Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4cf/434388.0bb4a5.pdf
PDF · 105.92 KB
No categories available
1Obo/161/2007
Najvyšší súd 1 Obo 160/2007 Slovenskej republiky 1 Obo 161/2007
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: R., V., V., V., Česká
republika, proti odporcovi: J., správca konkurznej podstaty úpadcu: A., so sídlom J.,
o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 8 Cbsi 48/05-105 zo dňa 8. decembra 2006 a uzneseniu č. k.
8 Cbsi 48/05-121 zo dňa 31. októbra 2007, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Cbsi 48/05-105 zo dňa 8. decembra
2006 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Cbsi 48/05-121 zo dňa 31. októbra 2007
p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, zamietol návrh žalobcu
o určenie pravosti pohľadávky. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom vedeným
pod sp. zn. 5C 177/90 domáhal na Okresnom súde v Dunajskej Strede určenia, že vylúčenie
navrhovateľa z družstva z 28. 09. 1990 je neplatné a členský pomer u odporcu naďalej trvá.
Taktiež si uplatnil náhradu škody vyplývajúcu z neplatného vylúčenia z družstva. Rozsudkom
zo dňa 06. 08. 1992 č. k. 5C 177/90-110 okresný súd rozhodol, že vylúčenie z družstva je
neplatné a členský pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá, taktiež priznal navrhovateľovi
náhradu mzdy vo výške 17 447,92 Sk, ako aj súdne trovy. Rozsudok okresného súdu bol
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 7 Co 368/92-127 zrušený v časti priznania
náhrady mzdy z neplatného vylúčenia a v časti náhrady trov konania. Konanie vedené pod
sp. zn. 9C 61/94, ako aj konanie vedené pod sp. zn. 5C 177/90 bolo prerušené podľa § 14
ods. 1 písm. d/ Zák. č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Súd ďalej poukázal na znenie
ustanovenia § 23 ods. l, 2 a 4 ZKV a uviedol, že si zabezpečil na preukázanie návrhu
navrhovateľa spis vedený na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 5C 177/90,
z ktorého vyplýva, že výšku náhrady mzdy a ušlú mzdu si navrhovateľ uplatnil podaním
zo dňa 25. 05. 1998 v celkovej výške 508 658,-- Sk vychádzajúc z výpočtu, že jeho priemerná
mesačná mzda v roku 1989 bola 3 681,-- Sk a jeho nároky na ušlú mzdu za jednotlivé roky
vyčíslil nasledovne: za obdobie od 28. 09. 1990 do 31. 12. 1990 – 11 416,-- Sk, za rok 1991 –
51 154,-- Sk, za rok 1992 – 56 251,-- Sk, za rok 1993 – 61 785,-- Sk, za rok 1994 –
70 412,-- Sk, za rok 1995 – 79 170,-- Sk, za rok 1996 – 89 225,-- Sk, za rok 1997 –
89 225,-- Sk. V konaní vedenom pod sp. zn. 9C 61/94 si navrhovateľ uplatňoval náhradu
škody spôsobenú nevydaním naturálnych pôžitkov za rok 1990 – 1994 pozostávajúci z prídelu
910 kg kryštálového cukru, 35 l bieleho vína, 87 q kukurice a 19 q jačmeňa. Rozsudkom
okresného súdu 9C 61/94 zo dňa 06. 02. 1996 bol úpadca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi
sumu 10 255,-- Sk z titulu náhrady škody za naturálne požitky za rok 1990 do roku 1994
s 3 % úrokom z omeškania, vo zvyšku návrh zamietol a priznal navrhovateľovi náhradu trov
konania vo výške 450,-- Sk. Tento rozsudok bol zrušený a vrátený na nové konanie.
