Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 79 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (84)I. ÚS 158/2010
PDF · 260.89 KB
No categories available
I. ÚS 158/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2010
v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Petra Brňáka o sťažnosti RNDr. J. B., K., t. č. Česká republika, zastúpeného advokátom
JUDr. D. S., K. C., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp.
zn. 8 Cbsi 48/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 55 Cbi 183/2001) takto
rozhodol:
1. Základné právo RNDr. J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 Cbsi 48/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 55 Cbi 183/2001)
p o r u š e n é b o l o .
2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 Cbsi 48/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
3. RNDr. J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc
eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť RNDr. J. B. trovy právneho
zastúpenia v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem
centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. D. S., K. C., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2010
doručená sťažnosť RNDr. J. B., K., t. č. Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. D. S., K. C., ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 19 C 103/2000, postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cbsi 48/2005 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obo 160/2007,
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Návrh na začatie konania som podal dňa 03. 04. 2000.
Dňa 15. 06. 2001 Okresný súd Bratislava II postúpil súdny spis sp. zn. 19C 103/2000
Krajskému súdu v Bratislave ako vecne príslušnému na konanie.
Nakoľko Okresný súd Bratislava II, ktorý vo veci nebol vecne príslušný mal podlá
procesných predpisov postúpiť vec príslušnému súdu neodkladne, preto tvrdím, že vo veci
postupom Okresného súdu Bratislava II boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní.“
Vo vzťahu ku konaniu vedenému krajským súdom a najvyšším súdom sťažovateľ
uviedol:
„Namietam lehotu medzi vynesením rozsudku súdu prvého stupňa dňa 08. 12. 2006
a vynesením uznesenia súdu druhého stupňa dňa 05. 09. 2008, ktorá je neprimeraná…
Namietam lehotu medzi podaním môjho odvolania zo dňa 06. 02. 2007 proti
rozsudku súdu prvého stupňa č. k. 8Cbsi 48/05-105 a rozhodnutím odvolacieho súdu č. k.
1 Obo 160/2007 zo dňa 05. 09. 2008, ktorá je neprimeraná…
Namietam lehotu medzi podaním môjho odvolania zo dňa 06. 02. 2007 proti
rozsudku súdu prvého stupňa č. k. 8Cbsi 48/05-105 a vynesením uznesenia súdu prvého
stupňa dňa 31. 10. 2007, ktorým ma vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podané
odvolanie v zmysle usmernenia najvyššieho súdu, ktorá je neprimeraná…
Namietam lehotu medzi podaním môjho odvolania zo dňa 28. 11. 2007 proti
uzneseniu krajského súdu č. k. 8Cbsi 48/05-121 zo dňa 31. 10. 2007 a rozhodnutím
odvolacieho súdu č. k. 1 Obo 161/2007 zo dňa 05. 09. 2008, ktorá je neprimeraná…
Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky hore uvedenými
neprimeranými lehotami porušili… moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky...
je potrebné poukazovať na odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu č. k.
1 Obo 160/2007 zo dňa 05. 09. 2008. V odôvodnení najvyšší súd namieta procesnoprávne
vadný postup krajského súdu v konaní… krajský súd nezistil riadne skutkový stav
a nevyvodil z neho správne právne závery. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupne
neobsahuje zákonom predpokladané náležitosti odôvodnenia...
Horeuvedenými nesprávnymi činnosťami Krajský súd v Bratislave spôsobil zbytočné
prieťahy v konaní a porušil moje základné právo, aby moja záležitosť bola v primeranej
lehote prejednaná v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru.
Tvrdím, že odvolacie konanie v merite veci a odvolacie konanie o vyrubení súdneho
poplatku bolo vynútené Krajským súdom v Bratislave, resp, jeho nesprávnymi činnosťami.“
K priebehu konania potom, ako bol uznesením najvyššieho súdu č. k.
