Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)I. ÚS 444/2014
PDF · 144.77 KB
No categories available
I. ÚS 444/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014
predbežne prerokoval sťažnosť M. H., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Nt 10/2013
a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. decembra 2013 doručená sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Nt 10/2013.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom doručeným okresnému
súdu 19. apríla 2013 domáhal povolenia obnovy (tomuto návrhu predchádzajúceho)
pôvodného trestného konania vedeného okresným súdom. Konanie o návrhu sťažovateľa
na povolenie obnovy konania je okresným súdom vedené pod sp. zn. 2 Nt 10/2013
a do podania sťažnosti ústavnému súdu o ňom nebolo rozhodnuté, preto sťažovateľ zastáva
názor, že postupom okresného súdu dochádza k porušovaniu jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
3. Sťažovateľ uvádza:
„Dňa 19. 4. 2013 bola doručená moja žiadosť na povolenie obnovy konania podľa
§ 394 Trestného poriadku SR na rozsudok Okresného súdu Galanta. Dňa 23. 4. 2013 bola
obnova konania pridelená JUDr. E. S. pod č. k. 2 Nt/10/2013, čim požiadala pripojenie
Uznesení 0 T/5/2010 Okresného súdu v Bánovciach n./Bebravou a 2 T/107/2010 Okresného
súdu v Partizánskom. Následne JUDr. E. S. vo veci konajúca sudkyňa sa stala dlhodobo
práceneschopná, absolvovala operačný zákrok a po ukončení práceneschopnosti nastúpila
opätovne do práce 1. 10. 2013. Dňa 7. 10. 2013 mi bola doručená výzva č. k.
SPR./1533/2013... či si určujem súkromného advokáta, alebo mi má byť ustanovený
Okresným súdom Galanta. Na túto výzvu... som ihneď písomnou formou odpísal, aby mi bol
ustanovený Okresným súdom Galanta, nakoľko nemám žiadne finančné prostriedky, či
majetok na súkromného advokáta... Dňa 18. 11. 2013 ma opätovne Okresný súd tou istou
výzvou vyzýval o určenie advokáta, na čo som zase opätovne písomnou formou odpovedal...
Je až smiešne a očividne účelové, že takýmto konaním Okresný súd Galanta robí účelové
prieťahy v súdom konaní č. k. 2 Nt/10/2013 a hrubo porušuje čl. 48 Ústavy SR, za čo
požadujem odškodné 10 000 € nakoľko nezákonne vykonávam trest odňatia slobody...“
II.
4. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
6. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Predmetom konania je namietané porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Nt 10/2013, ku ktorému malo dôjsť nečinnosťou okresného
súdu v konaní o návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
I. ÚS 55/98, IV. ÚS 224/2010).
11. Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá
konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj
obnovu konania (IV. ÚS 382/09, m. m. I. ÚS 5/02 A. B. v. Slovenská republika, rozsudok
zo 4. marca 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru), pretože rozhodnutia o povolení
obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania priamo nesúvisia
s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto ustanovenia dohovoru.
Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho konania [pozri aj Svák,
J.: Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany
práva. Žilina: Poradca podnikateľa 2003, s. 370 – 371, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na
rozhodnutie vo veci Callaghon c. Spojené kráľovstvo z 9. mája 1985, Décisions et raports,
č. 60 (IV. ÚS 403/09)].
12. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho
konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy je zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
štátneho orgánu v primeranej dobe (obdobne napr. III. ÚS 111/04, III. ÚS 347/04,
III. ÚS 11/05, III. ÚS 81/05).
13. Účel označeného základného práva v trestnom konaní pred súdom možno
definovať aj ako potrebu, aby stav právnej neistoty osoby obžalovanej z trestného činu,
o vine ktorej má rozhodnúť súd, bol odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím bez
zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote.
14. Pri obnove konania podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) môže byť toto právo porušené v zásade
len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania
(IV. ÚS 287/2010, IV. ÚS 117/2011).
15. V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení
obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je
aplikovateľný čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie v merite veci (t. j. o vine sťažovateľa,
resp. o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu) a o odstránenie stavu jeho právnej
neistoty právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci samej (obdobne napr. I. ÚS 63/05,
16. Takéto rozhodnutie (ktorého sa týka označené základné právo sťažovateľa) bolo
totiž už vydané v pôvodnom trestnom konaní (o obnovu ktorého ide), čo v zmysle § 393
ods. 1 Trestného poriadku predstavuje dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní tej istej
osoby pre ten istý skutok pokračovať, pokiaľ nebola povolená obnova konania. Právna
neistota sťažovateľa bola teda odstránená právoplatným rozhodnutím v pôvodnom trestnom
konaní.
17. Dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní pokračovať, by odpadol len za
predpokladu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, keď by
okresný súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prerokoval. V tomto štádiu by už preto išlo
o rozhodovanie o hmotnom práve a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote
právoplatným rozhodnutím, a prichádzala by teda do úvahy aj aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2
ústavy v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(m. m. III. ÚS 191/02, I. ÚS 24/03, IV. ÚS 185/04, III. ÚS 18/05, I. ÚS 63/05).
V okolnostiach daného prípadu sa tak však do podania sťažnosti ústavnému súdu nestalo –
o povolení obnovy ešte rozhodnuté nebolo.
18. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou
činnosťou ústavného súdu preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného
súdu v predmetnom konaní po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol kvalifikovať ako
porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
19. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
20. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd
rozhodoval o ďalšej požiadavke sťažovateľa (priznať mu finančné zadosťučinenie).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. augusta 2014