Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 121/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2004

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Auxta

prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. I. F., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B., vo veci

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Bardejov v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. I. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Bardejov v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. I. F. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk

(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bardejov p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -26 z 31. augusta 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. I. F., bytom B. (ďalej len

„sťažovateľ“), doručenú ústavnému súdu 27. novembra 2003, ktorou namietal porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bardejov

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Na základe výzvy ústavného súdu zo 14. januára 2004 sa k sťažnosti písomne

vyjadril okresný súd podaním sp. zn. Spr. 23/04 zo 17. februára 2004, v ktorom uviedol,

že „(...) v konaní Okresného súdu Bardejov sp. zn. nedošlo k takým prieťahom,

ktorých základom by bola nečinnosť súdu. Jednotlivé úkony súdu totiž boli vzhľadom

na vysokú pracovnú zaťaženosť sudcov tohto súdu, včítane vec vybavujúcej sudkyne,

v primeraných časových lehotách (...) Nemožno preto súhlasiť s tvrdením sťažovateľa,

že v konaní došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(...) Aj keď je totiž treba pripustiť, že dobu šiestich rokov, ktorá od podania žaloby uplynula

nemožno považovať za primeranú (...)“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného

súdu sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov

a verejnosti len na základe písomne predložených vyjadrení účastníkov a obsahu

predloženého spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

- 17. december 1997 – sťažovateľ si žalobným návrhom na okresnom súde uplatnil nárok

na zaplatenie 37 645,92 Sk s príslušenstvom, ktorý mu vznikol v dôsledku nedodržania

dojednaní v zmluve o dielo zo strany žalovaného;

- 17. marec 1998 – okresný súd rozhodol platobným rozkazom;

- 6. apríl 1998 – žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor;

- 6. máj 1998 – sťažovateľ sa na základe výzvy okresného súdu z 9. apríla 1998 vyjadril

k odporu;

- 14. august 1998 – okresný súd nariadil pojednávanie na 17. september 1998, ktoré

24. augusta 1998 odročil na 25. september 1998;

- 25. september 1998 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov konania a po predložení

listinných dôkazov (zmluva o dielo, záznam o prevzatí stavby, faktúry, reklamácia faktúry)

z dôvodu vypočutia ďalších svedkov a ďalšieho dokazovania odročené na neurčito;

- 13. marec 1999 – okresný súd nariadil pojednávanie na 23. apríl 1999, ktoré bolo z dôvodu

ospravedlnenej neprítomnosti žalovaného odročené na neurčito;

- 17. máj 1999 – okresný súd nariadil pojednávanie na 15. jún 1999 a následne 21. júla 1999

na 9. september 1999, ktoré bolo kvôli ospravedlnenej neúčasti právnej zástupkyne

žalovaného odročené na neurčito;

- 21. október 1999 – právna zástupkyňa sťažovateľa zaslala okresnému súdu návrh

na uzavretie „mimosúdnej dohody“ so žalovaným;

- 1. december 1999 – okresný súd nariadil pojednávanie na 25. január 2000, ktoré bolo

po zistení, že medzi účastníkmi nedošlo k „mimosúdnej dohode“, odročené na neurčito,

z dôvodu ďalšieho doplnenia dokazovania;

- 2. február 2000 – právna zástupkyňa sťažovateľa zaslala okresnému súdu na vedomie

návrh na uzavretie novej „mimosúdnej dohody“, ktorú žalovaný 3. marca 2000 písomným

oznámením súdu „odmietol“;

- 15. november 2000 – okresný súd uznesením ustanovil znalca a účastníkom uložil

povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania;

- 4. december 2000 – sťažovateľ zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania;

- 5. december 2000 – žalovaný sa odvolal proti výroku uznesenia okresného súdu, ktorým

mu bola uložená povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania;

- 14. december 2000 – znalec oznámil súdu, že z dôvodu jeho priateľského vzťahu

ku konateľovi žalovaného „sa cíti byť vo veci zaujatý“;

- 16. február 2001 – okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Prešove (ďalej

len „odvolací súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalovaného;

- 31. august 2001 – odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu z 15. novembra 2000

tak, že žalovaný nie je povinný zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania (spis bol

vrátený okresnému súdu 16. októbra 2001);