Do dnešného dňa nie je vo veci rozhodnuté.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie veci. Povinnosťou navrhovateľa je preukázať oprávnenosť svojho nároku
prihláseného v konkurznej prihláške, ktorá je vedená vo veriteľskom zväzku č. 932. V danom
prípade navrhovateľ nepreukázal v tomto konaní oprávnenosť svojho nároku vo výške
576 893,04 Sk žiadnym dôkazom napriek snahe súdu, ktorý si zabezpečil požadované
doklady, o ktoré opieral navrhovateľ svoj návrh. Vzhľadom na uvedené, súd návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Uviedol, že nezodpovedá skutočnosti
tvrdenie súdu v rozsudku, že navrhovateľ nepreukázal oprávnenosť svojho nároku žiadnym
dôkazom napriek snahe súdu. Na pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave dňa
10. 03. 2005 navrhovateľ vymenoval všetky dôkazné prostriedky súvisiace s jeho nárokom,
menovite v konaní na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 9C 61/1994, sp. zn.
5C 177/1990 a sp. zn. 6C 13/92. Navrhovateľ na pojednávaní bol riadne vypočutý a poskytol
všetky požadované informácie súdu a v nejednom prípade aj kópie súvisiacich dokumentov.
Všetky uvedené písomnosti slúžili ako dôkazový materiál na podloženie nárokov
navrhovateľa. Záležalo od krajského súdu ako s nimi narába a bolo v jeho kompetencii
vyžiadať od navrhovateľa ďalšie dôkazy, pokiaľ to považoval za potrebné. Navrhovateľ počas
7-ročného trvania právnej veci nebol ani v jednom prípade vyzvaný krajským súdom
na predloženie ďalších dôkazov za účelom potvrdenia jeho nárokov. Poukazuje tiež na to, že
plnou mocou zo dňa 26. 04. 2002 splnomocnil zastupovaním v celom konaní advokáta
J.. Plnomocenstvo vypovedané nebolo, teda v predmetnej veci ho aj naďalej zastupuje.
Zo strany krajského súdu mu boli doručené predvolania na pojednávanie na deň 10. 03. 2005,
27. 10. 2006 a 09. 09. 2005. Ďalšie predvolania na pojednávania na 22. 09. 2006, 27. 10. 2006
a 08. 12. 2006 mu doručené neboli. Považuje za dôležité vyzdvihnúť skutočnosť, že postupom
Krajského súdu v Bratislave, keď jeho advokátovi neboli doručené ďalšie predvolania
po 09. 09. 2005 a iné písomnosti vrátane rozsudku. Považuje to za odvolací dôvod podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1
O. s. p. v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O. s. p.
a napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. l písm. f/ a písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa odseku 3
tohto ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vychádzal zo zistenia, že
predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na určenie pravosti pohľadávky, ktorú
prihlásil v konkurznom konaní vedenom proti úpadcovi A. spolu v sume 581 077,04 Sk.
Žalovaný správca konkurznej podstaty z prihlásenej pohľadávky uznal sumu 4 184,-- Sk
a vo zvyšku pohľadávku poprel. Súčasne vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že
pohľadávku žalobcu uznáva do výšky spolu 4 362,70 Sk z dôvodu, že táto suma bola
žalobcovi priznaná súdnym rozhodnutím sp. zn. 6C 13/92. Zvyšok neuznáva nakoľko
vo veciach vedených pod sp. zn. 9C 61/94 a 5C 177/90 nebolo právoplatne rozhodnuté,
pretože tieto konania boli podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV prerušené a nárok žalobcu zostal
sporný.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.
Podľa § 122 ods. 1 O. s. p., súd vykoná dokazovanie na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Podľa § 123 O. s. p., účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy
a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.
Prvostupňový súd sa citovanými ustanoveniami neriadil. Súdu treba predovšetkým
vytknúť, že hoci bol žalobca v konaní zastúpený advokátom, súd na túto skutočnosť
neprihliadol a splnomocneného zástupcu – advokáta žalobcu na nariadené pojednávania
nepredvolal a vo veci rozhodol, čím účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom. Súd svoje
rozhodnutie odôvodnil všeobecne tým, že žalobca nepreukázal oprávnenosť svojho nároku
prihláseného v konkurznej prihláške. Sporové konanie sa riadi zásadou prejednania veci,
ktoré je založené na určitých tvrdeniach a pre tvrdené skutočnosti sa navrhujú dôkazy
účastníkmi konania. Úprava teda vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
ťaží účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.