1 Obo 160/161/2007-131 z 5. septembra 2009 zrušený rozsudok krajského súdu č. k.
8 Cbsi 48/05-105 z 8. decembra 2006 a bolo potvrdené uznesenie krajského súdu sp. zn.
8 Cbsi 48/2005 z 31. októbra 2007 o povinnosti sťažovateľa zaplatiť súdny poplatok za ním
podané odvolanie, sťažovateľ uviedol:
„Dňa 27. 03. 2009 sa na krajskom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 15. 05. 2009. Na pojednávaní som oznámil súdu, že žiadosťou zo dňa 17. 03. 2009 som
uplatnil u správcu konkurznej podstaty ďalšie pracovné nároky na náhradu mzdy vo výške
82.733,28 EUR za obdobie troch mesiacov pred vyhlásením konkurzu a za obdobie od
vyhlásenia konkurzu.
Dňa 15. 05. 2009 sa na krajskom súde konalo pojednávanie, na ktorom bolo prijaté
uznesenie č. k. 8 Cbsi 48/2005-149, ktorým súd návrh na rozšírenie žaloby zo dňa 15. 05.
2009 vo výške 82.733,28 EUR zamietol. Súd pojednávanie odročil na neurčito, a to do
termínu právoplatnosti rozhodnutia o rozšírení návrhu, uznesenia č. k. 8 Cbsi 48/2005-149.
Dňa 07. 08. 2009 som podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu zo dňa 15. 05.
2009, č. k. 8 Cbsi 48/2005-149.
Dňa 14. 10. 2009 najvyšší súd uznesením č. k. 2 Obo 91/2009 potvrdil uzneseniu
krajského súdu zo dňa 15. 05. 2009, č. k. 8 Cbsi 48/05-149. Patrí k skutočnostiam, že
odvolací súd v oddôvodnení rozhodnutia uviedol že obsah spisu potvrdzuje opodstatnenosť
môjho tvrdenia, že moje písomné podania a ústne vyjadrenia v konaní na súde prvého
stupňa neboli návrhom na rozšírenie žaloby a z čoho vyplýva, že súd prvého stupňa
rozhodol bez návrhu. Na tomto základe odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil.
Dňa 03. 12. 2009 najvyšší súd opravným uznesením č. k. 2 Obo 91/2009 opravil
svoje uznesenie zo dňa 14. 10. 2009 vo výrokovej časti takto:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 05. 2009, č. k. 8 Cbsi 48/2005-149
zrušuje.
Znova je potrebné poukazovať na odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu, teraz
na č. k. 2 Obo 91/2009 zo dňa 14. 10. 2009. V odôvodnení najvyšší súd namieta ďalší
procesnoprávne vadný postup krajského súdu v konaní, konkrétne to, že prvostupňový súd
napadnutým uznesením rozhodol bez návrhu.
Krajský súd v Bratislave dňa 27. 03. 2009 a dňa 15. 05. 2009 celkom zbytočne
pojednával o údajnom rozšírení návrhu. Dňa 27. 03. 2009 bez relevantného dôvodu odročil
pojednávanie na 15. 05. 2009, a bez relevantného dôvodu a celkom zbytočne zaťažoval
účastníkov konania s procesnými úkonmi a neoprávnene ich nútil k písomným vyjadreniam.
Krajský súd v Bratislave dňa 15. 05. 2009 celkom zbytočne a bez skutočného právneho
dôvodu odročil pojednávanie na neurčito...
Horeuvedenými nesprávnymi činnosťami Krajský súd v Bratislave spôsobil ďalšie
zbytočné prieťahy v konaní…
Tvrdím, že aj toto odvolacie konanie, teraz o procesnoprávnej otázke bolo vynútené
Krajským súdom v Bratislave, resp, jeho nesprávnymi činnosťami...
Momentálne vo veci som predvolaný na pojednávanie dňa 12. 03. 2010.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 103/2000, postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cbsi 48/2005 a postupom najvyššieho súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Obo 160/2007, 1 Obo 161/2007, priznal mu finančné zadosťučinenie
v sume 7 000 € a náhradu trov konania.
Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 158/2010-16 z 28. apríla 2010 prijal podľa § 25
ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa
v časti, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 Cbsi 48/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 55 Cbi 183/2001)
a vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol.
