Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 63/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Štefana Krištofa, bytom P., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

postupom Krajského súdu v Trenčíne v súvislosti s konaním

vedeným na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Štefana Krištofa o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2005

doručená sťažnosť Štefana Krištofa, bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu

v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde

Trenčín (ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a z pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom

okresného súdu sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 a 4

na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov.

Dňa 6. decembra 2000 sťažovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“) podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,

v ktorom namietal, že znalecký posudok o vykonanej súdnej pitve bol v konaní sp. zn.

vypracovaný MUDr. P. S., ktorý nebol v tom čase zapísaný do zoznamu

znalcov. Uvedený podnet ministerstvo odstúpilo Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“).

Generálna prokuratúra prípisom č. k. IV Pz –24 z 1. marca 2001 oznámila

sťažovateľovi, že na základe jeho podnetu zo 6. decembra 2000 doplneného podnetom

z 20. februára 2001 bol preskúmaný spis okresného súdu sp. zn. , pričom bolo

zistené, že nielen MUDr. P. S., ale ani MUDr. M. G., ktorí podávali v predmetnej veci

znalecký posudok, neboli v čase prerokovania veci zapísaní do zoznamu znalcov. Túto

skutočnosť hodnotila generálna prokuratúra ako skutočnosť nie právnu, ale skutkovú, ktorá

v čase rozhodovania nebola príslušným súdom známa a ako taká zakladá skôr zákonný

podklad na podanie návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 277 a nasl. Trestného

poriadku, pričom podľa názoru generálnej prokuratúry obnova konania má pred sťažnosťou

pre porušenie zákona prednosť, pretože v jej rámci možno a aj treba vykonať nové

dokazovanie.

Dňa 8. marca 2001 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na povolenie obnovy

konania z dôvodu, že znalci z odboru patológie, ktorí v jeho trestnej veci vypracovali

znalecký posudok, v čase vypracovania znaleckého posudku neboli legitímnymi znalcami,

a preto nebola zákonným postupom určená príčina smrti v jeho trestnej veci a okresný súd

rozhodol na základe chybného postupu konania. O tomto návrhu rozhodol okresný súd

uznesením sp. zn. z 26. marca 2003, ktorým návrh na povolenie obnovy

konania zamietol z dôvodu, že napriek tomu, že znalecký posudok z odboru patológie

vypracovali znalci, ktorí neboli zapísaní v zozname súdnych znalcov, títo znalci zložili pred

vypracovaním znaleckého posudku sľub podľa o znalcoch

a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov, a preto nemožno túto okolnosť považovať za

takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na správnosť posudku a na jeho účinnosť. Ďalej

okresný súd vyslovil názor, že skutočnosti tvrdené sťažovateľom nie sú nové, pretože

v zmysle nemožno považovať za nové skutočnosti alebo

dôkazy tie, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí

nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných

dôkazov, príp. ich nevyhodnotil správne. Napokon okresný súd v uvedenom rozhodnutí

poukázal na to, že v prípade skutočností, ktoré uviedol sťažovateľ, nejde ani o takú

skutočnosť, ktorá by mohla odôvodniť iné rozhodnutie o jeho vine, pretože vina bola

odsúdenému preukázaná na základe aj ďalších dôkazov zabezpečených v spisovom

materiáli.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ 28. marca 2003 sťažnosť, v ktorej jednak

opätovne poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok nevypracovali znalci zapísaní do

zoznamu znalcov, a jednak že okresný súd na verejnom zasadnutí v konaní o povolení

obnovy konania neprihliadol na tú časť sťažovateľovho návrhu na povolenie obnovy

konania, v ktorom sťažovateľ napádal použitie „poznámok“ vedených pod č. 131/a ako

dôkazu v konaní.

O tejto sťažnosti krajský súd do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti (dva roky)

dosiaľ nerozhodol. Túto nečinnosť krajského súdu považuje sťažovateľ za „neodôvodnený

a účelový prieťah a poškodenie môjho ústavného práva“.

Z týchto dôvodov sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiada odstránenie neodôvodnených

prieťahov v konaní o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

a priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 50 000 Sk za porušenie jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. a v ňom citovaná ďalšia

judikatúra).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom Krajského súdu

v Trenčíne v súvislosti s konaním o obnovu konania, ktoré je vedené na Okresnom súde

Trenčín pod sp. zn. dochádza k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že účelom základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu (napr. ).

V konaní o návrhu na obnovu konania - v štádiu do rozhodovania o povolení obnovy

konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania - nie je aplikovateľný

v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie o hmotnom práve a o odstránenie stavu právnej

neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci (mutatis mutandis

). Takéto rozhodnutie týkajúce sa práva sťažovateľa bolo totiž už vydané

v pôvodnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. a v zmysle § 277 Trestného

poriadku predstavuje dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten

istý skutok pokračovať, pokiaľ nebola povolená obnova konania. Právna neistota

sťažovateľa bola odstránená právoplatným rozsudkom okresného súdu sp. zn.

v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 16. decembra

1987. Dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní pokračovať, odpadne len za

predpokladu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, keď by

okresný súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prejednal. V tomto štádiu by už preto išlo o

rozhodovanie o hmotnom práve a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote

právoplatným rozhodnutím a prichádzala by teda do úvahy aj aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2

v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, , ).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou

ústavného súdu preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup krajského súdu

v predmetnom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikoval ako

porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného .

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2005