Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 262/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. , ako aj jeho uzneseniami sp. zn.

z 26. novembra 2008 a sp. zn. z 29. januára 2009 a tiež postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri vybavovaní jeho sťažnosti z 11. marca 2009

vedenej pod sp. zn. Spr. 271/2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. F. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2009

doručená sťažnosť Ing. F. L., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. S.

J., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. , ako aj jeho uzneseniami sp. zn.

z 26. novembra 2008 a sp. zn. z 29. januára 2009 a tiež postupom

najvyššieho súdu pri vybavovaní jeho sťažnosti z 11. marca 2009 vedenej pod sp. zn.

Spr. 271/2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi ako odporcovi je

Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vedené konanie o vylúčenie

sťažovateľa zo spoločnosti B., spol. s r. o. Konanie je vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľ vzniesol na pojednávaní konanom 2. októbra 2008 námietku zaujatosti

voči členke senátu JUDr. A. S. s odôvodnením, že „vzhľadom na jej pomer k odporcovi –

sťažovateľovi možno mať odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti a nestrannosti. Pomer

členky senátu Krajského súdu JUDr. A. S. k sťažovateľovi je založený na skutočnosti, že

sťažovateľ v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.

uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím senátu, ktorého

členkou bola aj sudkyňa JUDr. A. S.“. Najvyšší súd rozhodol o námietke zaujatosti

uznesením sp. zn. z 26. novembra 2008 tak, že sudkyňu JUDr. A. S.

nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci vedenej krajským súdom pod sp. zn. 28 Cb

83/2000.

Po doručení uznesenia najvyššieho súdu z 26. novembra 2008 sťažovateľ zistil, že

o ním vznesenej námietke zaujatosti voči JUDr. A. S. rozhodoval senát najvyššieho súdu

pod vedením predsedu senátu JUDr. J. Š. Podľa názoru sťažovateľa je aj JUDr. J. Š. vo

vzťahu k nemu zaujatý, lebo aj od JUDr. J. Š. sa domáha náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím, a to v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.

. Z tohto dôvodu, ako aj pre rozpor so skorším uznesením najvyššieho súdu sp.

zn. zo 7. novembra 2008, ktorým najvyšší súd vylúčil JUDr. A. S. z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej krajským súdom pod sp. zn. ,

sťažovateľ podal 5. januára 2009 námietku zaujatosti voči členom senátu najvyššieho súdu

[JUDr. J. Š., JUDr. A. P. a JUDr. I. I. (ďalej len „namietaní sudcovia“)], ktorý rozhodoval

o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom voči JUDr. A. S. 2. októbra 2008. O tejto

námietke zaujatosti rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn z 29. januára

2009 tak, že konanie o námietke zaujatosti zastavil, keďže namietaní sudcovia nie sú

zákonnými sudcami v spore vedenom krajským súdom pod sp. zn. a konanie

vo veci vedenej pod sp. zn. bolo právoplatne skončené pred podaním

námietky zaujatosti. Následne podal sťažovateľ 11. marca 2009 predsedovi najvyššieho

súdu „Sťažnosť pre porušovanie dôstojnosti súdneho konania v konaní Najvyššieho súdu SR

č. k. “, na ktorú odpovedal predseda obchodnoprávneho kolégia JUDr. P. D.

(ďalej len „predseda kolégia“) prípisom sp. zn. Spr. 271/2009 z 5. mája 2009. V označenom

prípise predseda kolégia sťažovateľovi oznámil, že dospel k záveru, že jeho sťažnosť nie je

opodstatnená, keďže JUDr. Š. neporušil dôstojnosť súdneho konania.

Sťažovateľ je toho názoru, že „... podaním sťažnosti pre porušovanie dôstojnosti

súdneho konania zo dňa 11. 03. 2009 vyčerpal všetky zákonom poskytnuté prostriedky

nápravy a teda podmienka prípustnosti ústavnej sťažnosti je naplnená...

List Najvyššieho súdu SR číslo: Spr. 271/2009 zo dňa 05. 05. 2009, ktorým bolo

rozhodnuté o práve sťažovateľa na konanie pred nestranným súdom, sťažovateľ prevzal dňa

12. 05. 2009. Zákonná lehota na podanie sťažnosti bola v zmysle uvedeného zachovaná.“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé konanie pred nestranným súdom podľa

, ods. 1 SR, bolo porušené postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. , v konaní Najvyššieho súdu SR vedenom pod

sp. zn. z 29. 01. 2009 a v konaní Najvyššieho súdu SR číslo: Spr. 271/2009

z 05. 05. 2009.

