Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 238/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa postupom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky pri vybavovaní jeho žiadosti z 10. novembra 2008

o prešetrenie postupu predsedu Krajského súdu v Košiciach súvisiaceho s vybavovaním

jeho sťažnosti z 29. septembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna 2009

doručená sťažnosť JUDr. M. K., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo spravodlivosti“) pri vybavovaní žiadosti z 10. novembra 2008 o prešetrenie

postupu predsedu Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) súvisiaceho s

vybavovaním jeho sťažnosti z 29. septembra 2008.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že „Sťažovateľ podal na MS SR žiadosť

o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo dňa 10. novembra 2008.

- Porušovateľ mi listom z 9. 4. 2009 č. j. 16568/2009 mi oznámil, že vybavia žiadosť

po doručení spisu.

- Listom zo dňa 14. 4. 2009 porušovateľ v poslednom odseku na prvej strane

konštatuje, že poplatok za žiadosť bol uhradený. V poslednom odseku na str. -2- predĺžili

lehotu na vybavenie sťažnosti...

- Opatrením zo dňa 29. V. 2009, ktoré mi bolo doručené 8. 6. 2009 mi oznámili

výsledky prešetrenia mojej žiadosti, že je neopodstatnená.“.

Podľa názoru sťažovateľa ministerstvo spravodlivosti neprešetrilo postup predsedu

krajského súdu pri vybavení jeho sťažnosti na prieťahy v konaní v zákonom ustanovenej

trojmesačnej lehote [ o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)].

Sťažovateľ ďalej uvádza, že «Nedodržaním zákona ma organ verejnej moci

diskriminoval pred mojimi klientmi v súdnych konaniach „A)... , B)...

, C)... , D)... “, lebo som im nevedel podať

relevantnú odpoveď o výsledku žiadosti o prešetrenie sťažnosti.».

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:

„1. Základné právo JUDr. M. K. advokáta podľa Slovenskej

republiky, bolo nezákonným konaním MS SR porušené.

2. Ústavný súd SR priznáva JUDr. M. K. advokátovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 820 €. Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré základné právo

porušilo, je povinné ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia Ústavného súdu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že ministerstvo spravodlivosti nevybavilo v zákonnej

lehote jeho žiadosť o prešetrenie postupu predsedu krajského súdu pri vybavovaní sťažnosti

z 29. septembra 2008, ktorou sťažovateľ namietal prieťahy v konaniach vedených na

krajskom súde pod sp. zn. , a , a tým podľa jeho

názoru porušil jeho základné právo podľa .

Ústavný súd z prílohy pripojenej k sťažnosti sťažovateľa zistil, že ministerstvo

spravodlivosti ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy prípisom č. 16568/2009-51

z 29. mája 2009 oznámilo sťažovateľovi, že jeho žiadosť z 10. novembra 2008 o prešetrenie

spôsobu vybavenia jeho sťažnosti z 29. septembra 2008 predsedom krajského súdu

považuje za neopodstatnenú. Svoj záver o neopodstatnenosti žiadosti sťažovateľa

z 10. novembra 2008 ministerstvo spravodlivosti odôvodnilo.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) konanie

a rozhodovanie orgánov štátnej správy súdov o sťažnostiach nemožno považovať za

konanie podľa (hoci so súdnym konaním súvisí), pretože k nemu

nedochádza v súdnom konaní pred nezávislými a nestrannými súdmi. Nesplnenie zákonom

uložených povinností pri vybavovaní týchto sťažností (napr. prekročenie lehoty

na vybavenie sťažnosti podľa o sťažnostiach v znení

neskorších predpisov alebo podľa § 65 ods. 1 zákona o súdoch) preto ústavný súd

neposudzuje ako konanie, ktorým by bolo možné porušiť základné právo účastníka súdneho

konania podľa vzhľadom na to, že orgán štátnej správy súdov (v danom prípade

ministerstvo spravodlivosti) sa pri vybavovaní sťažnosti rozhodovacej činnosti súdu

v konkrétnej veci nezúčastňuje.

Podľa v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé

a nestranné súdy, a nie aj iné orgány štátu. Z uvedeného dôvodu preto v konaní o sťažnosti

adresovanej orgánu štátnej správy súdov nemôže dôjsť k porušeniu tých základných práv

alebo slobôd, ktoré vo svojich až priznáva výlučne účastníkom súdneho

konania, t. j. konania pred súdom, a nie pred orgánom štátnej správy súdov.

Keďže v danom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa

podľa namietaným postupom ministerstva spravodlivosti, ústavný súd

po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími

návrhmi sťažovateľa (napr. návrhom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009