Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 238/09
PDF · 150.08 KB
No categories available
IV. ÚS 238/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. K., M., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky pri vybavovaní jeho žiadosti z 10. novembra 2008
o prešetrenie postupu predsedu Krajského súdu v Košiciach súvisiaceho s vybavovaním
jeho sťažnosti z 29. septembra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna 2009
doručená sťažnosť JUDr. M. K., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo spravodlivosti“) pri vybavovaní žiadosti z 10. novembra 2008 o prešetrenie
postupu predsedu Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) súvisiaceho s
vybavovaním jeho sťažnosti z 29. septembra 2008.
Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že „Sťažovateľ podal na MS SR žiadosť
o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo dňa 10. novembra 2008.
- Porušovateľ mi listom z 9. 4. 2009 č. j. 16568/2009 mi oznámil, že vybavia žiadosť
po doručení spisu.
- Listom zo dňa 14. 4. 2009 porušovateľ v poslednom odseku na prvej strane
konštatuje, že poplatok za žiadosť bol uhradený. V poslednom odseku na str. -2- predĺžili
lehotu na vybavenie sťažnosti...
- Opatrením zo dňa 29. V. 2009, ktoré mi bolo doručené 8. 6. 2009 mi oznámili
výsledky prešetrenia mojej žiadosti, že je neopodstatnená.“.
Podľa názoru sťažovateľa ministerstvo spravodlivosti neprešetrilo postup predsedu
krajského súdu pri vybavení jeho sťažnosti na prieťahy v konaní v zákonom ustanovenej
trojmesačnej lehote [§ 65 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)].
Sťažovateľ ďalej uvádza, že «Nedodržaním zákona ma organ verejnej moci
diskriminoval pred mojimi klientmi v súdnych konaniach „A)... 4 Co 45/07, B)...
4 Cb/1009/2000, C)... 7 Cop 84/2008, D)... 3 Co/305/2007“, lebo som im nevedel podať
relevantnú odpoveď o výsledku žiadosti o prešetrenie sťažnosti.».
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:
„1. Základné právo JUDr. M. K. advokáta podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, bolo nezákonným konaním MS SR porušené.
2. Ústavný súd SR priznáva JUDr. M. K. advokátovi primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 820 €. Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré základné právo
porušilo, je povinné ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia Ústavného súdu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu
nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to
buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že ministerstvo spravodlivosti nevybavilo v zákonnej
lehote jeho žiadosť o prešetrenie postupu predsedu krajského súdu pri vybavovaní sťažnosti
z 29. septembra 2008, ktorou sťažovateľ namietal prieťahy v konaniach vedených na
krajskom súde pod sp. zn. 3 Co 305/2007, 4 Co 45/2007 a 7 CoP 84/2008, a tým podľa jeho
názoru porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Ústavný súd z prílohy pripojenej k sťažnosti sťažovateľa zistil, že ministerstvo
spravodlivosti ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy prípisom č. 16568/2009-51
z 29. mája 2009 oznámilo sťažovateľovi, že jeho žiadosť z 10. novembra 2008 o prešetrenie
spôsobu vybavenia jeho sťažnosti z 29. septembra 2008 predsedom krajského súdu
považuje za neopodstatnenú. Svoj záver o neopodstatnenosti žiadosti sťažovateľa
z 10. novembra 2008 ministerstvo spravodlivosti odôvodnilo.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 39/99, II. ÚS 39/00) konanie
a rozhodovanie orgánov štátnej správy súdov o sťažnostiach nemožno považovať za
konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (hoci so súdnym konaním súvisí), pretože k nemu
nedochádza v súdnom konaní pred nezávislými a nestrannými súdmi. Nesplnenie zákonom
uložených povinností pri vybavovaní týchto sťažností (napr. prekročenie lehoty
na vybavenie sťažnosti podľa § 13 ods. 1 zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení
neskorších predpisov alebo podľa § 65 ods. 1 zákona o súdoch) preto ústavný súd
neposudzuje ako konanie, ktorým by bolo možné porušiť základné právo účastníka súdneho
konania podľa ústavy vzhľadom na to, že orgán štátnej správy súdov (v danom prípade
ministerstvo spravodlivosti) sa pri vybavovaní sťažnosti rozhodovacej činnosti súdu
v konkrétnej veci nezúčastňuje.
Podľa čl. 141 ods. 1 ústavy v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé
a nestranné súdy, a nie aj iné orgány štátu. Z uvedeného dôvodu preto v konaní o sťažnosti
adresovanej orgánu štátnej správy súdov nemôže dôjsť k porušeniu tých základných práv
alebo slobôd, ktoré ústava vo svojich čl. 46 až čl. 50 priznáva výlučne účastníkom súdneho
konania, t. j. konania pred súdom, a nie pred orgánom štátnej správy súdov.
Keďže v danom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy namietaným postupom ministerstva spravodlivosti, ústavný súd
po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími
návrhmi sťažovateľa (napr. návrhom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2009