Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 117/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť D. V..., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára

2011 doručená sťažnosť D. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní o návrhu na povolenie

obnovy konania vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 9. marca 2009 okresnému súdu návrh

na povolenie obnovy právoplatne skončeného trestného konania, ktoré bolo na tomto súde

vedené pod sp. zn. . Keďže okresný súd vo veci nekonal a neustanovil

sťažovateľovi na jeho žiadosť obhajcu, podal mu 19. októbra 2009 „žiadosť v zmysle

“, na ktorú mu však nebolo odpovedané.

Na návrh sťažovateľa zareagoval okresný súd až 10. decembra 2009, a to poučením

o povinnej obhajobe, na ktoré odpovedal podaním z 18. decembra 2009. Nadväzne na to bol

opatrením okresného súdu sp. zn. z 26. januára 2010 ustanovený

sťažovateľovi obhajca ex offo. Napriek opakovaným urgenciám sťažovateľa, resp. jeho

obhajcu, však okresný súd od vydania uvedeného opatrenia vo veci nekonal, a preto

sťažovateľ zastáva názor, že o jeho návrhu nebolo rozhodnuté v primeranej lehote. Keďže

takýto stav pretrvával až do podania sťažnosti ústavnému súdu, sťažovateľ tvrdí, že

v dôsledku uvedenej nečinnosti okresného súdu bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Sťažovateľ taktiež žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €.

Sťažovateľ napokon žiada, aby mu bol ústavným súdom v konaní o jeho sťažnosti

ustanovený právny zástupca vzhľadom na jeho nepriaznivú sociálnu situáciu, v ktorej sa

toho času nachádza.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že o návrhu sťažovateľa

na obnovu konania bolo medzičasom rozhodnuté uznesením okresného súdu sp. zn.

z 21. februára 2011 podľa tak, že okresný súd

návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania zamietol.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej

zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Preto, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu alebo namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú

neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , ,

).

Predmetom sťažnosti je posúdenie tvrdenia sťažovateľa namietajúceho, že

nečinnosťou okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním o jeho návrhu na povolenie

obnovy konania z 9. marca 2009 došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 .

Podľa ustanovenia prvej vety má každý právo, aby sa jeho vec...

prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá

konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať

aj obnovu konania (, m. m. A. B. v. Slovenská republika, rozsudok

zo 4. marca 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru), pretože rozhodnutia o povolení

obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania priamo nesúvisia

s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto ustanovenia dohovoru.

Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho konania [pozri aj Svák,

J.: Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany

práva. Žilina: Poradca podnikateľa 2003, s. 370 – 371, ktorý v tejto súvislosti poukazuje

na rozhodnutie vo veci Callaghon c. Spojené kráľovstvo z 9. mája 1985, Décisions et

raports, č. 60 ()].

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa je

zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho

orgánu v primeranej dobe (obdobne napr. , , ,

).

Účel označeného základného práva v trestnom konaní pred súdom možno definovať

aj ako potrebu, aby stav právnej neistoty osoby obžalovanej z trestného činu, o vine ktorej

má rozhodnúť súd, bol odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím bez zbytočných

prieťahov, resp. v primeranej lehote.

Pri obnove konania podľa môže byť toto právo porušené

v zásade len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania

().

V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy

konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný

v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie v merite veci (t. j. o vine sťažovateľa, resp.

o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu) a o odstránenie stavu jeho právnej neistoty

právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci samej (obdobne napr. ).

Takéto rozhodnutie (ktorého sa týka označené základné právo sťažovateľa) bolo totiž

už vydané v pôvodnom konaní, ktoré sa, ako to vyplýva zo sťažnosti a z jej príloh, skončilo

právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, čo v zmysle

predstavuje dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok

pokračovať, pokiaľ nebola povolená obnova konania. Právna neistota sťažovateľa bola teda

odstránená právoplatným odsudzujúcim rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 11. júna 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 20. decembra 2007.

Dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní pokračovať, by odpadol len

za predpokladu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, keď

by okresný súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prerokoval. V tomto štádiu by už preto išlo

o rozhodovanie o hmotnom práve a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote

právoplatným rozhodnutím, a prichádzala by teda do úvahy aj aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2

v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(m. m. , , , , ).

V okolnostiach daného prípadu sa tak však nestalo, pretože, ako už bolo uvedené, návrh

sťažovateľa na povolenie obnovy konania okresný súd zamietol s tým, že podmienky

obnovy konania podľa nezistil.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou

ústavného súdu preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu

v predmetnom konaní po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľa podľa .

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd

rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ani o ďalších nárokoch

uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2011