Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 158/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka o sťažnosti RNDr. J. B., K., t. č. Česká republika, zastúpeného advokátom

JUDr. D. S., K. C., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp.

zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo RNDr. J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. )

p o r u š e n é b o l o .

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. RNDr. J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc

eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť RNDr. J. B. trovy právneho

zastúpenia v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem

centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. D. S., K. C., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2010

doručená sťažnosť RNDr. J. B., K., t. č. Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. D. S., K. C., ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. , postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Návrh na začatie konania som podal dňa 03. 04. 2000.

Dňa 15. 06. 2001 Okresný súd Bratislava II postúpil súdny spis sp. zn.

Krajskému súdu v Bratislave ako vecne príslušnému na konanie.

Nakoľko Okresný súd Bratislava II, ktorý vo veci nebol vecne príslušný mal podlá

procesných predpisov postúpiť vec príslušnému súdu neodkladne, preto tvrdím, že vo veci

postupom Okresného súdu Bratislava II boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní.“

Vo vzťahu ku konaniu vedenému krajským súdom a najvyšším súdom sťažovateľ

uviedol:

„Namietam lehotu medzi vynesením rozsudku súdu prvého stupňa dňa 08. 12. 2006

a vynesením uznesenia súdu druhého stupňa dňa 05. 09. 2008, ktorá je neprimeraná…

Namietam lehotu medzi podaním môjho odvolania zo dňa 06. 02. 2007 proti

rozsudku súdu prvého stupňa č. k. -105 a rozhodnutím odvolacieho súdu č. k.

zo dňa 05. 09. 2008, ktorá je neprimeraná…

Namietam lehotu medzi podaním môjho odvolania zo dňa 06. 02. 2007 proti

rozsudku súdu prvého stupňa č. k. -105 a vynesením uznesenia súdu prvého

stupňa dňa 31. 10. 2007, ktorým ma vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podané

odvolanie v zmysle usmernenia najvyššieho súdu, ktorá je neprimeraná…

Namietam lehotu medzi podaním môjho odvolania zo dňa 28. 11. 2007 proti

uzneseniu krajského súdu č. k. -121 zo dňa 31. 10. 2007 a rozhodnutím

odvolacieho súdu č. k. zo dňa 05. 09. 2008, ktorá je neprimeraná…

Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky hore uvedenými

neprimeranými lehotami porušili… moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 ...

je potrebné poukazovať na odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu č. k.

zo dňa 05. 09. 2008. V odôvodnení najvyšší súd namieta procesnoprávne

vadný postup krajského súdu v konaní… krajský súd nezistil riadne skutkový stav

a nevyvodil z neho správne právne závery. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupne

neobsahuje zákonom predpokladané náležitosti odôvodnenia...

Horeuvedenými nesprávnymi činnosťami Krajský súd v Bratislave spôsobil zbytočné

prieťahy v konaní a porušil moje základné právo, aby moja záležitosť bola v primeranej

lehote prejednaná v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru.

Tvrdím, že odvolacie konanie v merite veci a odvolacie konanie o vyrubení súdneho

poplatku bolo vynútené Krajským súdom v Bratislave, resp, jeho nesprávnymi činnosťami.“

K priebehu konania potom, ako bol uznesením najvyššieho súdu č. k.

-131 z 5. septembra 2009 zrušený rozsudok krajského súdu č. k.

-105 z 8. decembra 2006 a bolo potvrdené uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 31. októbra 2007 o povinnosti sťažovateľa zaplatiť súdny poplatok za ním

podané odvolanie, sťažovateľ uviedol:

„Dňa 27. 03. 2009 sa na krajskom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 15. 05. 2009. Na pojednávaní som oznámil súdu, že žiadosťou zo dňa 17. 03. 2009 som

uplatnil u správcu konkurznej podstaty ďalšie pracovné nároky na náhradu mzdy vo výške

82.733,28 EUR za obdobie troch mesiacov pred vyhlásením konkurzu a za obdobie od

vyhlásenia konkurzu.

Dňa 15. 05. 2009 sa na krajskom súde konalo pojednávanie, na ktorom bolo prijaté

uznesenie č. k. -149, ktorým súd návrh na rozšírenie žaloby zo dňa 15. 05.

2009 vo výške 82.733,28 EUR zamietol. Súd pojednávanie odročil na neurčito, a to do

termínu právoplatnosti rozhodnutia o rozšírení návrhu, uznesenia č. k. -149.

Dňa 07. 08. 2009 som podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu zo dňa 15. 05.

2009, č. k. -149.