Predsedníčka krajského súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila
k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3256/2010 zo 14. mája 2010, v ktorom opísala priebeh
v období od 8. decembra 2006 do 5. novembra 2008 a uviedla: „Poukazujúc na toto
sťažovateľom namietané obdobie, konštatujem, že s ohľadom na vykonané vyššie uvedené
procesné úkony Krajského súdu v Bratislave, je zrejmé, že označený súd v súdnom konaní
sp. zn. 8 Cbsi 48/2005, nespôsobil zbytočné prieťahy, konal a koná bez prieťahov.
Z tohto dôvodu sa Krajský súd v Bratislave nestotožňuje s návrhom sťažovateľa
o zaplatenie nemajetkovej ujmy... a preto žiada sťažnosť sťažovateľa zamietnuť ako
nedôvodnú.“ Úkony vykonané v posudzovanom konaní krajským súdom po 5. novembri
2008 neboli v jeho vyjadrení podrobne špecifikované, krajský súd len uviedol, že „vec
rozhodol rozsudkom č. k. 8 Cbsi 48/2005-180 zo dňa 06. 04. 2010“ a „Voči tomuto
rozhodnutiu… sťažovateľ podal dňa 22. 04. 2010 odvolanie“, ďalej uviedol, že súdny spis
ním bude predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.
K vyjadreniu predsedníčky krajského súdu zaujal stanovisko právny zástupca
sťažovateľa v podaní zo 4. júna 2010 doručenom ústavnému súdu 10. júna 2010, v ktorom
uviedol: „Krajský súd v Bratislave sa vecne nevyjadril k predmetnej sťažnosti a nenamieta
moje argumenty, ktorými som podložil predmetnú sťažnosť...
Poukazujem aj na to, že okrem lehoty od 08. 12. 2006 do 05. 09. 2008 som v mojej
sťažnosti namietal zbytočné prieťahy v konaní aj pre obdobie po 05. 09. 2008. Namietaniu
týchto konkrétnych zbytočných prieťahov v konaní krajský súd v jeho vyjadrení vôbec
neoponoval…
Vzhľadom k tomu, že od dátumu podania mojej predmetnej sťažnosti v konaní na
prvom stupni boli spôsobené ďalšie významné zbytočné prieťahy, preto týmto popíšem
relevantné skutočnosti v konaní za uplynulé obdobie pre správne rozhodnutie o predmetnej
sťažnosti...
Dňa 12. 03. 2010 na krajskom súde sa konalo pojednávanie, ktoré bolo uznesením
odročené na vyhlásenie rozsudku na termín 06. 04. 2010.
Na pojednávaní dňa 06. 04. 2010 prvostupňový súd vo veci samej rozhodol tak, že
žalobu zamietol...
tvrdím, že vynesenie rozsudku v merite veci prvostupňovým súdom dňa 06. 04. 2010
neznamená, že krajský súd konal bez zbytočných prieťahov, lebo z postupu krajského súdu
po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie a z odôvodnenia nového rozhodnutia
v merite veci je zrejmé, že chýba skutkový a právny základ na vecne správne,
preskúmateľné, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Tvrdím, že ani toto
rozhodnutie krajského súdu vo veci samej nesmeruje k odstráneniu mojej právnej neistoty…
Dňa 27. 04. 2010 som podal návrh na doplnenie rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave č. k. 8Cbsi 48/05-180 zo dňa 06. 04. 2010 nakoľko prvostupňový súd
nerozhodol v rozsudku o celom predmete konania. Rozhodnutie krajského súdu o mojom
návrhu do dnešného dňa som neobdržal...
Na základe vyššie uvedených skutočností zmením rozsah primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorý som požadoval mojou sťažnosťou zo dňa 10. 03. 2010:
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva RNDr. J. B… finančné zadosťučinenie
ako náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- EUR.“
Ďalej rozsiahlo uvádza argumenty, pre ktoré považuje rozsudok krajského súdu č. k.
8 Cbsi 48/2005-180 zo 6. apríla 2010 za nesprávny.
Predsedníčka krajského súdu vo vyjadrení zo 14. mája 2010 a právny zástupca
sťažovateľa vo vyjadrení zo 4. júna 2010 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby
sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať
ďalšie objasnenie veci.
II.