Ústavný súd zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. z 26. 11.

2008 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29. 01. 2009.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. F. L. primerané finančné zadosťučinenie v

sume 3.500 EUR (slovom Tritisícpäťsto eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. F. L. náhradu trov právneho zastúpenia vo

výške 289,74 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet

právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J. vedený...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. , ako aj jeho uzneseniami sp. zn.

z 26. novembra 2008 a sp. zn. z 29. januára 2009

Podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť postupom najvyššieho súdu v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. , ako aj jeho uzneseniami

sp. zn. z 26. novembra 2008 a sp. zn. z 29. januára 2009.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

), keďže neumožňuje zmeškanie tejto

lehoty odpustiť (pozri napr. , , ).

Ústavný súd zistil, že prvé z označených uznesení (uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 26. novembra 2008) si sťažovateľ prevzal 22. decembra 2008

a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 29. januára 2009 si prevzal

20. februára 2009, pričom dňami ich prevzatia sťažovateľom nadobudli obe uznesenia

právoplatnosť.

Keďže sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu až 3. júla 2009,

z uvedeného zistenia vyplýva, že vo vzťahu k obom namietaným uzneseniam najvyššieho

súdu bola sťažnosť ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty

uvedenej v .

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie

svojich práv uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. z 26. novembra 2008

a sp. zn. z 29. januára 2009, ako aj postupom najvyššieho súdu v týchto

konaniach, po predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

V nadväznosti na toto rozhodnutie ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že

podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu pre porušovanie zásad dôstojnosti súdneho

konania sudcami podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) nemá vplyv na plynutie lehoty podľa § 53

ods. 3 , keďže sťažnosť podľa zákona o súdoch v danom prípade

nemožno považovať za právny prostriedok nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, ktorý je sťažovateľ povinný pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

využiť; predseda príslušného súdu totiž na základe sťažnosti podľa § 62 ods. 1 zákona

o súdoch nie je oprávnený rozhodnutia tohto súdu, ktorými bolo právoplatne rozhodnuté

o námietkach zaujatosti, zmeniť alebo zrušiť, a tým zjednať nápravu. Takéto oprávnenie

predsedovi súdu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o súdoch ani z iného právneho

predpisu.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu pri vybavovaní

sťažnosti z 11. marca 2009 vedenej pod sp. zn. Spr. 271/2009

Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru malo dôjsť aj prípisom najvyššieho súdu sp. zn.

Spr. 271/2009 z 5. mája 2009, resp. postupom najvyššieho súdu pri vybavovaní jeho

sťažnosti z 11. marca 2009 pre porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania adresovanej

predsedovi najvyššieho súdu.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

konanie a rozhodovanie orgánov štátnej správy súdov o sťažnostiach nemožno považovať

za konanie podľa , resp. dohovoru (hoci so súdnym konaním

súvisí), pretože k nemu nedochádza v súdnom konaní pred nezávislými a nestrannými

súdmi. Nesplnenie zákonom uložených povinností pri vybavovaní týchto sťažností preto

ústavný súd neposudzuje ako konanie, ktorým možno porušiť základné právo účastníka

súdneho konania podľa , vzhľadom na to, že orgán štátnej správy súdov sa pri

vybavovaní sťažnosti rozhodovacej činnosti súdu v konkrétnej veci nezúčastňuje.

Podľa v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé

a nestranné súdy, a nie aj iné orgány štátu. Z uvedeného dôvodu preto v konaní o sťažnosti

nemôže dôjsť k porušeniu tých základných práv alebo slobôd, ktoré vo svojich

až 50, ako aj listina v čl. 36 ods. 1 a dohovor v čl. 6 ods. 1 priznávajú výlučne účastníkom

súdneho konania, t. j. konania pred súdom, a nie pred orgánom štátnej správy súdov.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti

postupu najvyššieho súdu pri vybavovaní sťažnosti z 11. marca 2009 vedenej pod sp. zn.

Spr. 271/2009 podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2009