Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 272/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť , zastúpenej

advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v. o. s., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, v mene

ktorej koná advokát JUDr. Celestín Stehura, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 363,79 €

(slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov), ktorú j e Okresný súd Žilina

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Celestína Stehuru, advokátska

kancelária STEHURA & partners, v. o. s., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 24. mája 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v napadnutom konaní ako

žalobkyňa, ktorá sa návrhom podaným okresnému súdu 4. mája 2012 domáhala určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Na strane žalovaných vystupuje päť neznámych

vlastníkov, ktorí sú zastúpení Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“). Vo veci

bolo nariadené iba jedno pojednávanie, na ktorom bol zároveň vyhlásený rozsudok.

Okresný súd nevykonal sťažovateľkou navrhované dôkazy, ktoré navrhovala v návrhu

na začatie konania. Po podaní odvolania bol tento rozsudok zrušený uznesením Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd) sp. zn. z 25. apríla 2014. Po vrátení

veci späť na okresný súd nebol vykonaný zo strany súdu viac ako dva roky žiaden procesný

úkon a nebolo ani nariadené pojednávanie. Sťažovateľka preto podala 6. októbra 2016

sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v napadnutom konaní a sťažnosť bola

vyhodnotená ako opodstatnená. Napriek tomu bol okresný súd aj naďalej nečinný

a nevykonal vo veci žiaden úkon. Sťažovateľka poukázala tiež na skutočnosť, že niektorí

z ňou navrhnutých svedkov sú už vo vyššom veku a ich výsluch môže byť postupom času

znemožnený.

3. Vzhľadom na priebeh napadnutého konania sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

nálezom vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať

bez zbytočných prieťahov a aby jej bolo priznané zo strany okresného súdu finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 € a náhrada trov konania vo výške 363,79 €.

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril podpredseda okresného

súdu listom z 27. júna 2017, v ktorom zhrnul v súlade s tvrdeniami sťažovateľky doterajší

priebeh napadnutého konania. Podpredseda okresného súdu navyše uviedol, že potom,

ako sťažovateľka podala sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v napadnutom

konaní, bolo konajúcim sudcom nariadené pojednávanie na 3. október 2016, ktoré však

muselo byť zrušené pre pracovnú neschopnosť sudcu. Následne bolo pojednávanie určené

na 8. december 2016, ale to bolo opäť odročené z tohto istého dôvodu. V súčasnosti je

vo veci nariadené pojednávanie na 31. júl 2017. Podpredseda okresného súdu tiež uviedol,

že napadnuté konanie považuje za skutkovo zložité vzhľadom na rozpornú judikatúru

vo vzťahu k pasívnej legitimácii osôb s neznámym pobytom či neznámych vlastníkov.

Podpredseda okresného súdu tiež vyjadril názor, že opakovanú pracovnú neschopnosť

sudcu, pre ktorú došlo k odročeniu pojednávaní, nemožno považovať za neodôvodnené

prieťahy.

5. Podpredseda okresného súdu vo vyjadrení z 27. júna 2017 zároveň oznámil,

že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania. Rovnako sa vyjadril

právny zástupca sťažovateľky podaním z 12. júna 2017, v ktorom oznámil, že súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania.

6. V súlade so súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci vo vzťahu

k namietaným prieťahom. Následne ústavný súd pristúpil k posúdeniu napadnutého konania

z hľadiska tvrdeného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(obdobne , ).

10. Keďže konanie začalo za účinnosti Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu

vychádzala z dikcie ustanovenia , ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.

Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť

(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil a ktorý vo svojich

ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 157

ods. 1 súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania (obdobne § 100 ods. 1

).

11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

12. Predmetom napadnutého konania je určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam. Po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec tvoriacu

rozhodovaciu agendu súdov. Napadnuté konanie sa zásadne nevyznačuje nadmernou

právnou zložitosťou. Určitý stupeň faktickej zložitosti môže vyplývať zo skutočnosti,

že účastníkmi by mali byť aj neznámi vlastníci či osoby s neznámym pobytom. Na túto

stránku napadnutého konania poukázal vo vyjadrení podpredseda okresného súdu.

Určitá zložitosť veci však neodôvodňuje nečinnosť súdu trvajúcu viac ako dva roky po tom,

ako bol prvý rozsudok okresného súdu zrušený uznesením krajského súdu z 25. apríla 2014.

Túto nečinnosť pritom podpredseda okresného súdu vo vyjadrení vôbec nerozporoval.

