Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/161/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: R., V., V., V., Česká

republika, proti odporcovi: J., správca konkurznej podstaty úpadcu: A., so sídlom J.,

o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -105 zo dňa 8. decembra 2006 a uzneseniu č. k.

-121 zo dňa 31. októbra 2007, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -105 zo dňa 8. decembra

2006 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -121 zo dňa 31. októbra 2007

p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, zamietol návrh žalobcu

o určenie pravosti pohľadávky. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom vedeným

pod sp. zn. domáhal na Okresnom súde v Dunajskej Strede určenia, že vylúčenie

navrhovateľa z družstva z 28. 09. 1990 je neplatné a členský pomer u odporcu naďalej trvá.

Taktiež si uplatnil náhradu škody vyplývajúcu z neplatného vylúčenia z družstva. Rozsudkom

zo dňa 06. 08. 1992 č. k. -110 okresný súd rozhodol, že vylúčenie z družstva je

neplatné a členský pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá, taktiež priznal navrhovateľovi

náhradu mzdy vo výške 17 447,92 Sk, ako aj súdne trovy. Rozsudok okresného súdu bol

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -127 zrušený v časti priznania

náhrady mzdy z neplatného vylúčenia a v časti náhrady trov konania. Konanie vedené pod

sp. zn. , ako aj konanie vedené pod sp. zn. bolo prerušené podľa § 14

ods. 1 písm. d/ Zák. č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Súd ďalej poukázal na znenie

ustanovenia § 23 ods. l, 2 a 4 ZKV a uviedol, že si zabezpečil na preukázanie návrhu

navrhovateľa spis vedený na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. ,

z ktorého vyplýva, že výšku náhrady mzdy a ušlú mzdu si navrhovateľ uplatnil podaním

zo dňa 25. 05. 1998 v celkovej výške 508 658,-- Sk vychádzajúc z výpočtu, že jeho priemerná

mesačná mzda v roku 1989 bola 3 681,-- Sk a jeho nároky na ušlú mzdu za jednotlivé roky

vyčíslil nasledovne: za obdobie od 28. 09. 1990 do 31. 12. 1990 – 11 416,-- Sk, za rok 1991 –

51 154,-- Sk, za rok 1992 – 56 251,-- Sk, za rok 1993 – 61 785,-- Sk, za rok 1994 –

70 412,-- Sk, za rok 1995 – 79 170,-- Sk, za rok 1996 – 89 225,-- Sk, za rok 1997 –

89 225,-- Sk. V konaní vedenom pod sp. zn. si navrhovateľ uplatňoval náhradu

škody spôsobenú nevydaním naturálnych pôžitkov za rok 1990 – 1994 pozostávajúci z prídelu

910 kg kryštálového cukru, 35 l bieleho vína, 87 q kukurice a 19 q jačmeňa. Rozsudkom

okresného súdu zo dňa 06. 02. 1996 bol úpadca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi

sumu 10 255,-- Sk z titulu náhrady škody za naturálne požitky za rok 1990 do roku 1994

s 3 % úrokom z omeškania, vo zvyšku návrh zamietol a priznal navrhovateľovi náhradu trov

konania vo výške 450,-- Sk. Tento rozsudok bol zrušený a vrátený na nové konanie.

Do dnešného dňa nie je vo veci rozhodnuté.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodnutie veci. Povinnosťou navrhovateľa je preukázať oprávnenosť svojho nároku

prihláseného v konkurznej prihláške, ktorá je vedená vo veriteľskom zväzku č. 932. V danom

prípade navrhovateľ nepreukázal v tomto konaní oprávnenosť svojho nároku vo výške

576 893,04 Sk žiadnym dôkazom napriek snahe súdu, ktorý si zabezpečil požadované

doklady, o ktoré opieral navrhovateľ svoj návrh. Vzhľadom na uvedené, súd návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Uviedol, že nezodpovedá skutočnosti

tvrdenie súdu v rozsudku, že navrhovateľ nepreukázal oprávnenosť svojho nároku žiadnym

dôkazom napriek snahe súdu. Na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave dňa

10. 03. 2005 navrhovateľ vymenoval všetky dôkazné prostriedky súvisiace s jeho nárokom,

menovite v konaní na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. . Navrhovateľ na pojednávaní bol riadne vypočutý a poskytol

všetky požadované informácie súdu a v nejednom prípade aj kópie súvisiacich dokumentov.

Všetky uvedené písomnosti slúžili ako dôkazový materiál na podloženie nárokov

navrhovateľa. Záležalo od krajského súdu ako s nimi narába a bolo v jeho kompetencii

vyžiadať od navrhovateľa ďalšie dôkazy, pokiaľ to považoval za potrebné. Navrhovateľ počas

7-ročného trvania právnej veci nebol ani v jednom prípade vyzvaný krajským súdom

na predloženie ďalších dôkazov za účelom potvrdenia jeho nárokov. Poukazuje tiež na to, že

plnou mocou zo dňa 26. 04. 2002 splnomocnil zastupovaním v celom konaní advokáta

J.. Plnomocenstvo vypovedané nebolo, teda v predmetnej veci ho aj naďalej zastupuje.

