Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 191/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátska kancelária, Magurská 1205/3, Košice,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

vlastniť majetok podľa a podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva vlastniť

majetok podľa a podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Zo sťažnosti predovšetkým vyplýva:

„Sťažnosť smeruje proti Okresnému súdu Košice II pod sp. zn. .

Sťažovateľ podáva týmto sťažnosť podľa

vo veci porušenia jeho základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2

. Namietame porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa článku 46 ods. 1 a , právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II pod sp. zn. .

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na

súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry...

Sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5.000 €

z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu...

Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi

základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je

nedeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 v spojení

s a dohovoru (, ).

Už z porovnania týchto termínov je zrejmé, že jednotlivé úkony neboli vykonávané

účinne, čo spôsobovalo nedôvodné prieťahy v konaní. Jedná sa pomerne o jednoduchú vec.

Žaloba bola podaná ešte dňa 12.2.2015 sťažovateľom. Dňa 27.4.2015 bol vyzvaný na

zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 14.11.2016 súd poslal sťažovateľovi na vyjadrenie

MV SR t.j. odporcu v 1. rade, pričom toto vyjadrenie súd obdržal už 4.12.2015. Odporca sa

k nemu nevyjadril z dôvodu, že čakal vyjadrenia aj ostatných odporcov. Do dnešného dňa

nebolo ani jedno pojednávanie vo veci samej t.j. takmer 3 roky od podania žalobného

návrhu, sťažovateľ je týmto nekonaním súdu dlhodobo v právnej neistote.

Právne či skutkovo sebanáročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte takú dlhú

dobu. Časový horizont toho, kedy sa účastníkovi konania dostáva konečného rozhodnutia vo

veci je neoddeliteľnou súčasťou meradiel celkovej spravodlivosti podľa .

Čím je tento časový horizont dlhší, tým viac sa rozostrujú kontúry spravodlivosti ako v

očiach dotknutých účastníkov konania, tak aj vo všeobecnom vnímaní verejnosti a verejnej

mienky. Celkovo sa tak oslabuje kredibilita štátnej moci a špecificky moci súdnej.

Neprimeraná dĺžka konania sa potom priamo odráža v dôvere občana v štát, v jeho

inštitúcie a v právo, čo je základnou podmienkou pre fungovanie legitímneho

demokratického a právneho štátu. Ignorovanie týchto princípov konajúcim sudcom malo za

následok porušenie práva na fair proces ( ) v jeho časovej dimenzii.

Vzhľadom na celkovú dĺžku posudzovaného konania v trvaní skoro troch rokov

a zjavne neefektívnu činnosť okresného súdu sťažovateľ hodnotí celé konanie ako

neefektívne a nesprávne bez vyhodnocovania jednotlivých čiastkových úkonov okresného

súdu, máme za to, že v posudzovanom konaní došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru.

Nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného

súdu môže zapríčiniť porušenie (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil

s návrhom, aby o jej veci rozhodol.

... Poukazujeme na to, že medzi účastníkmi konania sa jedná o majetkové práva.

Nakoľko nie je predpoklad vydania meritórneho rozhodnutia v krátkom čase, konanie

považujem za neprimerane dlhé.

V dôsledku prieťahov v konaní sa sťažovateľ nachádza neprimerane dlho v právnej

neistote, je mu tým spôsobovaná ujma, a to tým, že nemôže vyriešiť svoje majetkové pomery

a zabezpečiť si ďalšie existenčné podmienky do budúcnosti.

Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že Okresný

súd Košice II pod sp. zn. porušil jeho základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , základné právo na súdnu ochranu

podľa , právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo vlastniť

majetok podľa a podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prikáže mu

v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov a prizná mu primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5.000,00 €, ako aj náhradu trov konania v sume 312,34 € (2 úkony,

prevzatie a príprava, napísanie návrhu).

... Základnou povinnosťou súdu a sudcu je... zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza

z , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu.

Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní

sťažnosti podľa v znení neskorších predpisov túto sťažnosť

prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 cit. zákona, a aby v konaní vo veci samej vyhovel

sťažnosti a rozhodol, že Krajský súd v Košiciach [zrejme Okresný súd Košice II, pozn.]

porušil sťažovateľove základné práva.

Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

prijal tento nález:

1. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Košice II pod

sp. zn. bolo porušené.

2. Základné právo ... na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II pod sp. zn.

porušené bolo.

3. Základné právo ... na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice

II pod sp. zn. porušené bolo.

4. Základné ... vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky s podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II pod sp. zn.

porušené bolo.

5. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby vo veci pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

6. ... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 € (slovom:

dvetisíc tisíc Euro), ktoré je Okresného súdu Košice II povinný zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Sťažovateľovi ... sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia

v sume 325,42 €, ktorú je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť na účet právnej

zástupkyne v lehote do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

III.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

5. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva (i) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , (ii) na súdnu

ochranu podľa v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a (iii) a práva vlastniť majetok podľa a podľa

dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

6. K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (napr. ), že účelom práva účastníka

konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie

príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto

o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa ,

koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky

podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62

ods. 1 zákona o súdoch sa zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplýva, že by sťažovateľ, ktorý je

kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu

podal, a ani netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu

takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z príloh jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. ,

, ), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu

predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch

neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa čl. 48

ods. 2 , a preto podľa v spojení s bolo

potrebné jeho sťažnosť v tejto časti odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

7. K namietanému porušeniu základného práva podľa

v spojení s právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva podľa čl. 20

ods. 1 a práva podľa dodatkového protokolu postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

v spojení s právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva podľa čl. 20 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré

sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť porušenia označených

práv, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Sťažovateľ totiž vôbec neodôvodnil, akým spôsobom malo dôjsť k porušeniu jeho

uvedených práv, napriek tomu, že svoju sťažnosť podľa aj

v tejto časti musel odôvodniť. Už len táto skutočnosť by bola postačujúca na odmietnutie

sťažnosti v tejto časti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Pokiaľ však sťažovateľ porušenie svojich práv podľa v spojení

s právom podľa dohovoru, ako aj podľa a podľa

dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

odvíja od porušenia , vzhľadom na to, že ústavný súd

z uvedených procesných dôvodov nemôže rozhodovať meritórne o porušení jeho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , je prirodzené, že v okolnostiach danej

veci nemohlo dôjsť ani k porušeniu práv sťažovateľa podľa v spojení

s právom podľa dohovoru, ako aj podľa a podľa

dodatkového protokolu, preto v tejto časti bolo treba jeho sťažnosť odmietnuť podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

8. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

9. Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného

súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne

podal kvalifikovanú sťažnosť pre porušenie základného práva podľa

v zmysle .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2018