12.1 Ústavný súd ďalej posudzoval spôsob správania sťažovateľky z hľadiska vplyvu

na priebeh konania. Ústavný súd nezistil v postupe či správaní sťažovateľky žiadne

skutočnosti, ktoré by jej bolo potrebné pripísať na ťarchu. Ani podpredseda okresného súdu

vo vyjadrení nenamietal správanie sťažovateľky ako dôvod celkovej dĺžky napadnutého

konania.

12.2 Napokon, ústavný súd posúdil z hľadiska existencie zbytočných prieťahov

samotný postup okresného súdu v konaní.

Konanie začalo 10. mája 2012, keď bol na okresnom súde podaný návrh na určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Okresný súd vyzval 18. mája 2012 sťažovateľku

na zaplatenie súdneho poplatku. Ten sťažovateľka uhradila 4. júna 2012. Vo veci bolo

nariadené jedno pojednávanie (15. apríla 2013), na ktorom bolo vyhlásený rozsudok,

ktorým bol návrh v celom rozsahu zamietnutý. Sťažovateľka podala proti rozsudku

odvolanie. Spis bol z cieľom rozhodnutia o odvolaní odoslaný na krajský súd, ktorý

rozhodol uznesením sp. zn. z 25. apríla 2014 tak, že napadnutý rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd poukazuje na nečinnosť okresného súdu v období po 25. apríli 2014

až do 8. septembra 2016, keď bol konajúcim sudcom určený termín pojednávania

na 3. október 2016. Toto pojednávanie rovnako, ako aj ďalšie pojednávanie určené

na 8. december 2016 však bolo odročené pre pretrvávajúcu pracovnú neschopnosť sudcu.

13. Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že istá miera vecnej zložitosti veci

či rozporná judikatúra nemôže odôvodniť nečinnosť súdu v trvaní viac než dva roky. Pritom

následné úkony súdu (nariadenie dvoch pojednávaní) tiež neviedli k nastoleniu právnej

istoty účastníkov konania, pretože boli odročené. K prieťahom v danom konaní tak nedošlo

v dôsledku správania sťažovateľky, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu.

v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým

vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Všeobecne je štát povinný usporiadať svoj

justičný systém tak, aby súdy mohli každému zaručiť právo, aby o jeho záležitostiach

týkajúcich sa práv a záväzkov bolo právoplatne rozhodnuté v primeranej lehote.

15. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,

podľa ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania (strán sporu). Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (napr. , , ,

, ).

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti hodnotené v bode 12.1 až 12.3 ústavný súd

dospel k záveru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(bod 1 výroku rozhodnutia).

17. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa a

písm. a) konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov (bod 2

výroku rozhodnutia).

18. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky

podľa , zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané primerané finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 €, ktorú odôvodňuje nečinnosťou súdu, v dôsledku čoho

nemôže realizovať svoje procesné práva. Sťažovateľka tiež poukázala na skutočnosť,

že na žalovaných parcelách hospodári a vynakladá nemalé finančné prostriedky

na ich obhospodarovanie, avšak vzhľadom na neusporiadané vlastnícke pomery nemôže

poberať od príslušných úradov žiadne dotácie.

19. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

20. Vzhľadom na žiadosť sťažovateľky, hodnotenie jej správania v tomto náleze

(bod 12.1) a tiež aj iné okolnosti danej veci (obdobie nečinnosti okresného súdu, celkovú

dĺžku konania, predmet konania a jeho význam pre sťažovateľku, ako aj finančné straty,

ktoré z dôvodu pretrvávajúceho stavu právnej neistoty musí znášať) ústavný súd rozhodol

o priznaní finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € (bod 3 výroku rozhodnutia).

21. Ústavný súd napokon podľa rozhodol aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

advokátom JUDr. Celestínom Stehurom.

Sťažovateľka uplatnila v petite sťažnosti úhradu trov konania spolu v sume 363,79 €.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti) uskutočnené

v roku 2016. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený

v roku 2016 bola 143 € a hodnota režijného paušálu 8,58 €. Trovy konania tak predstavujú

v takomto prípade 303,16 €. Advokátska kancelária, ktorá sťažovateľku v konaní pred

ústavným súdom zastupuje, je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), preto

bolo potrebné k sume 303,16 € pripočítať 20 % (čo predstavuje sumu 60,63 €). Celkové

trovy konania tak predstavujú sumu 363,79 €. Ústavný súd preto v súlade s § 20 ods. 4

priznal ich náhradu v celej požadovanej výške.

22. Okresný súd je povinný zaplatiť túto sumu na účet právneho

zástupcu sťažovateľky JUDr. Celestína Stehuru, advokátska kancelária STEHURA

& partners, v. o. s. ( v spojení s ),

(bod 4 výroku nálezu).

23. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017