Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 374/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť M. S., zastúpenej advokátom

JUDr. Dušanom Moravcom, Advokátska kancelária, Riečna 2, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára

2014 doručená sťažnosť M. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«Sťažovateľka(...) ako navrhovateľka 1. rade spolu s navrhovateľkou v 2. rade -(...)

a navrhovateľom v 3. rade(...) podala dňa 22. 01. 2001 na Okresnom súde Bratislava III

žalobu proti žalovanej v 1. rade(...) a žalovanej v 2. rade(...) žalobu o určenie neplatnosti

darovacej zmluvy uzavretej dňa 10. 03. 2000 pod č. vkladu(...), ktorou žalovaná v prvom

rade previedla na žalovanú v druhom rade pozemky(...) v k. ú.(...) zapísané(...)

na katastrálnom odbore Okresného úradu Bratislava III.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom sp. zn. -503 zo dňa 28. 01. 2011,

teda po desiatich rokoch trvania konania žalobu navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III -503 podali vyššie uvedení

navrhovatelia odvolanie, ktoré bolo postúpené Krajskému súdu dňa 06. 05. 2011 a bolo

zaevidované pod sp. zn. . (...)

Odvolací Krajský súd v Bratislave, proti ktorému sťažnosť smeruje pokračuje

v nečinnosti Okresného súdu Bratislava III ani ku dňu podania tejto sťažnosti nezačal

vo veci konať, tak že po podaní odvolania aj v súčasnosti pretrváva medzi účastníkmi

dlhodobý stav právnej neistoty, keďže súd v predmetnej veci do dnešného dňa nerozhodol.

Zmenu nepriniesla ani Urgencia právneho zástupcu žalovaných na postup v konaní zo dňa

22. 11. 2012. (...)

Prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky je základným ľudským právom a jedným z procesných princípov, účelom ktorého

je zaručiť širšie ústavné právo na súdnu ochranu a odstrániť stav právnej neistoty. Ak súd

neurobí právny úkon v zákonom stanovenej lehote, svojou nečinnosťou alebo nedostatočne

rýchlou činnosťou sa dopustí zbytočného prieťahu, ktorý má povahu porušenia práva,

zaručeného článkom 48 ods. 2 . Aj keď neexistuje časová

hranica, ktorá by ohraničovala proces a v ktorej by súd mal povinnosť právoplatne vec

rozhodnúť, nie je možné vysvetľovať si to tak, že súd sám si určí, kedy a aký úkon vykoná,

pričom by nemusel rešpektovať ustanovenie , t. j.

konať bez neodôvodnených prieťahov. Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je organizovať

procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa aj sťažovateľka obrátila na Ústavný súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka(...) navrhujem, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky prijal túto sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov.

Berúc do úvahy fakty uvedené v(...) tejto sťažnosti sťažovateľka žiada Ústavný súd

SR podľa článku 127 ods. 2 SR v spojení s , aby,

ak sťažnosti vyhovie, v náleze vyslovil, že Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľka žiadam Ústavný súd SR podľa článku 127 ods. 2 SR v spojení

s ak sťažnosti vyhovie, aby prikázal Krajskému

súdu v Bratislave konať v konaní, vedenom pod sp. zn. a aby mu zakázal

pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

Ako dovŕšenie opatrení smerujúcich zo strany Ústavného súdu SR (popri „príkaze

konať“) k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľka prosí Ústavný súd SR podľa

článku 127 ods. 3 SR v spojení s a , ak

sťažnosti vyhovie, aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie.

V tejto súvislosti sťažovateľka konštatuje, že Ústavný súd SR už judikoval, že

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy

vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie

základného práva alebo slobody nie je už možné napraviť. To znamená, že neprichádza do

úvahy zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedenie do pôvodného stavu.

Sťažovateľkin prípad je práve takýto. Preto podľa sťažovateľky prichádza v jej prípade

do úvahy primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je peňažnou protihodnotou utrpenej

nemajetkovej ujmy. Sťažovateľ považuje za primerané priznať jej sumu 3 319,00 eur(...)