- 15. november 2001 – uznesením ustanovil nového znalca z odboru pozemných stavieb

a oceňovania stavebných prác;

- 18. január 2002 – okresný súd urgoval znalca, aby predložil znalecký posudok;

- 7. február 2002 – znalec oznámil okresnému súdu, že nie je kvalifikovaný podávať

znalecké posudky podľa požiadavky okresného súdu;

- 4. marec 2002 – okresný súd uznesením ustanovil nového znalca z odboru stavebníctva,

odvetvia poruchy stavieb;

- 18. marec 2002 – sťažovateľ sa odvolal proti výroku uznesenia okresného súdu

zo 4. marca 2002, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť ďalší preddavok na trovy

znaleckého dokazovania;

- 21. marec 2002 – okresný súd predložil spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní

sťažovateľa;

- 30. august 2002 – odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti

sťažovateľa zaplatiť ďalší preddavok na trovy znaleckého dokazovania (spis bol vrátený

okresnému súdu 18. októbra 2002);

- 13. november 2002 – znalec oznámil okresnému súdu, že nemôže vypracovať znalecký

posudok pre dlhodobú nemoc;

- 1. apríl 2003 – okresný súd uznesením ustanovil nového znalca z odboru stavebníctva,

odvetvia poruchy stavieb a uložil mu vypracovať znalecký posudok do 20. mája 2003;

- 26. máj 2003 – znalec oznámil okresnému súdu, že nemôže dodržať lehotu

na vypracovanie znaleckého posudku, pretože mu nebol doručený súdny spis;

- 2. jún 2003 – okresný súd zaslal znalcovi súdny spis a určil mu novú lehotu

na vypracovanie znaleckého posudku do 30. júna 2003;

- 13. jún 2003 – znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok, ktorý bol okresným

súdom zaslaný na vyjadrenie účastníkom;

- 18. jún 2003 – právna zástupkyňa sťažovateľa sa vyjadrila k znaleckému posudku;

- 11. september 2003 – znalec sa odvolal proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o jeho

odmene;

- 19. september 2003 – spis bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní

znalca (spis doručený odvolaciemu súdu 1. októbra 2003);

- 30. apríl 2004 – odvolací súd potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu

o odmene znalca (spis bol vrátený okresnému súdu 3. júna 2004);

- 17. jún 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 21. október 2004;

- 21. október 2004 – pojednávanie bolo z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti žalovaného

a z dôvodu, že právna zástupkyňa sťažovateľa sa nevedela vyjadriť k ďalšiemu postupu

vo veci, odročené na neurčito.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Článok 48 ods. 2 ustanovuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. Preto na splnenie

základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali,

prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli

().

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch

základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2)

a postup, akým v konaní postupoval súd (3).

1) Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania pred okresným

súdom je nárok sťažovateľa na zaplatenie 37 645,92 Sk s príslušenstvom uplatnený voči

žalovanému z dôvodu nedodržania podmienok zmluvy o dielo. Zo skutočností uvedených

sťažovateľom a okresným súdom ani z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu

ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti

veci. Ústavný súd však pripúšťa určitú možnosť faktickej zložitosti veci súvisiacu

s potrebou nariadenia znaleckého dokazovania. Zároveň však poukazuje na to, že pri

účinnejšom a najmä dôraznejšom postupe okresného súdu by aj zabezpečenie takého

dôkazu, akým je znalecký posudok, konanie nepochybne urýchlilo a ani táto skutočnosť by

v konečnom dôsledku nemala prispieť k doterajšej dĺžke trvania konania (od podania žaloby

17. decembra 1997 do podania sťažnosti ústavnému súdu 27. novembra 2003, t. j. viac ako

5 rokov a 11 mesiacov), ktoré nemožno podľa názoru ústavného súdu ospravedlniť.

2) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

. Pri hodnotení postupu podľa tohto kritéria ústavný súd konštatuje,

že podiel na zdĺhavosti konania má aj sťažovateľ, a to tým, že do zatiaľ posledného

pojednávania vo veci 21. októbra 2004 sa nevyjadril k znaleckému posudku, ktorý mu bol

zaslaný na vyjadrenie jeho právnou zástupkyňou 18. júna 2003 (t. j. viac ako 1 rok

a 4 mesiace). K znaleckému posudku sa bez konzultácie so sťažovateľom (z dôvodu jeho

pobytu v zahraničí) vyjadrila 18. júna 2003 len jeho právna zástupkyňa tak, že „z pozície

AK k znaleckému posudku nemáme pripomienky“, avšak na pojednávaní 21. októbra 2004

sa nevedela vyjadriť k ďalšiemu postupu vo veci, ani ku skutočnosti trvania

jej splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľa v konaní z dôvodu pobytu sťažovateľa

v zahraničí, ktorý sa k tejto otázke nevyjadril, a kvôli čomu bolo pojednávanie odročené

na neurčito, čo je tiež potrebné pričítať na ťarchu sťažovateľa. Ústavný súd sa však

nestotožňuje s tvrdením okresného súdu, podľa ktorého sťažovateľ prispel k predĺženiu

konania tým, že „všetky na vec sa vzťahujúce dôkazy neoznačil už v samotnej žalobe,

čo vyvolalo potrebu žalobcu opakovane vyzývať na označenie dôkazov“, pretože okresný

súd nevyzýval sťažovateľa na predloženie listinných dôkazov osvedčujúcich oprávnenosť

ním uplatňovaného nároku. Okrem toho správanie sťažovateľa podstatnou mierou

neprispelo k predĺženiu konania, pretože sťažovateľ predložil okresnému súdu listinné

dôkazy už na prvom pojednávaní 25. septembra 1998. Ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľ sa 18. marca 2002 odvolal proti výroku uznesenia okresného súdu, ktorým mu

bola uložená povinnosť doplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania o navýšenú

finančnú čiastku, v dôsledku čoho sa súdny spis viac ako pol roka nachádzal na odvolacom

súde (od 21. marca 2002 do 18. októbra 2002), čo však podľa názoru ústavného súdu

neprispelo k prieťahom v konaní, pretože rozhodovanie o otázke platenia preddavkov

na trovy znaleckého dokazovania nebránilo okresnému súdu, aby pokračoval v dokazovaní

zadovážením znaleckého posudku (pozri bod 3). Zo zápisníc o pojednávaniach ústavný súd

zistil, že sťažovateľ sa pravidelne zúčastňoval nariadených pojednávaní buď sám, alebo

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhoval dôkazy (vypočutie ďalších svedkov)

na preukázanie svojich tvrdení, nahliadal do spisu, reagoval na výzvy okresného súdu

v primeranej lehote a sťažnosťou podanou orgánu štátnej správy súdu (zo 7. októbra 2003)

sa domáhal urýchlenia konania v jeho veci.

3) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo

ku zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd zistil v postupe

okresného súdu nasledovné obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti, ktoré mali vplyv

na doterajšiu dĺžku konania a ktoré je potrebné považovať za zbytočné prieťahy podľa čl. 48

ods. 2 :

- od 25. septembra 1998 (pojednávanie) do 13. marca 1999 (okresný súd nariadil

pojednávanie), t. j. v trvaní viac ako 5 mesiacov;

- od 25. januára 2000 (pojednávanie) do 15. novembra 2000 (okresný súd uznesením

ustanovil znalca), t. j. v trvaní viac ako 9 mesiacov;

- od 14. decembra 2000 (znalec oznámil okresnému súdu, že z dôvodu priateľského vzťahu

s konateľom žalovaného sa cíti byť vo veci zaujatý) do 15. novembra 2001 (okresný súd

uznesením ustanovil nového znalca), t. j. v trvaní viac ako 11 mesiacov. Je síce pravdou,

že v tomto období sa spis viac ako 7 mesiacov (od 16. februára 2001 do 16. októbra 2001)

nachádzal na odvolacom súde. Podľa názoru ústavného súdu táto skutočnosť nijako

nebránila okresnému súdu pokračovať v dokazovaní vo veci samej ustanovením nového

znalca a zabezpečením znaleckého posudku s možnosťou zaslania kópie súdneho spisu

ustanovenému znalcovi. Ústavný súd poukazuje na to, že odoslanie originálu spisu alebo

jeho kópie patrí medzi otázky vhodnosti, a nie správnosti postupu súdu (m. m. );

- od 13. júna 2003 (okresnému súdu bol znalcom predložený znalecký posudok)

do 17. júna 2004 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. v trvaní viac ako 1 roka, pričom

aj v tomto období sa spis viac ako 8 mesiacov (od 19. septembra 2003 do 3. júna 2004)

nachádzal na odvolacom súde z dôvodu odvolania znalca z 11. septembra 2003 proti

uzneseniu okresného súdu zo 4. septembra 2003 o jeho odmene. Aj v tomto prípade mal

okresný súd možnosť zaslať odvolaciemu súdu kópiu súdneho spisu a pokračovať v konaní

vo veci samej.

