Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 378/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Michal Mandzák, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo:

«... Sťažovateľka sa podanou žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. domáhala voči žalovanému Rozhlas a televízia

Slovenska (ďalej len „žalovaný“) ochrany osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej

ujmy v súvislosti s odvysielaním zvukovo-obrazového záznamu z rozhovoru medzi

sťažovateľkou a v relácií „Večer pod lampou“ dňa 22.09.2011.

Na pojednávaní konanom dňa 06.06.2012 pred súdom prvej inštancie sa zúčastnili aj

osoby, ktoré oznámili, že vstupujú do konania ako vedľajší účastníci na strane žalovaného,

a to , s.r.o., so sídlom (ďalej ako „ “)

a ... (ďalej ako „ “). Sťažovateľka uplatnila námietku proti

vstupu týchto vedľajších účastníkov do konania, pričom Okresný súd Bratislava III rozhodol

Uznesením, sp. zn. -160 zo dňa 27.06.2012 tak, že pripustil vstup

a ako vedľajších účastníkov na strane žalovaného. Na odvolanie sťažovateľa,

ale i žalovaného rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací Uznesením, sp. zn.

-196 zo dňa 30.10.2012, ktorým zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že

vstup a do konania ako vedľajších účastníkov na strane

žalovaného nepripúšťa. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala v celom

rozsahu dovolanie. O dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením,

sp. zn. zo dňa 15.05.2013 tak, že dovolanie v časti vstupu

odmietol a v ostatnej časti dovolanie zamietol.

podaním zo dňa 04.02.2013 oznámila svoj nový vstup do konania ako

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalobca znova uplatnil námietku, o ktorej

rozhodol Okresný súd Bratislava III, Uznesením sp. zn. -272 zo dňa

29.05.2013 tak, že pripustil vstup do konania ako vedľajšej účastníčky na

strane žalovaného. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Bratislave, sp. zn. -286 zo dňa 31.01.2014 tak, že zrušil

napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V nadväznosti

na uvedené rozhodol Okresný súd Bratislava III Uznesením sp. zn. -290 zo

dňa 19.03.2014 tak, že vstup do konania ako vedľajšej účastníčky na strane

žalovaného nepripúšťa. Voči tomuto rozhodnutiu sa odvolala a o odvolaní

rozhodol Krajský súd v Bratislave Uznesením, sp. zn. -303 zo dňa 20.11.2014

tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu napadla

dovolaním zo dňa 09.02.2015. O dovolaní rozhodol Najvyšší súd SR ako súd dovolací

Uznesením, sp. zn. zo dňa 22.11.2016 tak, že napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako

odvolací súd znovu vec prejednal a rozhodol Uznesením sp. zn. -334 zo dňa

17.08.2017 tak, že napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava III mení tak, že pripúšťa

vstup do konania ako vedľajšej účastníčky na strane žalovaného s tým, že sa

s ňou bude ďalej pokračovať v konaní ako s intervenientom. Predmetné rozhodnutie bolo

doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky dňa 16.11.2017.

... V súlade s ustanovením má

sťažovateľka za to, že Okresný súd Bratislava III svojím postupom v predmetnej veci

spôsobil zbytočné prieťahy, a tým porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Ústavnú sťažnosť odôvodňujeme ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR...

Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, Okresný súd Bratislava III ako

všeobecný súd nezabezpečil v danej právnej veci taký procesný postup, ktorý by odstránil

stav právnej neistoty sťažovateľky, a v dôsledku tohto postupu všeobecného súdu stav

právnej neistoty sťažovateľky naďalej trvá.

Pri posudzovaní zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu

SR potrebné prihliadať na tri kritériá: (i) právna a faktická zložitosť veci, (ii) správanie

účastníka súdneho konania, (iii) postup samotného súdu.

Z vyhodnotenia uvedených kritérií možno mať jednoznačne za to, že prieťahy

v predmetnom konaní neboli spôsobené právnou a faktickou zložitosťou veci. Taktiež

zo správania účastníka konania nemožno vyvodiť záver, že svojím konaním spôsobil

prieťahy v súdnom konaní. Máme za to, že prieťahy v súdnom konaní boli spôsobené

postupom všeobecného súdu, nakoľko je nemysliteľné, aby o vstupe vedľajšieho účastníka

sa konalo a rozhodovalo viac ako päť rokov, a to opätovne. Súdne konanie o ochranu

osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy s tým spojené sa týmto spôsobom neprimerane

predlžuje a dochádza k zbytočným prieťahom v konaní. Podotýkame, že rozhodnutie

krajského súdu doposiaľ nie je právoplatné, nakoľko toho času ešte plynie lehota na

podanie dovolania.