Dňa 14. 10. 2009 najvyšší súd uznesením č. k. potvrdil uzneseniu

krajského súdu zo dňa 15. 05. 2009, č. k. -149. Patrí k skutočnostiam, že

odvolací súd v oddôvodnení rozhodnutia uviedol že obsah spisu potvrdzuje opodstatnenosť

môjho tvrdenia, že moje písomné podania a ústne vyjadrenia v konaní na súde prvého

stupňa neboli návrhom na rozšírenie žaloby a z čoho vyplýva, že súd prvého stupňa

rozhodol bez návrhu. Na tomto základe odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil.

Dňa 03. 12. 2009 najvyšší súd opravným uznesením č. k. opravil

svoje uznesenie zo dňa 14. 10. 2009 vo výrokovej časti takto:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 05. 2009, č. k. -149

zrušuje.

Znova je potrebné poukazovať na odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu, teraz

na č. k. zo dňa 14. 10. 2009. V odôvodnení najvyšší súd namieta ďalší

procesnoprávne vadný postup krajského súdu v konaní, konkrétne to, že prvostupňový súd

napadnutým uznesením rozhodol bez návrhu.

Krajský súd v Bratislave dňa 27. 03. 2009 a dňa 15. 05. 2009 celkom zbytočne

pojednával o údajnom rozšírení návrhu. Dňa 27. 03. 2009 bez relevantného dôvodu odročil

pojednávanie na 15. 05. 2009, a bez relevantného dôvodu a celkom zbytočne zaťažoval

účastníkov konania s procesnými úkonmi a neoprávnene ich nútil k písomným vyjadreniam.

Krajský súd v Bratislave dňa 15. 05. 2009 celkom zbytočne a bez skutočného právneho

dôvodu odročil pojednávanie na neurčito...

Horeuvedenými nesprávnymi činnosťami Krajský súd v Bratislave spôsobil ďalšie

zbytočné prieťahy v konaní…

Tvrdím, že aj toto odvolacie konanie, teraz o procesnoprávnej otázke bolo vynútené

Krajským súdom v Bratislave, resp, jeho nesprávnymi činnosťami...

Momentálne vo veci som predvolaný na pojednávanie dňa 12. 03. 2010.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , , priznal mu finančné zadosťučinenie

v sume 7 000 € a náhradu trov konania.

Ústavný súd uznesením č. k. -16 z 28. apríla 2010 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa

v časti, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. )

a vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol.

Predsedníčka krajského súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3256/2010 zo 14. mája 2010, v ktorom opísala priebeh

v období od 8. decembra 2006 do 5. novembra 2008 a uviedla: „Poukazujúc na toto

sťažovateľom namietané obdobie, konštatujem, že s ohľadom na vykonané vyššie uvedené

procesné úkony Krajského súdu v Bratislave, je zrejmé, že označený súd v súdnom konaní

sp. zn. , nespôsobil zbytočné prieťahy, konal a koná bez prieťahov.

Z tohto dôvodu sa Krajský súd v Bratislave nestotožňuje s návrhom sťažovateľa

o zaplatenie nemajetkovej ujmy... a preto žiada sťažnosť sťažovateľa zamietnuť ako

nedôvodnú.“ Úkony vykonané v posudzovanom konaní krajským súdom po 5. novembri

2008 neboli v jeho vyjadrení podrobne špecifikované, krajský súd len uviedol, že „vec

rozhodol rozsudkom č. k. -180 zo dňa 06. 04. 2010“ a „Voči tomuto

rozhodnutiu… sťažovateľ podal dňa 22. 04. 2010 odvolanie“, ďalej uviedol, že súdny spis

ním bude predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.

K vyjadreniu predsedníčky krajského súdu zaujal stanovisko právny zástupca

sťažovateľa v podaní zo 4. júna 2010 doručenom ústavnému súdu 10. júna 2010, v ktorom

uviedol: „Krajský súd v Bratislave sa vecne nevyjadril k predmetnej sťažnosti a nenamieta

moje argumenty, ktorými som podložil predmetnú sťažnosť...

Poukazujem aj na to, že okrem lehoty od 08. 12. 2006 do 05. 09. 2008 som v mojej

sťažnosti namietal zbytočné prieťahy v konaní aj pre obdobie po 05. 09. 2008. Namietaniu

týchto konkrétnych zbytočných prieťahov v konaní krajský súd v jeho vyjadrení vôbec

neoponoval…

Vzhľadom k tomu, že od dátumu podania mojej predmetnej sťažnosti v konaní na

prvom stupni boli spôsobené ďalšie významné zbytočné prieťahy, preto týmto popíšem

relevantné skutočnosti v konaní za uplynulé obdobie pre správne rozhodnutie o predmetnej

sťažnosti...

Dňa 12. 03. 2010 na krajskom súde sa konalo pojednávanie, ktoré bolo uznesením

odročené na vyhlásenie rozsudku na termín 06. 04. 2010.

