Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 191/2018
PDF · 195 KB
No categories available
II. ÚS 191/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátska kancelária, Magurská 1205/3, Košice,
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 1 ods. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 110/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom
Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Zo sťažnosti predovšetkým vyplýva:
„Sťažnosť smeruje proti Okresnému súdu Košice II pod sp. zn. 37C/110/2015.
Sťažovateľ podáva týmto sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
vo veci porušenia jeho základného práva upraveného v čl. 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky. Namietame porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 37C/110/2015.
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na
súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry...
Sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5.000 €
z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu...
Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi
základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci bez
zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je
nedeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 688/2014, I. ÚS 49/2015).
Už z porovnania týchto termínov je zrejmé, že jednotlivé úkony neboli vykonávané
účinne, čo spôsobovalo nedôvodné prieťahy v konaní. Jedná sa pomerne o jednoduchú vec.
Žaloba bola podaná ešte dňa 12.2.2015 sťažovateľom. Dňa 27.4.2015 bol vyzvaný na
zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 14.11.2016 súd poslal sťažovateľovi na vyjadrenie
MV SR t.j. odporcu v 1. rade, pričom toto vyjadrenie súd obdržal už 4.12.2015. Odporca sa
k nemu nevyjadril z dôvodu, že čakal vyjadrenia aj ostatných odporcov. Do dnešného dňa
nebolo ani jedno pojednávanie vo veci samej t.j. takmer 3 roky od podania žalobného
návrhu, sťažovateľ je týmto nekonaním súdu dlhodobo v právnej neistote.
Právne či skutkovo sebanáročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte takú dlhú
dobu. Časový horizont toho, kedy sa účastníkovi konania dostáva konečného rozhodnutia vo
veci je neoddeliteľnou súčasťou meradiel celkovej spravodlivosti podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Čím je tento časový horizont dlhší, tým viac sa rozostrujú kontúry spravodlivosti ako v
očiach dotknutých účastníkov konania, tak aj vo všeobecnom vnímaní verejnosti a verejnej
mienky. Celkovo sa tak oslabuje kredibilita štátnej moci a špecificky moci súdnej.
Neprimeraná dĺžka konania sa potom priamo odráža v dôvere občana v štát, v jeho
inštitúcie a v právo, čo je základnou podmienkou pre fungovanie legitímneho
demokratického a právneho štátu. Ignorovanie týchto princípov konajúcim sudcom malo za
následok porušenie práva na fair proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) v jeho časovej dimenzii.
Vzhľadom na celkovú dĺžku posudzovaného konania v trvaní skoro troch rokov
a zjavne neefektívnu činnosť okresného súdu sťažovateľ hodnotí celé konanie ako
neefektívne a nesprávne bez vyhodnocovania jednotlivých čiastkových úkonov okresného
súdu, máme za to, že v posudzovanom konaní došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného
súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu
právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil
s návrhom, aby o jej veci rozhodol.
... Poukazujeme na to, že medzi účastníkmi konania sa jedná o majetkové práva.
Nakoľko nie je predpoklad vydania meritórneho rozhodnutia v krátkom čase, konanie
považujem za neprimerane dlhé.
V dôsledku prieťahov v konaní sa sťažovateľ nachádza neprimerane dlho v právnej
neistote, je mu tým spôsobovaná ujma, a to tým, že nemôže vyriešiť svoje majetkové pomery
a zabezpečiť si ďalšie existenčné podmienky do budúcnosti.
Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že Okresný
súd Košice II pod sp. zn. 37C/110/2015 porušil jeho základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základné právo na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prikáže mu
v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov a prizná mu primerané finančné
zadosťučinenie v sume 5.000,00 €, ako aj náhradu trov konania v sume 312,34 € (2 úkony,
prevzatie a príprava, napísanie návrhu).
... Základnou povinnosťou súdu a sudcu je... zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza
z čl. 2 CSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z čl. 17 CSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu.
Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní
sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov túto sťažnosť
prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 cit. zákona, a aby v konaní vo veci samej vyhovel
sťažnosti a rozhodol, že Krajský súd v Košiciach [zrejme Okresný súd Košice II, pozn.]
porušil sťažovateľove základné práva.
Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky
prijal tento nález:
1. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II pod
sp. zn. 37C/110/2015 bolo porušené.
2. Základné právo ... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 37C/110/2015
porušené bolo.
3. Základné právo ... na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice
II pod sp. zn. 37C/110/2015 porušené bolo.
4. Základné ... vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky s podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 37C/110/2015
porušené bolo.
5. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby vo veci pod sp. zn. 37C/110/2015 konal
bez zbytočných prieťahov.
6. ... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 € (slovom:
dvetisíc tisíc Euro), ktoré je Okresného súdu Košice II povinný zaplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
7. Sťažovateľovi ... sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia
v sume 325,42 €, ktorú je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť na účet právnej
zástupkyne v lehote do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
III.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
5. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného
práva (i) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 110/2015, (ii) na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
37 C 110/2015 a (iii) a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 ods. 1
dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
6. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 110/2015
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (napr. II. ÚS 374/2014), že účelom práva účastníka
konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie
príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto
o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky
podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62
ods. 1 zákona o súdoch sa zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplýva, že by sťažovateľ, ktorý je
kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu
podal, a ani netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu
takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z príloh jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), ústavný súd, opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03,
II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04), dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu
predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch
neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa priznaného mu podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo
potrebné jeho sťažnosť v tejto časti odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.
7. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
v spojení s právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva podľa čl. 20
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 110/2015
K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
v spojení s právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva podľa čl. 20 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 37 C 110/2015 ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré
sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť porušenia označených
práv, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.
Sťažovateľ totiž vôbec neodôvodnil, akým spôsobom malo dôjsť k porušeniu jeho
uvedených práv, napriek tomu, že svoju sťažnosť podľa § 20 zákona o ústavnom súde aj
v tejto časti musel odôvodniť. Už len táto skutočnosť by bola postačujúca na odmietnutie
sťažnosti v tejto časti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Pokiaľ však sťažovateľ porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení
s právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 ods. 1
dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
37 C 110/2015 odvíja od porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy, vzhľadom na to, že ústavný súd
z uvedených procesných dôvodov nemôže rozhodovať meritórne o porušení jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 110/2015, je prirodzené, že v okolnostiach danej
veci nemohlo dôjsť ani k porušeniu práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení
s právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 ods. 1
dodatkového protokolu, preto v tejto časti bolo treba jeho sťažnosť odmietnuť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
8. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.
9. Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného
súdu dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne
podal kvalifikovanú sťažnosť pre porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2018