobe označení ako žalovaní, tieto nehnuteľnosti darovali. Vzhľadom na tú skutočnosť, že aj právni predchodcovia boli dobromyseľní a na základe kúpno-predajnej zmluvy vstúpili do vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, musel súd dať za pravdu žalobkyni a priznať jej vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe vydržania.

16. Žalobkyňa navyše preukázala aj svoj naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 137

písm. c/. Nehnuteľnosti kúpila v dobrej viere od Y. T., pričom aj z výpisov z LV vyplýva, že je len spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností v 1-ine, a to z toho titulu, že žalovaní v rade 1/ až 5/ sú na neznámom mieste. Na základe vykonaného dokazovania títo ešte v roku 1861 sa vysťahovali do Amerika. Žalobou sa teda domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v 1/1-ine, pretože ostatné spoluvlastnícke podiely naďalej sú napísané na neznámych vlastníkov. Už to súd spomínal, že títo neznámi vlastníci pred svojím odchodom tieto nehnuteľnosti darovali za 15 florinov v prospech T. C. T.. Po smrti toto vlastníctvo znášal syn T. T. a jeho manžela H. T., neskôr ich syn Y. T.. Tento dôkaz sa javil súdu ako dôkaz, ktorý preukázal, že neznámi vlastníci ešte pred odchodom do Ameriky skutočne odpredali v celosti túto nehnuteľnosť T. C. T.. Z tohto dôvodu vyhovel žalobe žalobkyni tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

17. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 - súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto konaní to bola žalobkyňa, ktorá mala v tomto konaní úspech v plnom rozsahu. Táto si však neuplatnila žiadne nároky na náhradu trov konania, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).