Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 599/2017
PDF · 158.93 KB
No categories available
II. ÚS 599/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Erikom Šablatúrom,
advokátska kancelária, Holíčska 3043/13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 C 201/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
31. mája 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 18 C 201/2013
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva: „(...) Sťažovateľ podal dňa 15. 10. 2013
na Okresný súd Bratislava I žalobu proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstva
spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava vo veci škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom. Vec bola pridelená na vybavenie zákonnému sudcovi
. Konajúca sudkyňa výzvou zo dňa 20. 02. 2014, spis. zn.: 18C/201/2013-31
vyzvala sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške
600,00 EUR. Výška súdneho poplatku bola nesprávne vyrúbená, pretože súdny poplatok
mal byť len vo výške 20,00 EUR, ktorá výška bola súdom opravená na sumu 20,00 EUR
výzvou na úhradu zo dňa 15. 05. 2014, spis. zn.: 18C/201/2013-39, ale až po sťažovateľovej
sťažnosti predsedníčke Okresného súdu Bratislava I dňa 05. 03. 2014. (...)
Zo spôsobu konania konajúcej sudkyne je možné usudzovať, že enormne zvýšeným
súdnym poplatkom zrejme chcela sťažovateľa finančne poškodiť, resp. ho odradiť
od vybavenia spornej veci prostredníctvom súdu. Takéto konanie sudcu pokladá sťažovateľ
za nečestné a nezlučiteľné s etikou sudcu.
V súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I, č. k.: 18C/201/2013
sťažovateľ napáda nesprávny úradný postup, nečinnosť zákonného sudcu, prieťahy v konaní
na Okresnom súde Bratislava I, č. k.: 20C/61/2006, v ktorom za podané dovolanie
na Najvyšší súd SR bol konajúcim súdom vyrubený súdny poplatok vo výške 3 240,00 EUR.
V uvedenom konaní pri tom ide o spor, ktorý je oslobodený od platenia súdnych poplatkov,
pretože sa jedná o pracovný spor, a to okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny (§ 68 ods. 1 písm. b./ ZP). Účelovo nesprávne
vyrubovanie súdnych poplatkov Okresným súdom Bratislava I sa javí sťažovateľovi ako
bežná pracovná metóda, avšak takýto postup súdu nebudí dôveru občanov.
V súdnom konaní č. k.: 18C/201/2013 napádanou touto ústavnou sťažnosťou došlo
dňa 14. 07. 2015 k zmene zákonného sudcu, keď od 15. 07. 2015 namiesto
vstúpila do konania sudkyňa .
Od podania žaloby dňa 15. 10. 2013 do dnešného dňa prešlo už 31 mesiacov
a konajúci súd je nečinný, keď ešte nebolo vytýčené v konaní ani jedno pojednávanie.
Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je doba dlhšia ako 6 mesiacov kvalifikovaná ako
nečinnosť súdu. Na Slovensku je podľa štatistického zisťovania doba trvania
v občianskoprávnych sporoch 14,4 mesiaca.
V konaní č. k.: 18C/201/2013 je súd nečinný už 31 mesiacov a neuskutočnilo sa ani
jedno pojednávanie a samotné rozhodnutie vo veci je v nedohľadne. Nekonaním súdu
pretrváva u sťažovateľa stav právnej neistoty, čo v konečnom dôsledku znamená, že justícia
zlyháva v základnom predmete svojej činnosti, výsledkom čoho je sústavné poškodzovanie
základných práv a slobôd občanov ako aj práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu
č. 14 zo dňa 01. 05. 2010.
V čl. 1 ods. 1 Ústavy SR sa uvádza, že Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický, a právny štát. Ústavou SR deklarovaná právnosť štátu však podľa
sťažovateľa nekorešponduje so skutočnosťou, keď na súdoch, najmä na súde, ktorý je
predmetom tejto sťažnosti od roku 1989 sústavne pretrvávajú konania s prieťahmi. Podľa
sťažovateľa neschopnosť alebo neochota štátu zabezpečiť občanovi, ktorý mu platí dane
a štát mu ani nevie zabezpečiť funkčnú a spravodlivú justíciu, je nielen ponižujúce, ale táto
dlhodobo neriešená frustrujúca realita podstatne vplýva na jeho život.
(...) Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom
prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 38/1993 Z. z.
o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov moju sťažnosť prijal na ďalšie konanie podľa § 25
ods. 3 citovaného zákona a aby v konaní vo veci samej vyhovel jeho sťažnosti.
Od Ústavného súdu Slovenskej republiky sťažovateľ požaduje primerané finančné
zadosťučinenie v sume 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc EUR). Takto uplatnenú sumu
primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že právna neistota, v ktorej sa
dlhodobo nachádza, mu spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu jeho osobe,
ako aj jeho rodine. Ujma, ktorá mu bola spôsobená je uvedená v časti I tejto sťažnosti.
Sťažovateľ žiada tiež, aby mu Ústavný súd Slovenskej republiky uhradil trovy
konania/trovy právneho zastúpenia v rozsahu procesných úkonov ako aj ďalších nákladov
spojených s uplatňovaním ochrany jeho základných práv na Ústavnom súde Slovenskej
republiky v sume 418,80 EUR (slovom štyristoosemnásť EUR 80 centov), za dva úkony
právnej služby (1 úkon právnej služby 200,82 EUR) a 2x režijný paušál 17,16 EUR
(1x režijný paušál 8,58 EUR), podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky
prijal tento nález:
1. Základné práva (...) upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.:
18C/201/2013 porušené boli.
2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.
3. (...) priznáva finančné zadosťučinenie 6 000,00 EUR (slovom
šesťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia (nálezu).
4. JUDr. Erikovi Šablatúrovi, advokátovi priznáva trovy konania/trovy právneho
zastúpenia 418,80 EUR (slovom štyristoosemnásť EUR 80 centov, ktoré je súd povinný
zaplatiť na účet advokáta (...) do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 201/2013.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky
na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“),
t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (napr. II. ÚS 374/2014), že účelom práva účastníka
konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie
príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd
o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky
podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62
ods. 1 zákona o súdoch, sa zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje
za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je
kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal a ani netvrdí, že ju
nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa [pričom jeho sťažnosť na výšku súdneho
poplatku z 3. marca 2014 nemožno považovať za sťažnosť na zbytočné prieťahy
v napadnutom konaní], a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jeho
sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú
judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že vzhľadom
na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 ods. 1
a nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa
priznaného mu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného súdu
dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne podal
kvalifikovanú sťažnosť pre porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2017