Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 378/2018
PDF · 178.26 KB
No categories available
II. ÚS 378/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava,
v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Mandzák, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 44 C 144/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra
2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 44 C 144/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:
«... Sťažovateľka sa podanou žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 44C/144/2011 domáhala voči žalovanému Rozhlas a televízia
Slovenska (ďalej len „žalovaný“) ochrany osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej
ujmy v súvislosti s odvysielaním zvukovo-obrazového záznamu z rozhovoru medzi
sťažovateľkou a v relácií „Večer pod lampou“ dňa 22.09.2011.
Na pojednávaní konanom dňa 06.06.2012 pred súdom prvej inštancie sa zúčastnili aj
osoby, ktoré oznámili, že vstupujú do konania ako vedľajší účastníci na strane žalovaného,
a to , s.r.o., so sídlom (ďalej ako „ “)
a ... (ďalej ako „ “). Sťažovateľka uplatnila námietku proti
vstupu týchto vedľajších účastníkov do konania, pričom Okresný súd Bratislava III rozhodol
Uznesením, sp. zn. 44C/144/2011-160 zo dňa 27.06.2012 tak, že pripustil vstup
a ako vedľajších účastníkov na strane žalovaného. Na odvolanie sťažovateľa,
ale i žalovaného rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací Uznesením, sp. zn.
6Co/420/2012-196 zo dňa 30.10.2012, ktorým zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že
vstup a do konania ako vedľajších účastníkov na strane
žalovaného nepripúšťa. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala v celom
rozsahu dovolanie. O dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením,
sp. zn. 1Cdo/82/2013 zo dňa 15.05.2013 tak, že dovolanie v časti vstupu
odmietol a v ostatnej časti dovolanie zamietol.
podaním zo dňa 04.02.2013 oznámila svoj nový vstup do konania ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalobca znova uplatnil námietku, o ktorej
rozhodol Okresný súd Bratislava III, Uznesením sp. zn. 44C/144/2011-272 zo dňa
29.05.2013 tak, že pripustil vstup do konania ako vedľajšej účastníčky na
strane žalovaného. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Bratislave, sp. zn. 8Co/421/2013-286 zo dňa 31.01.2014 tak, že zrušil
napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V nadväznosti
na uvedené rozhodol Okresný súd Bratislava III Uznesením sp. zn. 44C/144/2011-290 zo
dňa 19.03.2014 tak, že vstup do konania ako vedľajšej účastníčky na strane
žalovaného nepripúšťa. Voči tomuto rozhodnutiu sa odvolala a o odvolaní
rozhodol Krajský súd v Bratislave Uznesením, sp. zn. 8Co/389/2014-303 zo dňa 20.11.2014
tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu napadla
dovolaním zo dňa 09.02.2015. O dovolaní rozhodol Najvyšší súd SR ako súd dovolací
Uznesením, sp. zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2016 tak, že napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako
odvolací súd znovu vec prejednal a rozhodol Uznesením sp. zn. 8Co/9/2017-334 zo dňa
17.08.2017 tak, že napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava III mení tak, že pripúšťa
vstup do konania ako vedľajšej účastníčky na strane žalovaného s tým, že sa
s ňou bude ďalej pokračovať v konaní ako s intervenientom. Predmetné rozhodnutie bolo
doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky dňa 16.11.2017.
... V súlade s ustanovením § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. má
sťažovateľka za to, že Okresný súd Bratislava III svojím postupom v predmetnej veci
spôsobil zbytočné prieťahy, a tým porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Ústavnú sťažnosť odôvodňujeme ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR...
Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, Okresný súd Bratislava III ako
všeobecný súd nezabezpečil v danej právnej veci taký procesný postup, ktorý by odstránil
stav právnej neistoty sťažovateľky, a v dôsledku tohto postupu všeobecného súdu stav
právnej neistoty sťažovateľky naďalej trvá.
Pri posudzovaní zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu
SR potrebné prihliadať na tri kritériá: (i) právna a faktická zložitosť veci, (ii) správanie
účastníka súdneho konania, (iii) postup samotného súdu.