... Sťažovateľka v súlade s ustanovením SR žiada o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa ustanovenia

Z. z. uvádza, že finančné zadosťučinenie žiada vo výške 10.000,- EUR a svoj návrh

odôvodňuje tým, že toto finančné zadosťučinenie je protihodnotou utrpenej nemajetkovej

ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi v prvoinštančnom konaní vedenom pod sp. zn.:

.

V uvedenom konaní vznikli zbytočné prieťahy vytvárajúce stav právnej neistoty

sťažovateľky v oblasti jej nároku na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy,

a vzhľadom na správanie súdu nie je možné predpokladať, kedy sa pretrvávajúci stav

právnej neistoty sťažovateľky odstráni. Vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného

sa prejednáva a rozhoduje neúmerne dlhú dobu, pričom sa v konaní už dlhodobo z tohto

dôvodu nerieši merito veci a tým pádom je zasiahnuté právo sťažovateľky na prerokovanie

jej veci bez zbytočných prieťahov.

Súdne konanie vo veci ochrany osobnosti sťažovateľky prebieha od 25.10.2011, kedy

bola súdu doručená žaloba, pričom doposiaľ nebola predmetná právna vec právoplatne

ukončená.

Štát nesie zodpovednosť za riadne a včasné konanie svojich orgánov, preto je

povinný zabezpečiť, aby bola vec prejednaná v primeranej lehote. Nakoľko konanie

Okresného súdu Bratislava III predstavuje zásah do práv sťažovateľky, konanie o ochranu

osobnosti by mal súd prejednávať bez zbytočných prieťahov s cieľom minimalizovať rozsah

škody a zabezpečiť reparáciu vzniknutej ujmy, nakoľko sa odstupom času v zmysle ustálenej

judikatúry Ústavného súdu SR žalobou požadované ospravedlnenie míňa účinkom.

Opísané okolnosti podľa nášho názoru jednoznačne odôvodňujú priznanie

finančného zadosťučinenia v peniazoch.

Súčasne si uplatňujeme náhradu trov konania, ktoré vzniknú sťažovateľky v dôsledku

právneho zastúpenia v tomto konaní pred Ústavným súdom SR...

Na základe vyššie uvedených skutočností preto navrhujeme, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky po zistení skutkového a právneho stavu veci v súlade s ustanovením

po predbežnom prerokovaní tohto návrhu rozhodol

uznesením, ktorým by prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie, a vydal nasledovný

NÁLEZ:

1/ Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod spis.

zn.: porušené bolo.

2/ Okresnému súdu Bratislava III prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:

konal bez zbytočných prieťahov.

3/ Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie 10.000,-

Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4/ Sťažovateľke priznáva náhradu trov konania, ktoré je

Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky do 15

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

5. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

7. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

8. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.

9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (napr. ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd

preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

10. Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62

ods. 1 zákona o súdoch sa zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

11. Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplýva, že by sťažovateľka,

ktorá je sudkyňou a je aj kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu podala a ani netvrdí, že ju nepodala z dôvodov hodných

osobitného zreteľa a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z príloh jej

sťažnosti ( ), ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú

judikatúru (napr. , , ), dospel k záveru, že vzhľadom

na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 ods. 1

a nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľky

priznaného jej podľa a práva podľa dohovoru. Pozornosti

ústavného súdu pritom neušlo (vyplýva to inak zo samotnej sťažnosti), že účastníci konania

v napadnutom konaní neobvykle často využili svoje možnosti dané procesnými predpismi

na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní, čo spôsobilo

predĺženie priebehu konania, v zmysle ustálenej judikatúry ho však nemožno kvalifikovať

ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ). Spis sa na

okresnom súde nachádzal asi počas polovice napadnutého konania, pričom sťažovateľka

počas tohto obdobia nevyužila svoje právo podať predsedovi okresného súdu sťažnosť na

prieťahy v konaní.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

bolo potrebné sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2018