Táto suma berie do úvahy:

- dĺžku konania a zbytočných prieťahov;

- všetky okolnosti uvedené v(...) tejto sťažnosti;

- fakt, že sťažovateľka musela v prvostupňovom konaní zaplatiť pomerne vysoké

súdne poplatky, konkrétne 1.400.- Sk, 197 200.- Sk, (500 + 111.532,- Sk) ako aj preddavok

znalca každý z navrhovateľov vo výške 2.000,- Sk, spolu 6 000.- Sk , preddavok na znalca,

každý z navrhovateľov vo výške 5.000,- Sk, spolu 15 000.- Sk za čo logicky očakával, že ako

Okresný súd Bratislava III, tak odvolací Krajský súd v Bratislave voči ktorému sťažnosť

smeruje, bude vo veci konať plynulo a bez zbytočných prieťahov; sťažovateľka nemá

v úmysle špekulovať nad výsledkom konania, ale skutočnosťou je, že peniaze, ktoré

„vložila“ s navrhovateľmi v 2. a 3. rade do súdneho sporu (vrátane odmeny pre advokáta),

mohla použiť aj na iný účel; predmet sporu - nemajetková ujma sťažovateľa spočíva v jej

pretrvávajúcom pocite neistoty vyplývajúcej zo vzniknutej situácie,

- pocity márnosti a nespravodlivosti - nemajetková ujma sťažovateľky spočíva aj v jej

pocitoch márnosti a nespravodlivosti, ktoré sprevádzajú porušovanie základného práva

sťažovateľa na konanie súdu bez zbytočných prieťahov;

- skutočnosť, že stav právnej neistoty sťažovateľky a odsúvanie súdnej ochrany

v namietanom konaní negatívne ovplyvňuje životné a sociálne podmienky sťažovateľkinej

rodiny. Nesmierny psychický tlak vyvolaný týmto konaním totiž negatívne ovplyvňuje

sťažovateľkine vzťahy so žalovanými rodinnými príslušníkmi a ďalšie rodinné vzťahy.

Sťažovateľka má preto eminentný záujem na čo najrýchlejšom ukončení tohto konania;

- neschopnosť Krajského súdu v Bratislave poskytnúť sťažovateľovi v období od

5. mája 2011 do 13. januára 2014 akúkoľvek informáciu o priebehu konania i samotnom

súdnom spise.

Suma 3 319,00 eur teda zohľadňuje, berúc do úvahy vyššie uvedené, najmä dĺžku

zbytočných prieťahov v konaní a jednak s nimi spojenú nemajetkovú ujmu, ktorá

sťažovateľovi vznikla v dôsledku obáv o ochranu jeho vlastníckych práv ().

Sťažovateľ súčasne žiada Ústavný súd SR, aby podľa

Z. z. uložil Okresnému súdu Bratislava II (správne má byť Okresnému súdu Bratislava III,

pozn.) zaplatiť trovy jeho právneho zastúpenia v sume 828,00 eur(...) advokátovi

JUDr. Dušanovi Moravcovi. (...)

Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľka teda navrhuje, aby Ústavný súd SR po

predbežnom prerokovaní sťažnosti prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po prerokovaní

prijatej sťažnosti, zohľadniac všetky skutočnosti v nej uvedené, vydal tento nález

1) Základné právo(...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku

48 ods. 2 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru(...) Krajským súdom v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2) Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3) (...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 319,00 eur(...), ktoré

je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4) Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

advokátovi JUDr. Dušanovi Moravcovi(...) vo výške 828,00 eur(...) do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia (...).»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov v spojení s o súdoch a sudcoch v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti

na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu, v danom prípade predsedovi Krajského

súdu v Bratislave.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (a tiež dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov

v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj

po nadobudnutí účinnosti nového , zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je

kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodala a ani netvrdí, že ju

nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa [pričom „urgenciu“ z 22. novembra 2012,

ktorá podľa zistenia ústavného súdu nebola adresovaná predsedovi krajského súdu,

nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde)], ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr.

, , ), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti

prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona

o štátnej správe súdov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neumožnilo účinnú

ochranu základného práva sťažovateľky priznanú jej podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe krajského súdu

dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby opätovne podala

kvalifikovanú sťažnosť pre porušenie základného práva podľa a práva

podľa dohovoru v zmysle .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014