Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 289/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Mikulovou,

Makovického 3, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po podaní návrhu na obnovu konania a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Mikulovou,

Makovického 3, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v období po podaní

návrhu na obnovu konania (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde

5. apríla 2011 návrh na obnovu konania okresného súdu v právoplatne skončenej veci

vedenej pod sp. zn. . Sťažovateľom podaný návrh na obnovu konania je

okresným súdom vedený pod sp. zn. a podal ho z dôvodu, že „v pôvodnom

konaní neboli vypočutí svedkovia podľa jeho návrhu a sú dôkazy a skutočnosti, ktoré bez

svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní o náhradu škody vo výške 341,25 € proti

škodcovi ... spôsobenej pri dopravnej nehode dňa 05.06.2000.“.

2.1 Dôvodom podania ústavnej sťažnosti bol postup okresného súdu v napadnutom

konaní, ktorý „o obnove konania nekonal vôbec, až 03.11.2014 doručil sťažovateľovi výzvu

na odstránenie vád podania. Sťažovateľ vady odstránil podaním zo dňa 18.11.2014.

Okresný súd v Žiline opäť niekoľko rokov nekonal, až v r. 2019, kedy bola táto právna vec

pridelená novej sudkyni Okresného súdu v Žiline a táto rozhodla rozsudkom zo dňa

17.09.2019. Proti uvedenému rozsudku Okresného súdu v Žiline podal sťažovateľ odvolanie,

v súčasnosti sa spis nachádza na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.

a o odvolaní nie je do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté.“.

3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR a Listiny základných práv a slobôd a právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu v Žiline v konaní sp. zn. bolo

porušené.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 341 €, ktoré

je mu Okresný súd v Žiline povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia...

Okresný súd v Žiline je povinný nahradiť štátu trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa v konaní pred Ústavným súdom SR vo výške 375,24 € do dvoch mesiacov

od doručenia tohto nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo

právnickej osoby podľa .

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

12. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá

tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej

základné práva a slobody.

III.

Referenčné právne normy a judikatúra ústavného súdu

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

15. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v (obdobne aj podľa listiny)

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, ), čo umožňuje

preskúmať ich namietané porušenie spoločne.

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom

poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (, , ,

, , , , , , ,

, ). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna

neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa

osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (,

, , , , ,

a ).

17. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj názor (,

, , , , , ,

, , , , , ),

v zmysle ktorého sa ochrana základnému právu podľa poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť

ústavnému súdu došla, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú bez ohľadu na to,

z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (), vychádzajúc pri tom z účelu

týchto práv, ktorých spoločným menovateľom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (,

, , ). Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že ústavná

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok nápravy

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho

účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo, a preto ak je

zrejmé, že v čase, keď bola ústavná sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom

v konaní nedochádza, je daný dôvod na jej odmietnutie pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

18. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, , , , ).

19. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania,

ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je

zjavne nedôvodná.

20. Podľa ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne

rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

21. Podľa len čo nadobudne rozsudok o povolení obnovy konania

právoplatnosť, súd bez ďalšieho vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo

najavo v pôvodnom konaní aj v obnovenom konaní.

22. Podľa ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne,

zamietne rozsudkom návrh na jeho zmenu.

23. Podľa ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení,

novým rozhodnutím nahradí pôvodné rozhodnutie.

24. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 Ústavný prieskum napadnutého konania okresného súdu z hľadiska

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa listiny

25. Vychádzajúc z argumentácie sťažovateľa, k namietanému porušeniu jeho

základného práva podľa a podľa listiny malo dôjsť

v napadnutom konaní okresného súdu, ktoré sa začalo 5. apríla 2011, t. j. ešte za účinnosti

ustanovení účinného do 30. júna 2016, a to na základe jeho

návrhu na obnovu konania, o ktorom síce okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn.

zo 17. septembra 2019 jeho zamietnutím, ale v súčasnom období prebieha

odvolacie konanie na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. .

26. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu existujúcej ešte za účinnosti

ustanovení v konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu

do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o jej zamietnutí – nie je

aplikovateľný v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov (rovnako aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny), pretože nejde

o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku a odstránenie stavu právnej neistoty

v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci (takéto rozhodnutie už bolo totiž

vydané v pôvodnom konaní, predstavuje prekážku veci rozhodnutej a túto nemožno

prejednávať znova). Pri obnove konania podľa (teraz

, pozn.) môže byť základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa podľa judikatúry ústavného súdu

porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o obnove konania

(za účinnosti uznesenia a za účinnosti Civilného sporového

poriadku rozsudku, pozn.), o povolení obnovy konania (, ,

, , , , , ,

, , , ).

27. Z už uvedenej judikatúry ústavného súdu vzťahujúcej sa na konanie o návrhu

na obnovu konania a aplikovateľnosti v časti týkajúcej sa základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako aj podľa čl. 38 ods. 2

listiny) ústavný súd vychádzal aj v tomto prípade, keďže napadnuté konanie je konaním

o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktoré sa začalo na základe návrhu sťažovateľa

na obnovu konania ešte za účinnosti , v ktorom okresný súd

vzhľadom na novú právnu úpravu účinnú od 1. júla 2016, počnúc týmto dňom, postupoval

podľa príslušných ustanovení týkajúcich sa žaloby o obnovu

konania ( a nasl. ) v súlade s . Vzhľadom na to, že okresný súd

rozsudkom sp. zn. zo 17. septembra 2019 zamietol sťažovateľom podaný návrh

na obnovu konania, nejde o prípad, v ktorom by okresný súd rozhodol o povolení obnovy

konania, a teda k porušeniu sťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(rovnako aj podľa listiny) nemohlo z tohto titulu ani dôjsť, resp. sa

o ňom uvažovať. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú

sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa a podľa

listiny podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

IV.2 Ústavný prieskum napadnutého konania okresného súdu z hľadiska

namietaného porušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru

28. Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá

konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj

obnovu konania (, , rozsudok ESĽP vo veci A. B. proti Slovenskej

republike zo 4. 3. 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru, rozsudok ESĽP vo veci Fischer

proti Rakúsku zo 6. 5. 2003, č. 27569/02 a odkazy v tomto rozhodnutí), pretože rozhodnutia

o povolení obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania priamo

nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto

ustanovenia dohovoru. Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho

konania [pozri aj SVÁK, J. Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny

štrasburských orgánov ochrany práva. Žilina : Poradca podnikateľa, 2003, s. 370 – 371,

ktorý v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vo veci Callaghon proti Spojenému

kráľovstvu z 9. 5. 1985, Décisions et raports, č. 60 ()]. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť aj v časti namietajúcej

porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

29. Z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími v nej uplatnenými návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2020

Miroslav Duriš predseda senátu