Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 39/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

7. júna 2000 predbežne prerokoval podnet , bytom

vo veci porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky postupom predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako

aj vo veci ukončenia súdneho konania, resp. prikázania rozhodnutia Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky vo veci sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Podnet , v časti namietajúcej porušenie základného

práva podľa postupom predsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

2. Podnet , v časti požadujúcej ukončenie súdneho

konania, resp. prikázanie rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vo veci

sp. zn. o d m i e t a pre nepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie

veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. mája

2000 doručené podanie (ďalej len „navrhovateľ), bytom

označené ako „Podnet na konanie podľa

pre porušenie práva priznaného podľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“. Z obsahu podnetu navrhovateľa vyplynulo, že sa ním domáhal

jednak „ukončenia konania vo veci, ktorá je na najvyššom súde uložená od 20. 7. 1999

pod č. “, ďalej aby ústavný súd po prešetrení veci konaním pre porušenie

práva priznaného podľa čl. 48 ods. 2 na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

„rozhodol o ukončení sporu č. alebo o rozhodnutie požiadal Najvyšší súd

SR“.

Navrhovateľ vo svojom podnete takisto požiadal, aby ústavný súd rozhodol

o porušení jeho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov. K jeho

porušeniu malo dôjsť postupom predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri

vybavovaní jeho sťažnosti na prieťahy v konaní najvyššieho súdu vo veci .

Navrhovateľ pri zdôvodnení tejto časti svojho podnetu uviedol: „Tým, že predseda

Najvyššieho súdu SR ani po 7,5 mesačnej lehote na moju sťažnosť nereaguje,

považujem to za porušenie svojho práva priznaného na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o podnetoch,

ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv. Z konania

o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných súdov Slovenskej republiky,

pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného práva alebo slobody fyzickej

alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania ( až 50 ) a pokiaľ

tomuto základnému právu alebo slobode neposkytuje právny predpis Slovenskej

republiky žiadnu ochranu využitím účinného opravného prostriedku dostupného

navrhovateľovi.

Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma jeho

zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie

podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Jedna z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri

predbežnom prerokovaní každého podnetu, je, či nejde o zjavne neopodstatnený

podnet. Za zjavne neopodstatnený podnet je možné považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na

ďalšie konanie. Ako ústavný súd už uviedol vo veci : „Jedným z dôvodov

odmietnutia podnetu je jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade,

ak Ústavný súd Slovenskej republiky nezistí príčinnú súvislosť medzi namietaným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

namietal pisateľ podnetu“, v dôsledku čoho „...namietaným postupom orgánu štátu

nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

navrhovateľ...“ ().

1. Ústavný súd z uvedeného hľadiska preskúmal podnet navrhovateľa v časti

namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa a zistil, že

k jeho porušeniu nemalo dôjsť postupom samotného Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ako dovolacieho súdu vo veci sp. zn. ), ale postupom predsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako orgánu štátnej správy súdov pri

vybavovaní jeho sťažnosti na prieťahy v dovolacom konaní z 20. septembra 1999.

Nakoľko predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „na moju sťažnosť

nereagoval ani po 7,5 mesačnej lehote“, podľa názoru navrhovateľa v dôsledku toho

došlo k porušeniu jeho základného práva podľa .

Ako ústavný súd už rozhodol vo veci , konanie a rozhodovanie

orgánov štátnej správy súdov o sťažnostiach na prieťahy v konaní podaných

účastníkmi súdneho konania podľa o štátnej správe súdov

nemožno považovať za konanie podľa (hoci so súdnym konaním

súvisí), pretože k nemu nedochádza pred nezávislými a nestrannými súdmi. Neplnenie

zákonom uložených povinností pri vybavovaní sťažnosti na prieťahy v konaní

orgánom štátnej správy súdov (§ 24 až 26 zákona o štátnej správe súdov) preto

ústavný súd neposúdil ako konanie, ktorým by bolo možné porušiť základné právo

účastníka súdneho konania podľa . Hoci ústavný súd už rozhodol,

že zbytočné prieťahy v súdnom konaní môže okrem samotného sudcu spôsobiť

napríklad súdna kancelária, resp. súdna tajomníčka ako súčasť súdnej administratívy

(nakoľko ich úkony treba považovať za súčasť súdneho konania a rozhodovania vo

veci samej – ), za takýto orgán nemožno považovať orgán štátnej správy

súdov, ktorý sa pri vybavovaní sťažnosti na prieťahy v konaní (a jej prostredníctvom)

rozhodovacej činnosti súdu v konkrétnej veci nezúčastňuje. K porušeniu základného

práva podľa môže teda dôjsť postupom tých osôb, ktoré sa

zúčastňujú konania pred všeobecným súdom, ale nie postupom orgánu, ktorý sa

takéhoto rozhodovacieho procesu nezúčastňuje.

Nakoľko navrhovateľ vo svojom podnete tvrdil, že k porušeniu jeho základného

práva podľa došlo postupom orgánu štátnej správy súdov pri

vybavovaní jeho sťažnosti na prieťahy v konaní, a keďže pri predbežnom prerokovaní

podnetu ústavný súd zistil, že takýmto postupom orgánu štátnej správy súdov sa

nevytvára žiadna možnosť porušiť jeho základné právo, bolo treba jeho podnet v tejto

časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnený podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

2. V ďalšej časti podnetu, v ktorej navrhovateľ požadoval, aby ústavný súd

rozhodol o ukončení jeho sporu č. , resp. o jeho rozhodnutie požiadal

Najvyšší súd Slovenskej republiky (po tom, čo vyslovil prieťahy v jeho konaní v tejto

veci), bol jeho podnet odmietnutý pre nepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie

veci. Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (, ,

, ) nie je z dôvodu svojej nepríslušnosti oprávnený rozhodovať

vo veciach, ktoré sú zverené do právomoci všeobecných súdov, a ani im prikazovať,

akým spôsobom, resp. v akej lehote by takéto veci mali rozhodnúť, nakoľko „takéto

konanie ústavného súdu by zakladalo porušenie zaručenej nezávislosti súdnej

moci a bolo by i v príkrom rozpore s rešpektovaním princípu ústavnosti“

().

Z uvedeného dôvodu bolo podnet navrhovateľa po jeho predbežnom

prerokovaní potrebné v tejto časti takisto odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2000