Žalobca svoju žalobu o určenie pravosti pohľadávky zakladá na dôkazoch obsahujúcich spisy
v konaniach vedených pod sp. zn. 5C 177/90, 9C 61/94 a 6C 13/92. Konanie vo veci
6C 13/92 bolo právoplatne skončené a prihlásenú pohľadávku z tohto konania správca
konkurznej podstaty aj uznal. Ostatné dve konanie boli v dôsledku vyhláseného konkurzu
prerušené. Pretože pohľadávku z týchto prerušených konaní si žalobca prihlásil v konkurznom
konaní a je predmetom tohto konania v dôsledku jej popretia, musí sa s opodstatnenosťou
týchto nárokov vysporiadať súd v danej veci. Krajský súd síce uviedol, že si zabezpečil spis
vedený na Okresnom súde v Dunajskej Strede sp. zn. 5C 177/90, konštatoval však iba aké
nároky z neho zistil. Rovnako postupoval pri spise v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 61/94,
kde záverom uviedol, že vec nie je právoplatne ukončená. Z dôvodov rozhodnutia však
nevyplýva, že by bol riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správne právne závery.
Odôvodnenie rozsudku neobsahuje zákonom predpokladané náležitosti odôvodnenia. Nie je
z neho zrejmé, čo súd v konaní zistil, akými úvahami sa pri rozhodovaní v danej veci riadil,
čo obsahovali alebo chýbalo v spisoch, na základe ktorých si žalobca uplatnil svoj nárok
v označených konaniach. Všeobecný záver o tom, že žalobca svoj nárok nepreukázal, nemôže
nahradiť to čím a akými úvahami sa súd v konaní riadil, čo zistil a čo konkrétne nebolo
žalobcom preukázané. Pokiaľ označené spisy neobsahovali pre rozhodnutie v danej veci
dostatok dôkazov, bolo potrebné dokazovanie doplniť a vyzvať žalobcu aké doklady,
resp. dôkazy má na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku predložiť. Keďže nároky
z prerušených konaní sú uplatnené v tomto konaní, súd sa s nimi musí riadne vysporiadať, to
znamená musí dostatočne zistiť skutkový stav a vyvodiť z neho správne právne závery, ktoré
musí deklarovať v dôvodoch svojho písomného vyhotovenia rozhodnutia. Odvolací súd preto
vyhovel odvolaniu žalobcu, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Žalobca odvolaním napadol aj uznesenie súdu, ktorým mu bol vyrubený súdny
poplatok z podaného odvolania v sume 10 000,-- Sk. Namietal, že toto uznesenie považuje
za neurčité vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné z neho zistiť na základe akej položky
sadzobníka súdnych poplatkov bol tento poplatok vyrubený. Tým si nevedel overiť správnosť
vyrubeného súdneho poplatku. Považuje ho preto za nepreskúmateľné.
Odvolací súd prejednal aj toto odvolanie podľa § 212 ods. l O. s. p. a napadnuté
uznesenie ako vecne správne podľa § 219 O. s. p. potvrdil. Je pravda, že predmetné uznesenie
neobsahuje podľa ktorej položky sadzobníka súdnych poplatkov bol odvolateľovi vyrubený
súdny poplatok za odvolanie, ale tento nedostatok nie je dôvodom na jeho zrušenie. Súdny
poplatok bol odvolateľovi vyrubený správne podľa sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. v platnom znení položka 2 písm. b/, t. j. v prípadoch, ak
predmet konania nemožno oceniť peniazmi. V danom prípade je predmetom konania určenie
pravosti pohľadávky, kde jej výška vymedzená peniazmi nie je rozhodujúca. Nebol preto
zistený dôvod pre zrušenie uznesenia o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 5. septembra 2008
JUDr. Margita Fridová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Silvia Važanová