Zo sťažnosti, spisov ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 416/06 a sp. zn. III. ÚS 25/09,
z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu k sťažnosti a z vyjadrenia sťažovateľa vyplývajú
tieto skutočnosti:
- 3. apríla 2000 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na začatie konania
(o určenie pravosti pohľadávky). Okresný súd viedol spis pod sp. zn. 19 C 103/2000
a 19. júna 2001 predmetný spis postúpil vecne príslušnému krajskému súdu, kde bola vec
pôvodne vedená pod sp. zn. 55 Cbi 183/2001 a od 11. apríla 2005 po prevedení do senátu
Cbsi je vedená pod sp. zn. 8 Cbsi 48/2005.
- 3. júla 2006 sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť, ktorou namietal
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cbsi 48/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
- 8. decembra 2006 krajský súd prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 8 Cbsi
48/2005-105 (ktorým bol návrh sťažovateľa zamietnutý).
- 12. februára 2007 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku krajského súdu č. k.
8 Cbsi 48/2005-105 z 8. decembra 2006.
- 13. februára 2007 bol spis predložený najvyššiemu súdu na odvolacie konanie.
- 26. apríla 2007 ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 416/06 rozhodol o sťažnosti
sťažovateľa doručenej 3. júla 2006 tak, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 Cbsi 48/2005 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
krajskému súdu prikázal konať vo veci bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal
finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk.
- 11. októbra 2007 bol spis vrátený krajskému súdu bez rozhodnutia o odvolaní pre
účely vykonania úkonov smerujúcich k vyrubeniu a uhradeniu súdneho poplatku
sťažovateľom za podané odvolanie.
- 31. októbra 2007 krajský súd uznesením uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie.
- 4. decembra 2007 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu
z 31. októbra 2007.
- 5. decembra 2007 bol spis opätovne predložený najvyššiemu súdu.
- 4. septembra 2008 doručil sťažovateľ ústavnému súdu ďalšiu sťažnosť, ktorou
namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cbsi 48/2005 a postupom najvyššieho súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Obo 160/2007, 1 Obo 161/2007.
- 5. septembra 2008 najvyšší súd uznesením č. k. 1 Obo 160/161/2007-131
rozsudok krajského súdu sp. zn. 8 Cbsi 48/2005 z 8. decembra 2006 zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a súčasne ním potvrdil uznesenie krajského súdu sp. zn. 8 Cbsi 48/2005
z 31. októbra 2007 o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie.
- 5. novembra 2008 bol spis vrátený krajskému súdu.
- 27. januára 2009 ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 25/09-16 rozhodol
o sťažnosti sťažovateľa doručenej 4. septembra 2008 tak, že ju odmietol pre zjavnú
neopodstatnenosť.
- 27. marca 2009 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 15. máj
2009 pre účely doručenia písomných podaní predložených sťažovateľom ostatným
účastníkom.
- 15. mája 2009 krajský súd vo veci pojednával a na pojednávaní rozhodol
uznesením o nepripustení rozšírenia návrhu sťažovateľa podaného 17. marca 2009,
pojednávanie bolo odročené na neurčito do právoplatnosti uznesenia vyhláseného na tomto
pojednávaní.
- 12. augusta 2009 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu
z 15. mája 2009 o zamietnutí jeho návrhu na rozšírenie návrhu na začatie konania.
- 3. septembra 2009 bol spis predložený najvyššiemu súdu, kde sa nachádzal
do 9. novembra 2009, resp. po opätovnom predložení na vydanie opravného uznesenia
do 8. decembra 2009.
- 14. októbra 2009 najvyšší súd uznesením (v spojení s opravným uznesením
z 3. decembra 2009) potvrdil odvolaním sťažovateľa napadnuté uznesenie krajského súdu
z 15. mája 2009.
- 12. marca 2010 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo uznesením odročené
pre účely vyhlásenia rozsudku na 6. apríl 2010.
- 15. marca 2010 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť, ktorá bola prijatá na
ďalšie konanie v časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cbsi 48/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn.
55 Cbi 183/2001) a ktorá je predmetom tohto konania.
- 6. apríla 2010 krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8 Cbsi 48/2005-180
tak, že návrh na začatie konania zamietol a účastníkom náhradu trov nepriznal.
- 21. a 22. apríla 2010 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku krajského súdu.
