Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 191/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2002 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. V. K.,

Advokátska kancelária K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Michalovce v konaní o povolenie obnovy konania

vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna 2002

doručená sťažnosť P. K., trvalo bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

15 .

Sťažovateľ uviedol, že v apríli 2001 podal na spomínanom súde návrh na obnovu

konania. Okresný súd je však nečinný a vo veci doposiaľ nevykonal žiadny procesný úkon.

O obnovu konania žiada preto, lebo okresný súd porušil v pôvodnom konaní jeho základné

právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho

prítomnosti, zaručené v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Okresný súd tak

duplicitne porušuje jeho právo zaručené , resp. Listinou základných práv a slobôd.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 1 a v § 20

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Na základe výzvy ústavného súdu z 12. júla 2002, v ktorej upozornil sťažovateľa na

náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom a vyzval ho,

aby v lehote 14 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil, doplnil

sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne advokátky JUDr. V. K., ktorú

splnomocnil na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, svoju sťažnosť podaním

z 23. augusta 2002.

V tomto podaní sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne upresnil, že

návrh na obnovu konania bol na okresnom súde podaný 5. januára 2001. Týkal sa konania

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. , skončeného rozsudkom z 27. októbra

1998, ktorý sa stal právoplatným, pretože sťažovateľ sa proti nemu odvolal neskoro.

Sťažovateľ taktiež poukázal na dôvody podania návrhu na obnovu konania a na okolnosti

a následky exekučného konania, ktoré bolo proti nemu na základe právoplatného

a vykonateľného rozsudku okresného súdu sp. zn. z 27. októbra 1998 začaté.

Uviedol, že prieťahmi v konaní o obnove konania „bola spustená lavína právnych

skutočností“, ktoré spôsobili a stále mu spôsobujú „straty finančné a morálne“.

Na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol: „Nekonaním

Okresného súdu v Michalovciach vo veci č. sp. 15 P 78/90 bolo porušené právo sťažovateľa

zakotvené v Ústave SR, čl. 48 ods. 2 a preto sťažovateľovi prináleží od Slovenskej

republiky odškodné za morálnu a majetkovú ujmu vo výške 400.000.-Sk.“

II.

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti vyzval ústavný súd predsedu

okresného súdu, aby sa k podanej sťažnosti vyjadril, a vyžiadal si od neho spisový materiál

týkajúci sa predmetnej veci vedenej pod sp. zn. .

Okresný súd vo vyjadrení podpredsedu v liste č. Spr 611/02 zo 16. októbra 2002

uviedol, že sťažovateľ podal 5. januára 2001 návrh na obnovu konania v právnej veci sp. zn.

(o návrhu matky G. K., rod. V., na zvýšenie výživného na maloleté deti

sťažovateľa – R., T. a P. K.) skončenej rozsudkom z 27. októbra 1998, ktorý sa stal

právoplatným 3. septembra 1999.

Sťažovateľ však ešte 12. januára 2000 podal na okresnom súde návrh na zníženie

výživného na maloleté deti, ktoré má so svojou bývalou manželkou G. K., rod. V. O tomto

návrhu rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. -182 z 13. apríla 2000 tak, že návrh

sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ sa proti tomuto rozsudku odvolal, v dôsledku čoho bola

vec (vrátane spisového materiálu sp. zn. ) od 12. októbra 2000 na odvolacom súde.

Spisový materiál bol okresnému súdu vrátený až 11. apríla 2001 a napadnutý rozsudok

okresného súdu bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 31. januára 2001 potvrdený.

Sťažovateľ podal následne na sudcu, ktorý rozhodoval o návrhu na obnovu konania,

trestné oznámenie, v dôsledku čoho tento predložil 5. júna 2002 spis predsedovi okresného

súdu s vyjadrením, že sa vo veci cíti byť zaujatý. Predseda okresného súdu pridelil 10. júna

2002 vec do iného senátu a 30. septembra 2002 bolo o návrhu sťažovateľa na obnovu

konania rozhodnuté uznesením o zamietnutí tohto návrhu.

Spisový materiál, ktorý si ústavný súd od okresného súdu vyžiadal a medzičasom

vrátil, potvrdzoval skutočnosti uvedené vo vyjadrení zo 16. októbra 2002. Nevyplývalo však

z neho, že by uznesenie okresného súdu z 30. septembra 2002 o zamietnutí návrhu na

obnovu konania nadobudlo právoplatnosť.

III.

1. Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu taktiež skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa

– „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov...“ – v konaní

okresného súdu o jeho návrhu z 5. januára 2001 na povolenie obnovy konania smerujúcom

proti rozsudku okresného súdu č. k. -130 z 27. októbra 1998 (ďalej len „rozsudok

z 27. októbra 1998“), ktorý nadobudol právoplatnosť 3. septembra 1999.

Týmto rozsudkom okresný súd na základe návrhu bývalej manželky sťažovateľa

o zvýšenie výživného z 30. januára 1998 zmenil rozsudok Mestského súdu v Košiciach č. k.

-29 z 23. apríla 1991 tak, že zvýšil výživné sťažovateľa na ich tri maloleté deti,

pričom mu uložil aj povinnosť splácať nedoplatok dlžného výživného v splátkach.

Návrhom na obnovu konania sa sťažovateľ domáhal, aby okresný súd povolil obnovu

konania vedeného pod sp. zn. a aby po prejednaní veci vydal rozsudok, ktorým

návrh matky zamietne.

3. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdneho orgánu, pričom k naplneniu

tohto práva dochádza zásadne až právoplatným súdnym rozhodnutím (napr. ,

, a ).

Účel označeného základného práva v občianskom súdnom konaní možno definovať

aj ako potrebu, aby u osoby, o ktorej občianskom práve alebo záväzku má rozhodnúť súd,

bol stav jej právnej neistoty odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím v primeranej

lehote.

4. Právna neistota sťažovateľa vyvolaná návrhom jeho bývalej manželky

z 30. januára 1998 na zvýšenie výživného bola odstránená rozsudkom okresného súdu

z 28. októbra 1998, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. septembra 1999. Týmto rozsudkom

bola sťažovateľovi uložená povinnosť platiť zvýšené výživné a tiež zaplatiť nedoplatok

dlžného výživného, čiže okresný súd rozhodol právoplatne o jeho občianskom záväzku.

Právoplatný rozsudok okresného súdu z 28. októbra 1998 predstavoval prekážku veci

rozhodnutej, pretože podľa (ďalej len „OSP“)

len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa síce možno zmeniť aj bez návrhu rozsudky o výchove

a výžive maloletých detí, avšak len ak sa zmenia pomery.

5. Sťažovateľ chcel dosiahnuť zmenu právoplatného rozsudku okresného súdu

z 28. októbra 1998 cestou mimoriadneho opravného prostriedku, obnovy konania, a preto

podal 5. januára 2001 návrh na obnovu konania. Tvrdil, že je daný dôvod pre obnovu

konania podľa (ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré

účastník konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci).

Podľa návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne,

alebo obnovu konania povolí. V zmysle ods. 3 citovaného ustanovenia povolením obnovy

konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

Podľa len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy

právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo

vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednaní obnovy.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne

správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci

samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

6. V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení

obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je

aplikovateľný v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku

a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci.

Takéto rozhodnutie už bolo totiž vydané v pôvodnom konaní, v zmysle

predstavuje prekážku veci rozhodnutej a túto nemožno prejednávať znova.

Prekážka veci rozhodnutej odpadne len nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia

o povolení obnovy konania podľa , keď súd bez ďalšieho návrhu vec

znovu prejedná. V tomto štádiu už preto ide o rozhodovanie o občianskom práve alebo

záväzku, odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím

o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, a teda aplikovateľnosť čl. 48

ods. 2 v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

7. Pri obnove konania podľa môže byť základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa porušené len v štádiu po nadobudnutí

právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania.

Pretože o návrhu sťažovateľa na obnovu konania z 5. januára 2001 okresný súd

nerozhodol právoplatne povolením obnovy konania, nemohlo uňho ani dôjsť k porušeniu

označeného základného práva, a preto ústavný súd jeho sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

8. Zo základných ustanovení vyplývajú pre súd okrem iného povinnosti

postupovať tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana oprávnených záujmov

účastníkov (§ 1) a aby občianske súdne konanie bolo jednou zo záruk zákonnosti a slúžilo

na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3).

Bolo by v rozpore aj s týmito povinnosťami, pokiaľ by napr. súd o návrhu účastníka

na obnovu konania rozhodol povolením obnovy konania alebo zamietnutím návrhu so

zbytočnými prieťahmi. Aj v takom prípade však do úvahy prichádza porušenie zákonnosti,

ale nie ústavnosti, ktorá je pod ochranou ústavného súdu v zmysle .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2002