Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)II. ÚS 374/2014
PDF · 182.25 KB
No categories available
II. ÚS 374/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej
a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť M. S., zastúpenej advokátom
JUDr. Dušanom Moravcom, Advokátska kancelária, Riečna 2, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 189/11 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. S. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára
2014 doručená sťažnosť M. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 Co 189/11 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:
«Sťažovateľka(...) ako navrhovateľka 1. rade spolu s navrhovateľkou v 2. rade -(...)
a navrhovateľom v 3. rade(...) podala dňa 22. 01. 2001 na Okresnom súde Bratislava III
žalobu proti žalovanej v 1. rade(...) a žalovanej v 2. rade(...) žalobu o určenie neplatnosti
darovacej zmluvy uzavretej dňa 10. 03. 2000 pod č. vkladu(...), ktorou žalovaná v prvom
rade previedla na žalovanú v druhom rade pozemky(...) v k. ú.(...) zapísané(...)
na katastrálnom odbore Okresného úradu Bratislava III.
Okresný súd Bratislava III rozsudkom sp. zn. 34C/12/2001-503 zo dňa 28. 01. 2011,
teda po desiatich rokoch trvania konania žalobu navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.
Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III 34C/12/2001-503 podali vyššie uvedení
navrhovatelia odvolanie, ktoré bolo postúpené Krajskému súdu dňa 06. 05. 2011 a bolo
zaevidované pod sp. zn. 5Co 189/11. (...)
Odvolací Krajský súd v Bratislave, proti ktorému sťažnosť smeruje pokračuje
v nečinnosti Okresného súdu Bratislava III ani ku dňu podania tejto sťažnosti nezačal
vo veci konať, tak že po podaní odvolania aj v súčasnosti pretrváva medzi účastníkmi
dlhodobý stav právnej neistoty, keďže súd v predmetnej veci do dnešného dňa nerozhodol.
Zmenu nepriniesla ani Urgencia právneho zástupcu žalovaných na postup v konaní zo dňa
22. 11. 2012. (...)
Prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky je základným ľudským právom a jedným z procesných princípov, účelom ktorého
je zaručiť širšie ústavné právo na súdnu ochranu a odstrániť stav právnej neistoty. Ak súd
neurobí právny úkon v zákonom stanovenej lehote, svojou nečinnosťou alebo nedostatočne
rýchlou činnosťou sa dopustí zbytočného prieťahu, ktorý má povahu porušenia práva,
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Aj keď neexistuje časová
hranica, ktorá by ohraničovala proces a v ktorej by súd mal povinnosť právoplatne vec
rozhodnúť, nie je možné vysvetľovať si to tak, že súd sám si určí, kedy a aký úkon vykoná,
pričom by nemusel rešpektovať ustanovenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j.
konať bez neodôvodnených prieťahov. Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je organizovať
procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa aj sťažovateľka obrátila na Ústavný súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka(...) navrhujem, aby Ústavný súd
Slovenskej republiky prijal túto sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov.
Berúc do úvahy fakty uvedené v(...) tejto sťažnosti sťažovateľka žiada Ústavný súd
SR podľa článku 127 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 56 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z., aby,
ak sťažnosti vyhovie, v náleze vyslovil, že Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod
sp. zn. 5Co 189/11 porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Sťažovateľka žiadam Ústavný súd SR podľa článku 127 ods. 2 Ústavy SR v spojení
s § 56 ods. 3 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. ak sťažnosti vyhovie, aby prikázal Krajskému
súdu v Bratislave konať v konaní, vedenom pod sp. zn. 5Co 189/11 a aby mu zakázal
pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.
Ako dovŕšenie opatrení smerujúcich zo strany Ústavného súdu SR (popri „príkaze
konať“) k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľka prosí Ústavný súd SR podľa
článku 127 ods. 3 Ústavy SR v spojení s § 50 ods. 3 a § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z., ak
sťažnosti vyhovie, aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie.
V tejto súvislosti sťažovateľka konštatuje, že Ústavný súd SR už judikoval, že
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy
vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie
základného práva alebo slobody nie je už možné napraviť. To znamená, že neprichádza do
úvahy zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedenie do pôvodného stavu.
Sťažovateľkin prípad je práve takýto. Preto podľa sťažovateľky prichádza v jej prípade
do úvahy primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je peňažnou protihodnotou utrpenej
nemajetkovej ujmy. Sťažovateľ považuje za primerané priznať jej sumu 3 319,00 eur(...)