Zo strany krajského súdu mu boli doručené predvolania na pojednávanie na deň 10. 03. 2005,

27. 10. 2006 a 09. 09. 2005. Ďalšie predvolania na pojednávania na 22. 09. 2006, 27. 10. 2006

a 08. 12. 2006 mu doručené neboli. Považuje za dôležité vyzdvihnúť skutočnosť, že postupom

Krajského súdu v Bratislave, keď jeho advokátovi neboli doručené ďalšie predvolania

po 09. 09. 2005 a iné písomnosti vrátane rozsudku. Považuje to za odvolací dôvod podľa

a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1

v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu podľa

a napadnutý rozsudok podľa ods. l písm. f/ a písm. h/ zrušil a podľa odseku 3

tohto ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vychádzal zo zistenia, že

predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na určenie pravosti pohľadávky, ktorú

prihlásil v konkurznom konaní vedenom proti úpadcovi A. spolu v sume 581 077,04 Sk.

Žalovaný správca konkurznej podstaty z prihlásenej pohľadávky uznal sumu 4 184,-- Sk

a vo zvyšku pohľadávku poprel. Súčasne vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že

pohľadávku žalobcu uznáva do výšky spolu 4 362,70 Sk z dôvodu, že táto suma bola

žalobcovi priznaná súdnym rozhodnutím sp. zn. . Zvyšok neuznáva nakoľko

vo veciach vedených pod sp. zn. a nebolo právoplatne rozhodnuté,

pretože tieto konania boli podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV prerušené a nárok žalobcu zostal

sporný.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci.

Podľa , súd vykoná dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa , účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

Prvostupňový súd sa citovanými ustanoveniami neriadil. Súdu treba predovšetkým

vytknúť, že hoci bol žalobca v konaní zastúpený advokátom, súd na túto skutočnosť

neprihliadol a splnomocneného zástupcu – advokáta žalobcu na nariadené pojednávania

nepredvolal a vo veci rozhodol, čím účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom. Súd svoje

rozhodnutie odôvodnil všeobecne tým, že žalobca nepreukázal oprávnenosť svojho nároku

prihláseného v konkurznej prihláške. Sporové konanie sa riadi zásadou prejednania veci,

ktoré je založené na určitých tvrdeniach a pre tvrdené skutočnosti sa navrhujú dôkazy

účastníkmi konania. Úprava teda vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov

ťaží účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.

Žalobca svoju žalobu o určenie pravosti pohľadávky zakladá na dôkazoch obsahujúcich spisy

v konaniach vedených pod sp. zn. , a . Konanie vo veci

bolo právoplatne skončené a prihlásenú pohľadávku z tohto konania správca

konkurznej podstaty aj uznal. Ostatné dve konanie boli v dôsledku vyhláseného konkurzu

prerušené. Pretože pohľadávku z týchto prerušených konaní si žalobca prihlásil v konkurznom

konaní a je predmetom tohto konania v dôsledku jej popretia, musí sa s opodstatnenosťou

týchto nárokov vysporiadať súd v danej veci. Krajský súd síce uviedol, že si zabezpečil spis

vedený na Okresnom súde v Dunajskej Strede sp. zn. , konštatoval však iba aké

nároky z neho zistil. Rovnako postupoval pri spise v konaní vedenom pod sp. zn. ,

kde záverom uviedol, že vec nie je právoplatne ukončená. Z dôvodov rozhodnutia však

nevyplýva, že by bol riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správne právne závery.

Odôvodnenie rozsudku neobsahuje zákonom predpokladané náležitosti odôvodnenia. Nie je

z neho zrejmé, čo súd v konaní zistil, akými úvahami sa pri rozhodovaní v danej veci riadil,

čo obsahovali alebo chýbalo v spisoch, na základe ktorých si žalobca uplatnil svoj nárok

v označených konaniach. Všeobecný záver o tom, že žalobca svoj nárok nepreukázal, nemôže

nahradiť to čím a akými úvahami sa súd v konaní riadil, čo zistil a čo konkrétne nebolo

žalobcom preukázané. Pokiaľ označené spisy neobsahovali pre rozhodnutie v danej veci

dostatok dôkazov, bolo potrebné dokazovanie doplniť a vyzvať žalobcu aké doklady,

resp. dôkazy má na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku predložiť. Keďže nároky

z prerušených konaní sú uplatnené v tomto konaní, súd sa s nimi musí riadne vysporiadať, to

znamená musí dostatočne zistiť skutkový stav a vyvodiť z neho správne právne závery, ktoré

musí deklarovať v dôvodoch svojho písomného vyhotovenia rozhodnutia. Odvolací súd preto

vyhovel odvolaniu žalobcu, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Žalobca odvolaním napadol aj uznesenie súdu, ktorým mu bol vyrubený súdny

poplatok z podaného odvolania v sume 10 000,-- Sk. Namietal, že toto uznesenie považuje

za neurčité vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné z neho zistiť na základe akej položky

sadzobníka súdnych poplatkov bol tento poplatok vyrubený. Tým si nevedel overiť správnosť

vyrubeného súdneho poplatku. Považuje ho preto za nepreskúmateľné.

Odvolací súd prejednal aj toto odvolanie podľa ods. l a napadnuté

uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil. Je pravda, že predmetné uznesenie

neobsahuje podľa ktorej položky sadzobníka súdnych poplatkov bol odvolateľovi vyrubený

súdny poplatok za odvolanie, ale tento nedostatok nie je dôvodom na jeho zrušenie. Súdny

poplatok bol odvolateľovi vyrubený správne podľa sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí

prílohu k v platnom znení položka 2 písm. b/, t. j. v prípadoch, ak

predmet konania nemožno oceniť peniazmi. V danom prípade je predmetom konania určenie

pravosti pohľadávky, kde jej výška vymedzená peniazmi nie je rozhodujúca. Nebol preto

zistený dôvod pre zrušenie uznesenia o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 5. septembra 2008

JUDr. Margita Fridová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Silvia Važanová