Na pojednávaní dňa 06. 04. 2010 prvostupňový súd vo veci samej rozhodol tak, že

žalobu zamietol...

tvrdím, že vynesenie rozsudku v merite veci prvostupňovým súdom dňa 06. 04. 2010

neznamená, že krajský súd konal bez zbytočných prieťahov, lebo z postupu krajského súdu

po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie a z odôvodnenia nového rozhodnutia

v merite veci je zrejmé, že chýba skutkový a právny základ na vecne správne,

preskúmateľné, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Tvrdím, že ani toto

rozhodnutie krajského súdu vo veci samej nesmeruje k odstráneniu mojej právnej neistoty…

Dňa 27. 04. 2010 som podal návrh na doplnenie rozhodnutia Krajského súdu

v Bratislave č. k. -180 zo dňa 06. 04. 2010 nakoľko prvostupňový súd

nerozhodol v rozsudku o celom predmete konania. Rozhodnutie krajského súdu o mojom

návrhu do dnešného dňa som neobdržal...

Na základe vyššie uvedených skutočností zmením rozsah primeraného finančného

zadosťučinenia, ktorý som požadoval mojou sťažnosťou zo dňa 10. 03. 2010:

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva RNDr. J. B… finančné zadosťučinenie

ako náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- EUR.“

Ďalej rozsiahlo uvádza argumenty, pre ktoré považuje rozsudok krajského súdu č. k.

-180 zo 6. apríla 2010 za nesprávny.

Predsedníčka krajského súdu vo vyjadrení zo 14. mája 2010 a právny zástupca

sťažovateľa vo vyjadrení zo 4. júna 2010 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby

sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať

ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, spisov ústavného súdu sp. zn. a sp. zn. ,

z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu k sťažnosti a z vyjadrenia sťažovateľa vyplývajú

tieto skutočnosti:

- 3. apríla 2000 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na začatie konania

(o určenie pravosti pohľadávky). Okresný súd viedol spis pod sp. zn.

a 19. júna 2001 predmetný spis postúpil vecne príslušnému krajskému súdu, kde bola vec

pôvodne vedená pod sp. zn. a od 11. apríla 2005 po prevedení do senátu

Cbsi je vedená pod sp. zn. .

- 3. júla 2006 sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť, ktorou namietal

porušenie svojho základného práva podľa postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

).

- 8. decembra 2006 krajský súd prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 8 Cbsi

48/2005-105 (ktorým bol návrh sťažovateľa zamietnutý).

- 12. februára 2007 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku krajského súdu č. k.

-105 z 8. decembra 2006.

- 13. februára 2007 bol spis predložený najvyššiemu súdu na odvolacie konanie.

- 26. apríla 2007 ústavný súd nálezom sp. zn. rozhodol o sťažnosti

sťažovateľa doručenej 3. júla 2006 tak, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. bolo porušené jeho základné právo podľa ,

krajskému súdu prikázal konať vo veci bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal

finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk.

- 11. októbra 2007 bol spis vrátený krajskému súdu bez rozhodnutia o odvolaní pre

účely vykonania úkonov smerujúcich k vyrubeniu a uhradeniu súdneho poplatku

sťažovateľom za podané odvolanie.

- 31. októbra 2007 krajský súd uznesením uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť

súdny poplatok za odvolanie.

- 4. decembra 2007 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu

z 31. októbra 2007.

- 5. decembra 2007 bol spis opätovne predložený najvyššiemu súdu.

- 4. septembra 2008 doručil sťažovateľ ústavnému súdu ďalšiu sťažnosť, ktorou

namietal porušenie svojho základného práva podľa postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , .

- 5. septembra 2008 najvyšší súd uznesením č. k. -131

rozsudok krajského súdu sp. zn. z 8. decembra 2006 zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie a súčasne ním potvrdil uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 31. októbra 2007 o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie.

- 5. novembra 2008 bol spis vrátený krajskému súdu.

- 27. januára 2009 ústavný súd uznesením č. k. -16 rozhodol

o sťažnosti sťažovateľa doručenej 4. septembra 2008 tak, že ju odmietol pre zjavnú

neopodstatnenosť.

- 27. marca 2009 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 15. máj

2009 pre účely doručenia písomných podaní predložených sťažovateľom ostatným

účastníkom.

- 15. mája 2009 krajský súd vo veci pojednával a na pojednávaní rozhodol

uznesením o nepripustení rozšírenia návrhu sťažovateľa podaného 17. marca 2009,

pojednávanie bolo odročené na neurčito do právoplatnosti uznesenia vyhláseného na tomto

pojednávaní.

- 12. augusta 2009 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu

z 15. mája 2009 o zamietnutí jeho návrhu na rozšírenie návrhu na začatie konania.

- 3. septembra 2009 bol spis predložený najvyššiemu súdu, kde sa nachádzal

do 9. novembra 2009, resp. po opätovnom predložení na vydanie opravného uznesenia

do 8. decembra 2009.