Táto suma berie do úvahy:
- dĺžku konania a zbytočných prieťahov;
- všetky okolnosti uvedené v(...) tejto sťažnosti;
- fakt, že sťažovateľka musela v prvostupňovom konaní zaplatiť pomerne vysoké
súdne poplatky, konkrétne 1.400.- Sk, 197 200.- Sk, (500 + 111.532,- Sk) ako aj preddavok
znalca každý z navrhovateľov vo výške 2.000,- Sk, spolu 6 000.- Sk , preddavok na znalca,
každý z navrhovateľov vo výške 5.000,- Sk, spolu 15 000.- Sk za čo logicky očakával, že ako
Okresný súd Bratislava III, tak odvolací Krajský súd v Bratislave voči ktorému sťažnosť
smeruje, bude vo veci konať plynulo a bez zbytočných prieťahov; sťažovateľka nemá
v úmysle špekulovať nad výsledkom konania, ale skutočnosťou je, že peniaze, ktoré
„vložila“ s navrhovateľmi v 2. a 3. rade do súdneho sporu (vrátane odmeny pre advokáta),
mohla použiť aj na iný účel; predmet sporu - nemajetková ujma sťažovateľa spočíva v jej
pretrvávajúcom pocite neistoty vyplývajúcej zo vzniknutej situácie,
- pocity márnosti a nespravodlivosti - nemajetková ujma sťažovateľky spočíva aj v jej
pocitoch márnosti a nespravodlivosti, ktoré sprevádzajú porušovanie základného práva
sťažovateľa na konanie súdu bez zbytočných prieťahov;
- skutočnosť, že stav právnej neistoty sťažovateľky a odsúvanie súdnej ochrany
v namietanom konaní negatívne ovplyvňuje životné a sociálne podmienky sťažovateľkinej
rodiny. Nesmierny psychický tlak vyvolaný týmto konaním totiž negatívne ovplyvňuje
sťažovateľkine vzťahy so žalovanými rodinnými príslušníkmi a ďalšie rodinné vzťahy.
Sťažovateľka má preto eminentný záujem na čo najrýchlejšom ukončení tohto konania;
- neschopnosť Krajského súdu v Bratislave poskytnúť sťažovateľovi v období od
5. mája 2011 do 13. januára 2014 akúkoľvek informáciu o priebehu konania i samotnom
súdnom spise.
Suma 3 319,00 eur teda zohľadňuje, berúc do úvahy vyššie uvedené, najmä dĺžku
zbytočných prieťahov v konaní a jednak s nimi spojenú nemajetkovú ujmu, ktorá
sťažovateľovi vznikla v dôsledku obáv o ochranu jeho vlastníckych práv (III. ÚS 58/2002).
Sťažovateľ súčasne žiada Ústavný súd SR, aby podľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993
Z. z. uložil Okresnému súdu Bratislava II (správne má byť Okresnému súdu Bratislava III,
pozn.) zaplatiť trovy jeho právneho zastúpenia v sume 828,00 eur(...) advokátovi
JUDr. Dušanovi Moravcovi. (...)
Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľka teda navrhuje, aby Ústavný súd SR po
predbežnom prerokovaní sťažnosti prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po prerokovaní
prijatej sťažnosti, zohľadniac všetky skutočnosti v nej uvedené, vydal tento nález
1) Základné právo(...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku
48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru(...) Krajským súdom v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 5Co 189/11 porušené bolo.
2) Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5Co 189/11 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3) (...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 319,00 eur(...), ktoré
je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4) Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia
advokátovi JUDr. Dušanovi Moravcovi(...) vo výške 828,00 eur(...) do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia (...).»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 189/11.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady
č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení
neskorších predpisov v spojení s § 6 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti
na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu, v danom prípade predsedovi Krajského
súdu v Bratislave.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že
účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (a tiež čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov
v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17
ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj
po nadobudnutí účinnosti nového čl. 127 ústavy, zásadne považuje za účinný prostriedok
ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako
aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je
kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodala a ani netvrdí, že ju
nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa [pričom „urgenciu“ z 22. novembra 2012,
ktorá podľa zistenia ústavného súdu nebola adresovaná predsedovi krajského súdu,
nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní (§ 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde)], ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr.
IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti
prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl. zákona
o štátnej správe súdov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neumožnilo účinnú
ochranu základného práva sťažovateľky priznanú jej podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe krajského súdu
dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby opätovne podala
kvalifikovanú sťažnosť pre porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle čl. 127 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2014