Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 444/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. H., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. decembra 2013 doručená sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom doručeným okresnému

súdu 19. apríla 2013 domáhal povolenia obnovy (tomuto návrhu predchádzajúceho)

pôvodného trestného konania vedeného okresným súdom. Konanie o návrhu sťažovateľa

na povolenie obnovy konania je okresným súdom vedené pod sp. zn.

a do podania sťažnosti ústavnému súdu o ňom nebolo rozhodnuté, preto sťažovateľ zastáva

názor, že postupom okresného súdu dochádza k porušovaniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

3. Sťažovateľ uvádza:

„Dňa 19. 4. 2013 bola doručená moja žiadosť na povolenie obnovy konania podľa

SR na rozsudok Okresného súdu Galanta. Dňa 23. 4. 2013 bola

obnova konania pridelená JUDr. E. S. pod č. k. , čim požiadala pripojenie

Uznesení Okresného súdu v Bánovciach n./Bebravou a Okresného

súdu v Partizánskom. Následne JUDr. E. S. vo veci konajúca sudkyňa sa stala dlhodobo

práceneschopná, absolvovala operačný zákrok a po ukončení práceneschopnosti nastúpila

opätovne do práce 1. 10. 2013. Dňa 7. 10. 2013 mi bola doručená výzva č. k.

... či si určujem súkromného advokáta, alebo mi má byť ustanovený

Okresným súdom Galanta. Na túto výzvu... som ihneď písomnou formou odpísal, aby mi bol

ustanovený Okresným súdom Galanta, nakoľko nemám žiadne finančné prostriedky, či

majetok na súkromného advokáta... Dňa 18. 11. 2013 ma opätovne Okresný súd tou istou

výzvou vyzýval o určenie advokáta, na čo som zase opätovne písomnou formou odpovedal...

Je až smiešne a očividne účelové, že takýmto konaním Okresný súd Galanta robí účelové

prieťahy v súdom konaní č. k. a hrubo porušuje SR, za čo

požadujem odškodné 10 000 € nakoľko nezákonne vykonávam trest odňatia slobody...“

II.

4. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

6. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom konania je namietané porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , ku ktorému malo dôjsť nečinnosťou okresného

súdu v konaní o návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

11. Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá

konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj

obnovu konania (, m. m. A. B. v. Slovenská republika, rozsudok

zo 4. marca 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru), pretože rozhodnutia o povolení

obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania priamo nesúvisia

s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto ustanovenia dohovoru.

Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho konania [pozri aj Svák,

J.: Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany

práva. Žilina: Poradca podnikateľa 2003, s. 370 – 371, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na

rozhodnutie vo veci Callaghon c. Spojené kráľovstvo z 9. mája 1985, Décisions et raports,

č. 60 ()].

12. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

je zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

štátneho orgánu v primeranej dobe (obdobne napr. , ,

, ).

13. Účel označeného základného práva v trestnom konaní pred súdom možno

definovať aj ako potrebu, aby stav právnej neistoty osoby obžalovanej z trestného činu,

o vine ktorej má rozhodnúť súd, bol odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím bez

zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote.

14. Pri obnove konania podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) môže byť toto právo porušené v zásade

len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania

(, ).

15. V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení

obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je

aplikovateľný v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie v merite veci (t. j. o vine sťažovateľa,

resp. o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu) a o odstránenie stavu jeho právnej

neistoty právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci samej (obdobne napr. ,

).

16. Takéto rozhodnutie (ktorého sa týka označené základné právo sťažovateľa) bolo

totiž už vydané v pôvodnom trestnom konaní (o obnovu ktorého ide), čo v zmysle § 393

ods. 1 predstavuje dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní tej istej

osoby pre ten istý skutok pokračovať, pokiaľ nebola povolená obnova konania. Právna

neistota sťažovateľa bola teda odstránená právoplatným rozhodnutím v pôvodnom trestnom

konaní.

17. Dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní pokračovať, by odpadol len za

predpokladu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, keď by

okresný súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prerokoval. V tomto štádiu by už preto išlo

o rozhodovanie o hmotnom práve a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote

právoplatným rozhodnutím, a prichádzala by teda do úvahy aj aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2

v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(m. m. , , , , ).

V okolnostiach daného prípadu sa tak však do podania sťažnosti ústavnému súdu nestalo –

o povolení obnovy ešte rozhodnuté nebolo.

18. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou

činnosťou ústavného súdu preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného

súdu v predmetnom konaní po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v .

19. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

20. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalšej požiadavke sťažovateľa (priznať mu finančné zadosťučinenie).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014