Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 599/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom,

advokátska kancelária, Holíčska 3043/13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

31. mája 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva: „(...) Sťažovateľ podal dňa 15. 10. 2013

na Okresný súd Bratislava I žalobu proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstva

spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava vo veci škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom. Vec bola pridelená na vybavenie zákonnému sudcovi

. Konajúca sudkyňa výzvou zo dňa 20. 02. 2014, spis. zn.: -31

vyzvala sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške

600,00 EUR. Výška súdneho poplatku bola nesprávne vyrúbená, pretože súdny poplatok

mal byť len vo výške 20,00 EUR, ktorá výška bola súdom opravená na sumu 20,00 EUR

výzvou na úhradu zo dňa 15. 05. 2014, spis. zn.: -39, ale až po sťažovateľovej

sťažnosti predsedníčke Okresného súdu Bratislava I dňa 05. 03. 2014. (...)

Zo spôsobu konania konajúcej sudkyne je možné usudzovať, že enormne zvýšeným

súdnym poplatkom zrejme chcela sťažovateľa finančne poškodiť, resp. ho odradiť

od vybavenia spornej veci prostredníctvom súdu. Takéto konanie sudcu pokladá sťažovateľ

za nečestné a nezlučiteľné s etikou sudcu.

V súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I, č. k.:

sťažovateľ napáda nesprávny úradný postup, nečinnosť zákonného sudcu, prieťahy v konaní

na Okresnom súde Bratislava I, č. k.: , v ktorom za podané dovolanie

na Najvyšší súd SR bol konajúcim súdom vyrubený súdny poplatok vo výške 3 240,00 EUR.

V uvedenom konaní pri tom ide o spor, ktorý je oslobodený od platenia súdnych poplatkov,

pretože sa jedná o pracovný spor, a to okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu

závažného porušenia pracovnej disciplíny (./ ). Účelovo nesprávne

vyrubovanie súdnych poplatkov Okresným súdom Bratislava I sa javí sťažovateľovi ako

bežná pracovná metóda, avšak takýto postup súdu nebudí dôveru občanov.

V súdnom konaní č. k.: napádanou touto ústavnou sťažnosťou došlo

dňa 14. 07. 2015 k zmene zákonného sudcu, keď od 15. 07. 2015 namiesto

vstúpila do konania sudkyňa .

Od podania žaloby dňa 15. 10. 2013 do dnešného dňa prešlo už 31 mesiacov

a konajúci súd je nečinný, keď ešte nebolo vytýčené v konaní ani jedno pojednávanie.

Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je doba dlhšia ako 6 mesiacov kvalifikovaná ako

nečinnosť súdu. Na Slovensku je podľa štatistického zisťovania doba trvania

v občianskoprávnych sporoch 14,4 mesiaca.

V konaní č. k.: je súd nečinný už 31 mesiacov a neuskutočnilo sa ani

jedno pojednávanie a samotné rozhodnutie vo veci je v nedohľadne. Nekonaním súdu

pretrváva u sťažovateľa stav právnej neistoty, čo v konečnom dôsledku znamená, že justícia

zlyháva v základnom predmete svojej činnosti, výsledkom čoho je sústavné poškodzovanie

základných práv a slobôd občanov ako aj práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu

č. 14 zo dňa 01. 05. 2010.

V SR sa uvádza, že Slovenská republika je zvrchovaný,

demokratický, a právny štát. SR deklarovaná právnosť štátu však podľa

sťažovateľa nekorešponduje so skutočnosťou, keď na súdoch, najmä na súde, ktorý je

predmetom tejto sťažnosti od roku 1989 sústavne pretrvávajú konania s prieťahmi. Podľa

sťažovateľa neschopnosť alebo neochota štátu zabezpečiť občanovi, ktorý mu platí dane

a štát mu ani nevie zabezpečiť funkčnú a spravodlivú justíciu, je nielen ponižujúce, ale táto

dlhodobo neriešená frustrujúca realita podstatne vplýva na jeho život.

(...) Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom

prerokovaní sťažnosti podľa

o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov moju sťažnosť prijal na ďalšie konanie podľa § 25

ods. 3 citovaného zákona a aby v konaní vo veci samej vyhovel jeho sťažnosti.

Od Ústavného súdu Slovenskej republiky sťažovateľ požaduje primerané finančné

zadosťučinenie v sume 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc EUR). Takto uplatnenú sumu

primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že právna neistota, v ktorej sa

dlhodobo nachádza, mu spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu jeho osobe,

ako aj jeho rodine. Ujma, ktorá mu bola spôsobená je uvedená v časti I tejto sťažnosti.

Sťažovateľ žiada tiež, aby mu Ústavný súd Slovenskej republiky uhradil trovy

konania/trovy právneho zastúpenia v rozsahu procesných úkonov ako aj ďalších nákladov

spojených s uplatňovaním ochrany jeho základných práv na Ústavnom súde Slovenskej

republiky v sume 418,80 EUR (slovom štyristoosemnásť EUR 80 centov), za dva úkony

právnej služby (1 úkon právnej služby 200,82 EUR) a 2x režijný paušál 17,16 EUR

(1x režijný paušál 8,58 EUR), podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

prijal tento nález:

1. Základné práva (...) upravené v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.:

porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.

3. (...) priznáva finančné zadosťučinenie 6 000,00 EUR (slovom

šesťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).

4. JUDr. Erikovi Šablatúrovi, advokátovi priznáva trovy konania/trovy právneho

zastúpenia 418,80 EUR (slovom štyristoosemnásť EUR 80 centov, ktoré je súd povinný

zaplatiť na účet advokáta (...) do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“),

t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (napr. ), že účelom práva účastníka

konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie

príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd

o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa ,

koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky

podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62

ods. 1 zákona o súdoch, sa zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je

kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal a ani netvrdí, že ju

nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa [pričom jeho sťažnosť na výšku súdneho

poplatku z 3. marca 2014 nemožno považovať za sťažnosť na zbytočné prieťahy

v napadnutom konaní], a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho

sťažnosti ( ), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú

judikatúru (napr. , , ) dospel k záveru, že vzhľadom

na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 ods. 1

a nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa

priznaného mu podľa , a preto podľa v spojení s

bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného súdu

dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne podal

kvalifikovanú sťažnosť pre porušenie základného práva podľa v zmysle

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2017