Z vyhodnotenia uvedených kritérií možno mať jednoznačne za to, že prieťahy
v predmetnom konaní neboli spôsobené právnou a faktickou zložitosťou veci. Taktiež
zo správania účastníka konania nemožno vyvodiť záver, že svojím konaním spôsobil
prieťahy v súdnom konaní. Máme za to, že prieťahy v súdnom konaní boli spôsobené
postupom všeobecného súdu, nakoľko je nemysliteľné, aby o vstupe vedľajšieho účastníka
sa konalo a rozhodovalo viac ako päť rokov, a to opätovne. Súdne konanie o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy s tým spojené sa týmto spôsobom neprimerane
predlžuje a dochádza k zbytočným prieťahom v konaní. Podotýkame, že rozhodnutie
krajského súdu doposiaľ nie je právoplatné, nakoľko toho času ešte plynie lehota na
podanie dovolania.
... Sťažovateľka v súlade s ustanovením čl. 127 ods. 2 Ústavy SR žiada o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa ustanovenia § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993
Z. z. uvádza, že finančné zadosťučinenie žiada vo výške 10.000,- EUR a svoj návrh
odôvodňuje tým, že toto finančné zadosťučinenie je protihodnotou utrpenej nemajetkovej
ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi v prvoinštančnom konaní vedenom pod sp. zn.:
V uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty
sťažovateľky v oblasti jej nároku na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy,
a vzhľadom na správanie súdu nie je možné predpokladať, kedy sa pretrvávajúci stav
právnej neistoty sťažovateľky odstráni. Vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
sa prejednáva a rozhoduje neúmerne dlhú dobu, pričom sa v konaní už dlhodobo z tohto
dôvodu nerieši merito veci a tým pádom je zasiahnuté právo sťažovateľky na prerokovanie
jej veci bez zbytočných prieťahov.
Súdne konanie vo veci ochrany osobnosti sťažovateľky prebieha od 25.10.2011, kedy
bola súdu doručená žaloba, pričom doposiaľ nebola predmetná právna vec právoplatne
ukončená.
Štát nesie zodpovednosť za riadne a včasné konanie svojich orgánov, preto je
povinný zabezpečiť, aby bola vec prejednaná v primeranej lehote. Nakoľko konanie
Okresného súdu Bratislava III predstavuje zásah do práv sťažovateľky, konanie o ochranu
osobnosti by mal súd prejednávať bez zbytočných prieťahov s cieľom minimalizovať rozsah
škody a zabezpečiť reparáciu vzniknutej ujmy, nakoľko sa odstupom času v zmysle ustálenej
judikatúry Ústavného súdu SR žalobou požadované ospravedlnenie míňa účinkom.
Opísané okolnosti podľa nášho názoru jednoznačne odôvodňujú priznanie
finančného zadosťučinenia v peniazoch.
Súčasne si uplatňujeme náhradu trov konania, ktoré vzniknú sťažovateľky v dôsledku
právneho zastúpenia v tomto konaní pred Ústavným súdom SR...
Na základe vyššie uvedených skutočností preto navrhujeme, aby Ústavný súd
Slovenskej republiky po zistení skutkového a právneho stavu veci v súlade s ustanovením
§ 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. po predbežnom prerokovaní tohto návrhu rozhodol
uznesením, ktorým by prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie, a vydal nasledovný
NÁLEZ:
1/ Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod spis.
zn.: 44C/144/2011 porušené bolo.
2/ Okresnému súdu Bratislava III prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:
44C/144/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3/ Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie 10.000,-
Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4/ Sťažovateľke priznáva náhradu trov konania, ktoré je
Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky do 15
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
5. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 44 C 144/2011.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
8. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.
9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (napr. II. ÚS 374/2014), že účelom práva
účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je
poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd
preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
10. Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62
ods. 1 zákona o súdoch sa zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
11. Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplýva, že by sťažovateľka,
ktorá je sudkyňou a je aj kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konaní
predsedovi okresného súdu podala a ani netvrdí, že ju nepodala z dôvodov hodných
osobitného zreteľa a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z príloh jej
sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú
judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04), dospel k záveru, že vzhľadom
na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 ods. 1
a nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľky
priznaného jej podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pozornosti
ústavného súdu pritom neušlo (vyplýva to inak zo samotnej sťažnosti), že účastníci konania
v napadnutom konaní neobvykle často využili svoje možnosti dané procesnými predpismi
na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní, čo spôsobilo
predĺženie priebehu konania, v zmysle ustálenej judikatúry ho však nemožno kvalifikovať
ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Spis sa na
okresnom súde nachádzal asi počas polovice napadnutého konania, pričom sťažovateľka
počas tohto obdobia nevyužila svoje právo podať predsedovi okresného súdu sťažnosť na
prieťahy v konaní.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde bolo potrebné sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júla 2018