- 14. októbra 2009 najvyšší súd uznesením (v spojení s opravným uznesením

z 3. decembra 2009) potvrdil odvolaním sťažovateľa napadnuté uznesenie krajského súdu

z 15. mája 2009.

- 12. marca 2010 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo uznesením odročené

pre účely vyhlásenia rozsudku na 6. apríl 2010.

- 15. marca 2010 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť, ktorá bola prijatá na

ďalšie konanie v časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) a ktorá je predmetom tohto konania.

- 6. apríla 2010 krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -180

tak, že návrh na začatie konania zamietol a účastníkom náhradu trov nepriznal.

- 21. a 22. apríla 2010 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku krajského súdu.

- 3. mája 2010 sťažovateľ doručil krajskému súdu „návrh na doplnenie

rozhodnutia“.

- 17. mája 2010 bol spis doručený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o sťažovateľom

podanom odvolaní.

- 30. júna 2010 sťažovateľ doručil najvyššiemu súdu podanie označené ako „návrh

na zmenu, resp. na zrušenie nesprávnych rozhodnutí o poplatkovej povinnosti“, na ktoré

reagoval najvyšší súd listom z 22. júla 2010 s odporúčaním sťažovateľovi na zvolenie si

kvalifikovaného právneho zástupcu.

- 3. augusta 2010 najvyšší súd uznesením sp. zn. zrušil rozsudok

krajského súdu č. k. -180 zo 6. apríla 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (aj práva podľa

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného krajským súdom pod sp. zn. je nárok sťažovateľa na určenie

pravosti pohľadávky popretej v konkurznom konaní. Žaloby tohto typu tvoria štandardnú

súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne

a skutkovo zložitú (napr. ).

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd

v posudzovanom období konania krajského súdu nezistil žiadne okolnosti, ktorými by

sťažovateľ prispel k prieťahom v konaní krajského súdu.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup krajského súdu v predmetnej veci.

Vzhľadom na to, že posúdenie postupu krajského súdu v označenom konaní v období

do 26. apríla 2007 bolo predmetom konania a rozhodnutia ústavného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a v období do 27. januára 2009 bolo predmetom konania

a rozhodnutia ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , v tomto konaní

ústavný súd posudzoval len obdobie konania krajského súdu od 27. januára 2009 do

15. marca 2010, keď bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa s prihliadnutím aj

na ďalšie obdobie konania krajského súdu až do rozhodnutia ústavného súdu.

Napriek tomu, že ústavný súd v konaní o sťažnosti sťažovateľa posudzoval len už

označené obdobie konania krajského súdu, nemohol opomenúť, že konanie začalo pred viac

ako 10 rokmi žalobou sťažovateľa podanou 3. apríla 2000 a dosiaľ nie je právoplatne

skončené. A taktiež nemohol opomenúť, že ústavný súd nálezom sp. zn.

z 26. apríla 2007 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

postupom krajského súdu v tomto konaní a prikázal krajskému súdu konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd konštatuje, že krajský súd napriek priebežnému vykonávaniu úkonov

smerujúcich k prerokovaniu a rozhodnutiu veci nedospel k rozsudku, ktorý by mohol byť

v okolnostiach prípadu potvrdený odvolacím súdom (rozsudok krajského súdu č. k.

-180 zo 6. apríla 2010, ktorému predchádzalo konanie krajského súdu

v období posudzovanom ústavným súdom, bol odvolacím súdom 3. augusta 2010 zrušený).

Postup krajského súdu preto považuje ústavný súd za neefektívny a pripomína, že

nielen nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej

sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.

Ústavný súd vzhľadom na zistené prieťahy v konaní krajského súdu v posudzovanom

období vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa a jeho

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Aj keď krajskému súdu už bol skorším rozhodnutím ústavného súdu uložený príkaz

konať vo veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd vzhľadom na to, že krajský súd

uložený príkaz nerešpektoval, rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona

o ústavnom súde a opätovne prikázal krajskému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 7 000

€ z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu,

vo svojom vyjadrení zo 4. júna 2010 požadoval priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 10 000 € a v ďalšom svojom písomnom vyjadrení z 30. augusta

2010 v sume 11 000 €.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dobu posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh, na

mieru zavinenia krajského súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní

ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľovi za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom. Úhradu

priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti)

v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov účinnej do 1. júna 2010

(ďalej len „vyhláška“), a to po 120,23 € za 2 úkony vykonané v roku 2010 a režijný paušál 2

x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. spolu 254,88 €.

Podania sťažovateľa zo 4. júna 2010 a z 30. augusta 2010 nevyhodnotil ústavný súd

vzhľadom na absenciu ústavnoprávneho rozmeru v ich obsahu ako podania relevantné na

rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu za ne nepriznal.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010