Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 287/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2010

doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ podal 7. septembra 2009 okresnému súdu návrh na povolenie obnovy

právoplatne skončeného trestného konania, ktoré bolo na tomto súde vedené pod sp. zn.

. Súčasťou návrhu bola aj žiadosť o ustanovenie advokáta pre uvedené konanie

odôvodnená nepriaznivou sociálnou situáciou sťažovateľa.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Okresný súd v žiadosti o ustanovenie advokáta nepostupoval efektívne a to v čase

od 07. 09. 2009 až po súčasnosť vôbec nekonal.

Okresný súd v Bratislave 3 v konaní mi na žiadosť v zmysle ust. § 40

ods. 2/ nepridelil zástupcu z radov advokátov aj keď stanovil dvakrát pojednávanie /

09. 03. 2010 a 27. 05. 2010/, preto dňa 05. 03. 2010 som podal predsedovi Okresného súdu

v Bratislave 3 sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní pre neustanovenie advokáta. O tejto

sťažnosti dodnes nebolo rozhodnuté.

Podľa ust. § 63 ods. 1 /zák. 757/2004 ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú

podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní

od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského súdu o prešetrenie

vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu.

Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 05. 03. 2010 mi doposiaľ

Okresný súd nedoručil /nevybavil/, pričom 30 dňová lehota na vybavenie sťažnosti uplynula

dňom 04. 04. 2010 a bez vyjadrenia na podanú sťažnosť nemožno postupovať opravnom

prostriedku podľa § 63 ods. 1 /zák. 757/2004.

Okresný súd v Bratislave III teda spôsobil prieťahy aj pri vybavovaní sťažnosti

smerujúcej na odstránenie prieťahov v ustanovení advokáta.

V podstate sa o mojej žiadosti o ustanovenie advokáta zo dňa 07. 09. 2009

na Okresnom súde v Bratislave III od jeho podania sa nekoná vôbec.“

Pretože okresný súd vo veci návrhu sťažovateľa najmä vo vzťahu k ustanoveniu

advokáta v konaní o obnove konania dosiaľ nekonal, navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo (sloboda) M. P., bytom Bratislava upravené v čl. 47 ods. 2 a 48

ods. 2 a v Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, v znení protokolu č. 11, postupom Okresného

súdu v Bratislave III v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Bratislave III v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať v ustanovení advokáta tak, aby vec v obnove konania bola čo najrýchlejšie

prejednaná za jeho pomoci.“

Sťažovateľ taktiež žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 3 200 €.

Sťažovateľ napokon žiada, aby mu bol ústavným súdom v konaní o jeho sťažnosti

ustanovený právny zástupca vzhľadom na jeho nepriaznivú sociálnu situáciu, v ktorej sa

toho času nachádza.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej

zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Preto ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že nečinnosťou okresného súdu

v súvislosti s rozhodovaním o jeho návrhu na povolenie obnovy konania zo 7. septembra

2009 a osobitne pri posúdení k návrhu pripojenej žiadosti o ustanovenie advokáta pre toto

konanie dochádza k porušovaniu jeho základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to

za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa ustanovenia prvej vety má každý právo, aby sa jeho vec...

prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa je

zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho

orgánu v primeranej dobe (obdobne napr. , , ,

).

Účel označených práv v trestnom konaní pred súdom možno definovať aj ako

potrebu, aby stav právnej neistoty osoby obžalovanej z trestného činu, o vine ktorej má

rozhodnúť súd, bol odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím v primeranej lehote.

Pri obnove konania podľa môže byť toto právo porušené

v zásade len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania.

V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy

konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný

v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a rovnako ani čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru v časti týkajúcej sa prejednania

záležitosti v primeranej lehote, pretože nejde o rozhodovanie v merite veci (t. j. o vine

sťažovateľa, resp. o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu) a o odstránenie stavu jeho

právnej neistoty právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci samej (obdobne napr.

).

Takéto rozhodnutie (ktorého sa týka označené základné právo sťažovateľa) bolo totiž

už vydané v pôvodnom konaní, ktoré sa, ako to vyplýva zo sťažnosti a z jej príloh, skončilo

právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, čo v zmysle

predstavuje dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok

pokračovať, pokiaľ nebola povolená obnova konania. Právna neistota sťažovateľa bola teda

odstránená právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol vyhlásený na hlavnom

pojednávaní v jeho trestnej veci uskutočnenom 30. marca 2004.

Dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní pokračovať, odpadne len

za predpokladu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, keď

by okresný súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prerokoval. V tomto štádiu by už preto išlo

o rozhodovanie o hmotnom práve a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote

právoplatným rozhodnutím, a prichádzala by teda do úvahy aj aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2

v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, resp. čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru v časti týkajúcej sa prejednania záležitosti

v primeranej lehote (m. m. , , , ,

).

Súčasťou návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy právoplatne skončeného konania

okresným súdom vedeného pod sp. zn. bola aj žiadosť o ustanovenie advokáta

pre toto konanie. Sťažovateľ považuje nečinnosť v namietanom konaní, pokiaľ ide

o posúdenie jeho žiadosti o ustanovenie advokáta v konaní o povolenie obnovy konania

okrem porušenia základného práva podľa aj za porušenie svojho

základného práva podľa .

Ústavný súd uvádza, že zakotvuje právo na to, aby sa každý

mohol nechať v konaní zastupovať kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý účastníkovi

poskytne právnu pomoc v prípadoch, ktoré si takúto pomoc vyžadujú. Toto základné právo

však neimplikuje výslovne požiadavku, aby právna pomoc bola zabezpečená rozhodnutím

súdu a zároveň bezplatne ().

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou

ústavného súdu preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu

v predmetnom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol kvalifikovať

ako porušenie základných práv sťažovateľa podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie svojich práv podľa a

ods. 1 dohovoru okresným súdom na tom základe, že okresný súd „v konaní porušil

30 dňovú lehotu na vypracovanie upovedomenia o spôsobe vybavenia jeho sťažnosti“,

ústavný súd odkazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. , ),

podľa ktorej konanie a rozhodovanie orgánov štátnej správy súdov o sťažnostiach nemožno

považovať za konanie podľa (hoci so súdnym konaním súvisí), pretože

k nemu nedochádza v súdnom konaní pred nezávislými a nestrannými súdmi. Nesplnenie

zákonom uložených povinností pri vybavovaní týchto sťažností [napr. podľa § 65 ods. 1

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)] preto ústavný súd neposudzuje ako

konanie, ktorým by bolo možné porušiť základné právo účastníka súdneho konania podľa

, resp. dohovoru, vzhľadom na to, že orgán štátnej správy súdov sa pri vybavovaní

sťažnosti rozhodovacej činnosti súdu v konkrétnej veci nezúčastňuje.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že pri vybavovaní sťažnosti

a prešetrení vybavenia sťažnosti podľa zákona o súdoch ide o postup administratívneho

charakteru, ktorý sa riadi len osobitnými právnymi predpismi, pretože je vyňatý aj spod

pôsobnosti právnych predpisov o správnom konaní. Táto špecifická oblasť preto nespadá

pod garancie dohovoru ani .

Zároveň to znamená, že postup pri vybavovaní sťažností, resp. pri prešetrení ich

vybavenia podľa zákona o súdoch v nijakom prípade nemožno považovať ratione materiae

za súčasť práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. základného práva podľa čl. 48 ods. 2

.

Uvedené skutočnosti súčasne vylučujú možnosť existencie príčinnej súvislosti medzi

namietaným postupom okresného súdu a namietaným porušením označených práv

(m. m. ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd

rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ani o ďalších nárokoch

uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. augusta 2010