Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 289/2020
PDF · 417.7 KB
No categories available
IV. ÚS 289/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Mikulovou,
Makovického 3, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa
čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 76/2011
v období po podaní návrhu na obnovu konania a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla
2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Mikulovou,
Makovického 3, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 76/2011 v období po podaní
návrhu na obnovu konania (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde
5. apríla 2011 návrh na obnovu konania okresného súdu v právoplatne skončenej veci
vedenej pod sp. zn. 14 C 286/2001. Sťažovateľom podaný návrh na obnovu konania je
okresným súdom vedený pod sp. zn. 8 C 76/2011 a podal ho z dôvodu, že „v pôvodnom
konaní neboli vypočutí svedkovia podľa jeho návrhu a sú dôkazy a skutočnosti, ktoré bez
svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní o náhradu škody vo výške 341,25 € proti
škodcovi ... spôsobenej pri dopravnej nehode dňa 05.06.2000.“.
2.1 Dôvodom podania ústavnej sťažnosti bol postup okresného súdu v napadnutom
konaní, ktorý „o obnove konania nekonal vôbec, až 03.11.2014 doručil sťažovateľovi výzvu
na odstránenie vád podania. Sťažovateľ vady odstránil podaním zo dňa 18.11.2014.
Okresný súd v Žiline opäť niekoľko rokov nekonal, až v r. 2019, kedy bola táto právna vec
pridelená novej sudkyni Okresného súdu v Žiline a táto rozhodla rozsudkom zo dňa
17.09.2019. Proti uvedenému rozsudku Okresného súdu v Žiline podal sťažovateľ odvolanie,
v súčasnosti sa spis nachádza na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 10Co 27/2020
a o odvolaní nie je do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté.“.
3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu v Žiline v konaní sp. zn. 8C 76/2011 bolo
porušené.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 341 €, ktoré
je mu Okresný súd v Žiline povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia...
Okresný súd v Žiline je povinný nahradiť štátu trovy právneho zastúpenia
sťažovateľa v konaní pred Ústavným súdom SR vo výške 375,24 € do dvoch mesiacov
od doručenia tohto nálezu.“
II.
Právomoc ústavného súdu
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo
právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme
ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
12. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá
tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej
základné práva a slobody.
III.
Referenčné právne normy a judikatúra ústavného súdu
13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
15. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny)
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu
týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03), čo umožňuje
preskúmať ich namietané porušenie spoločne.
16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom
poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97,
I. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03,
IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna
neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa
osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (II. ÚS 26/95,
I. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 92/97
a I. ÚS 10/98).
17. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj názor (I. ÚS 34/99,
III. ÚS 20/00, II. ÚS 32/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 22/01, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 37/02,
I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04, IV. ÚS 102/05),
v zmysle ktorého sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje
v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie
základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť
ústavnému súdu došla, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného
práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú bez ohľadu na to,
z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02), vychádzajúc pri tom z účelu
týchto práv, ktorých spoločným menovateľom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej
sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (I. ÚS 145/03,
I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/05). Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že ústavná
sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok nápravy
na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho
účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo, a preto ak je
zrejmé, že v čase, keď bola ústavná sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom
v konaní nedochádza, je daný dôvod na jej odmietnutie pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
18. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej
ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,
I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).
19. Podľa § 413 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania,
ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je
zjavne nedôvodná.
20. Podľa § 414 CSP ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne
rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
21. Podľa § 416 CSP len čo nadobudne rozsudok o povolení obnovy konania
právoplatnosť, súd bez ďalšieho vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo
najavo v pôvodnom konaní aj v obnovenom konaní.
22. Podľa § 417 ods. 1 CSP ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne,
zamietne rozsudkom návrh na jeho zmenu.
23. Podľa § 417 ods. 2 CSP ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení,
novým rozhodnutím nahradí pôvodné rozhodnutie.
24. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
IV.1 Ústavný prieskum napadnutého konania okresného súdu z hľadiska
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny
25. Vychádzajúc z argumentácie sťažovateľa, k namietanému porušeniu jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny malo dôjsť
v napadnutom konaní okresného súdu, ktoré sa začalo 5. apríla 2011, t. j. ešte za účinnosti
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016, a to na základe jeho
návrhu na obnovu konania, o ktorom síce okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn.
8 C 76/2011 zo 17. septembra 2019 jeho zamietnutím, ale v súčasnom období prebieha
odvolacie konanie na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 10 Co 27/2020.
26. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu existujúcej ešte za účinnosti
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu
do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o jej zamietnutí – nie je
aplikovateľný čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov (rovnako aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny), pretože nejde
o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku a odstránenie stavu právnej neistoty
v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci (takéto rozhodnutie už bolo totiž
vydané v pôvodnom konaní, predstavuje prekážku veci rozhodnutej a túto nemožno
prejednávať znova). Pri obnove konania podľa Občianskeho súdneho poriadku (teraz
Civilného sporového poriadku, pozn.) môže byť základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podľa judikatúry ústavného súdu
porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o obnove konania
(za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku uznesenia a za účinnosti Civilného sporového
poriadku rozsudku, pozn.), o povolení obnovy konania (I. ÚS 5/02, III. ÚS 191/02,
I. ÚS 24/03, IV. ÚS 185/04, III. ÚS 18/05, I. ÚS 63/05, III. ÚS 107/06, II. ÚS 253/06,
IV. ÚS 88/2010, I. ÚS 750/2013, I. ÚS 444/2014, III. ÚS 446/2017).
27. Z už uvedenej judikatúry ústavného súdu vzťahujúcej sa na konanie o návrhu
na obnovu konania a aplikovateľnosti čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako aj podľa čl. 38 ods. 2
listiny) ústavný súd vychádzal aj v tomto prípade, keďže napadnuté konanie je konaním
o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktoré sa začalo na základe návrhu sťažovateľa
na obnovu konania ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom okresný súd
vzhľadom na novú právnu úpravu účinnú od 1. júla 2016, počnúc týmto dňom, postupoval
podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku týkajúcich sa žaloby o obnovu
konania (§ 397 a nasl. CSP) v súlade s § 470 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že okresný súd
rozsudkom sp. zn. 8 C 76/2011 zo 17. septembra 2019 zamietol sťažovateľom podaný návrh
na obnovu konania, nejde o prípad, v ktorom by okresný súd rozhodol o povolení obnovy
konania, a teda k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy (rovnako aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny) nemohlo z tohto titulu ani dôjsť, resp. sa
o ňom uvažovať. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú
sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa
čl. 38 ods. 2 listiny podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
IV.2 Ústavný prieskum napadnutého konania okresného súdu z hľadiska
namietaného porušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru
28. Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá
konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj
obnovu konania (IV. ÚS 382/09, I. ÚS 5/02, rozsudok ESĽP vo veci A. B. proti Slovenskej
republike zo 4. 3. 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru, rozsudok ESĽP vo veci Fischer
proti Rakúsku zo 6. 5. 2003, č. 27569/02 a odkazy v tomto rozhodnutí), pretože rozhodnutia
o povolení obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania priamo
nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto
ustanovenia dohovoru. Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho
konania [pozri aj SVÁK, J. Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny
štrasburských orgánov ochrany práva. Žilina : Poradca podnikateľa, 2003, s. 370 – 371,
ktorý v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vo veci Callaghon proti Spojenému
kráľovstvu z 9. 5. 1985, Décisions et raports, č. 60 (IV. ÚS 403/09)]. Z uvedeného dôvodu
ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť aj v časti namietajúcej
porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom
súde ako zjavne neopodstatnenú.
29. Z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími v nej uplatnenými návrhmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2020
Miroslav Duriš predseda senátu