Okresný súd tak spôsobil v dôsledku svojej nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti

prieťahy v konaní v celkovej dĺžke viac ako 3 roky.

Zo spisu okresného súdu ďalej vyplýva, že okresný súd vo veci vykonával aj ďalšie

procesné úkony, ktoré boli neefektívne, v dôsledku čoho sa konanie tiež neúmerne

predlžovalo. Za takýto neefektívny postup je možné považovať napríklad uznesenie

z 15. novembra 2001, ktorým okresný súd ustanovil znalca, ktorý nebol kvalifikovaný

podať okresným súdom požadovaný znalecký posudok, ako aj postup okresného súdu pri

zaslaní súdneho spisu znalcovi (ustanovený 1. apríla 2003) až na základe viacnásobnej

urgencie znalca (spis zaslaný znalcovi 2. júna 2003).

Okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že k neúmernému predĺženiu

konania došlo aj „v dôsledku neochoty podať znalecký posudok a iných, prevažne

objektívnych dôvodov na strane znalcov (nepriaznivý zdravotný stav, pracovná zaťaženosť),

teda bez jeho zavinenia, bol nútený opakovane ustanovovať nových znalcov na podanie

znaleckého posudku (...)“. Ústavný súd už v tejto súvislosti konštatoval, že všeobecný súd

vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak,

aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila

so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných

prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane poriadkových opatrení podľa

), aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Podľa názoru

ústavného súdu tolerovanie pasivity znalca okresným súdom nemožno spájať s prieťahmi

v konaní (znalec, ktorý bol okresným súdom ustanovený uznesením zo 4. marca 2002

a ktoré mu bolo doručené 15. marca 2002, až 13. novembra 2002 okresnému súdu oznámil,

že pre dlhodobú nemoc nemôže vypracovať znalecký posudok). Všeobecný súd

v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho

postupu znalca vrátane správneho, vecného a zrozumiteľného vymedzenia jeho úlohy

(m. m. ).

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť štátneho

orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty ohľadom tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.

Okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 23/04 zo 17. februára 2004

odôvodnil vzniknuté prieťahy v konaní aj vysokou pracovnou zaťaženosťou sudcov

okresného súdu, vrátane vec vybavujúcej sudkyne.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom

konaní. Námietka nedostatočného personálneho obsadenia súdu a v nadväznosti na to

neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré

by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu

ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv bez

zbytočných prieťahov podľa (m. m. ).

Ústavný súd, vychádzajúc z analýzy postupu okresného súdu podľa uvedených

troch kritérií dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

IV.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

v záujme zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľa ústavný súd prikázal v zmysle

okresnému súdu, aby vo veci vedenej

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 500 000 Sk ako náhrady spôsobenej škody a nemajetkovej ujmy

ktorá mu bola spôsobená tým, že v dôsledku nečinnosti a odborných pochybení okresného

súdu bol nútený predať rodinný dom, ktorým chcel s manželkou riešiť ich bytovú situáciu,

a teraz žijú oddelene, každý u svojich rodičov.

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd

zohľadnil všetky skutočnosti prebiehajúceho konania, ako aj všetky okolnosti zakladajúce

porušenie základného práva sťažovateľa podľa . Dobu viac ako šiestich

rokov bez jediného rozhodnutia vo veci samej sťažovateľ musí vnímať ako krivdu. Podľa

ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby občan čakal na výsledok súdneho sporu

takú dlhú dobu a aby stav konania bol taký, ako bol zistený v prípade sťažovateľa.

Zohľadniac podiel okresného súdu, ako aj podiel sťažovateľa na dĺžke konania ústavný súd

dospel k záveru, že je potrebné sťažovateľovi priznať primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 30 000 Sk, ktoré mu je okresný súd povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od doručenia tohto nálezu.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ si neuplatnil úhradu trov právneho zastúpenia,

ústavný súd mu úhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2004