- 3. mája 2010 sťažovateľ doručil krajskému súdu „návrh na doplnenie
rozhodnutia“.
- 17. mája 2010 bol spis doručený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o sťažovateľom
podanom odvolaní.
- 30. júna 2010 sťažovateľ doručil najvyššiemu súdu podanie označené ako „návrh
na zmenu, resp. na zrušenie nesprávnych rozhodnutí o poplatkovej povinnosti“, na ktoré
reagoval najvyšší súd listom z 22. júla 2010 s odporúčaním sťažovateľovi na zvolenie si
kvalifikovaného právneho zástupcu.
- 3. augusta 2010 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Obo 72/2010 zrušil rozsudok
krajského súdu č. k. 8 Cbsi 48/2005-180 zo 6. apríla 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri
výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj
sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania
vedeného krajským súdom pod sp. zn. 8 Cbsi 48/2005 je nárok sťažovateľa na určenie
pravosti pohľadávky popretej v konkurznom konaní. Žaloby tohto typu tvoria štandardnú
súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne
a skutkovo zložitú (napr. II. ÚS 4/06).
2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd
v posudzovanom období konania krajského súdu nezistil žiadne okolnosti, ktorými by
sťažovateľ prispel k prieťahom v konaní krajského súdu.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup krajského súdu v predmetnej veci.
Vzhľadom na to, že posúdenie postupu krajského súdu v označenom konaní v období
do 26. apríla 2007 bolo predmetom konania a rozhodnutia ústavného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. II. ÚS 416/06 a v období do 27. januára 2009 bolo predmetom konania
a rozhodnutia ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 25/09, v tomto konaní
ústavný súd posudzoval len obdobie konania krajského súdu od 27. januára 2009 do
15. marca 2010, keď bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa s prihliadnutím aj
na ďalšie obdobie konania krajského súdu až do rozhodnutia ústavného súdu.
Napriek tomu, že ústavný súd v konaní o sťažnosti sťažovateľa posudzoval len už
označené obdobie konania krajského súdu, nemohol opomenúť, že konanie začalo pred viac
ako 10 rokmi žalobou sťažovateľa podanou 3. apríla 2000 a dosiaľ nie je právoplatne
skončené. A taktiež nemohol opomenúť, že ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 416/06
z 26. apríla 2007 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
ústavy postupom krajského súdu v tomto konaní a prikázal krajskému súdu konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd konštatuje, že krajský súd napriek priebežnému vykonávaniu úkonov
smerujúcich k prerokovaniu a rozhodnutiu veci nedospel k rozsudku, ktorý by mohol byť
v okolnostiach prípadu potvrdený odvolacím súdom (rozsudok krajského súdu č. k.
8 Cbsi 48/2005-180 zo 6. apríla 2010, ktorému predchádzalo konanie krajského súdu
v období posudzovanom ústavným súdom, bol odvolacím súdom 3. augusta 2010 zrušený).
Postup krajského súdu preto považuje ústavný súd za neefektívny a pripomína, že
nielen nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej
sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.
Ústavný súd vzhľadom na zistené prieťahy v konaní krajského súdu v posudzovanom
období vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
IV.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Aj keď krajskému súdu už bol skorším rozhodnutím ústavného súdu uložený príkaz
konať vo veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd vzhľadom na to, že krajský súd
uložený príkaz nerešpektoval, rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona
o ústavnom súde a opätovne prikázal krajskému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 7 000
€ z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu,
vo svojom vyjadrení zo 4. júna 2010 požadoval priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 10 000 € a v ďalšom svojom písomnom vyjadrení z 30. augusta
2010 v sume 11 000 €.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dobu posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh, na
mieru zavinenia krajského súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní
ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľovi za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom. Úhradu
priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti)
v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov účinnej do 1. júna 2010
(ďalej len „vyhláška“), a to po 120,23 € za 2 úkony vykonané v roku 2010 a režijný paušál 2
x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j. spolu 254,88 €.
Podania sťažovateľa zo 4. júna 2010 a z 30. augusta 2010 nevyhodnotil ústavný súd
vzhľadom na absenciu ústavnoprávneho rozmeru v ich obsahu ako podania relevantné na
rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu za ne nepriznal.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. septembra 2010