Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 382/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. K., T., vo veci namietaného porušenia jeho práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. P. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra

2009 doručená sťažnosť Ing. P. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom sp. zn. (ďalej aj „napadnutý postup

okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnutý postup krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným okresnému

súdu domáhal obnovy konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. ,

v ktorom bol povinný zaviazaný zaplatiť V., a. s., K., sumu 586,30 Sk s prísl. a nahradiť jej

trovy konania. Okresný súd uznesením sp. zn. z 9. februára 2009 zamietol

návrh sťažovateľa na obnovu konania, pričom najmä skonštatoval, že z jeho strany neboli

predložené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by nemohol použiť v predchádzajúcom

konaní. Poukázal tiež na to, že sťažovateľ mal možnosť vyjadriť sa k svedeckej výpovedi

ním spochybňovaného svedka a na vyvrátenie jeho tvrdenia zabezpečiť dôkazy, čo však

nevykonal. Uvedené uznesenie okresného súdu sťažovateľ napadol odvolaním. Krajský súd

však uznesením sp. zn. z 3. júna 2009 potvrdil prvostupňové uznesenie,

ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa na obnovu konania, a to potom, ako preskúmal, či

sú v okolnostiach daného prípadu splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa

a . Krajský súd sa stotožnil

s názorom okresného súdu, že sťažovateľ nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by

mohli viesť k povoleniu obnovy konania, preto nesplnil zákonom požadované podmienky

na to, aby jeho návrhu mohlo byť vyhovené.

Podľa sťažovateľa opísaným postupom oboch súdov v konaní o povolení obnovy

konania bolo porušené jeho „právo na spravodlivý proces“. Spravodlivosť bola podľa jeho

názoru porušená najmä nerešpektovaním základných pravidiel konania pred súdom,

ignorovaním zjavných dôkazov a faktov, nerešpektovaním zákonnej úpravy vo veci

dodávky a fakturácie za vodu ustanovenej vyhláškou a nesprávnym vyhodnotením

skutkového stavu. Za porušenie pravidiel spravodlivého procesu považuje sťažovateľ aj to,

že „súd procesne neumožnil mi konať pred súdom, lebo neuznal mi moje dôvodné

ospravedlnenie na konanie z titulu konania pred iným štátnym orgánom – a to

zdôvodnením, že vraj skoršie predvolanie súdu má prednosť pred predvolaním iného št.

orgánu... ďalej ignoroval jednoznačné dôkazy vyvracajúce dôkazy a tvrdenia žaloby –

dôkazy, ktoré preukazujú, že tvrdená skutočnosť /nulový stav/ nie je ani len technicky

možná“.

Na základe uvedeného sťažovateľ vyslovil názor, že „Konaním súdu bolo porušené

moje právo na spravodlivosť a spravodlivý súdny proces spočívajúci v právnej ochrane

tak, že mám právo na spravodlivosť – tak aby súd vyhodnotil

všetky dôkazy, ako aj aby súd prihliadal na zákonnú úpravu a dobré mravy.“.

Sťažovateľ napokon uviedol, že „má právo na spravodlivosť“, teda aby „súd

vyhodnotil všetky dôkazy ako aj aby súd prihliadol na zákonnú úpravu a dobré mravy“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd „vyriekol rozhodnutie, že v danom prípade došlo

postupom súdu v konaní súdu k porušeniu zákona a priznal mi primerané finančné

zadosťučinenie spočívajúce v nahradení mnou vynaložených nákladov na vedenie sporu,

súdnych poplatkov, trov konania a exekúcie, ako aj náhradu teraz zastúpenia pred súdom

a ďalšej ujmy 1 000 eur za príkoria, ktoré som musel znášať touto nespravodlivosťou“.

Pokiaľ ide o dodržanie zákonnej lehoty na podanie sťažnosti, sťažovateľ uviedol, že

táto lehota je zachovaná, pretože napadnuté uznesenie krajského súdu prevzala jeho

manželka 14. augusta 2009.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojho práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom sp. zn. .

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Ústavný súd zistil, že uznesenie okresného súdu sp. zn. z 9. februára

2009 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 3. júna 2009 nadobudlo

právoplatnosť 16. júla 2009. Zákonom ustanovená dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti

proti napadnutému postupu okresného súdu, ako aj proti napadnutému postupu krajského

súdu začala preto sťažovateľovi plynúť 16. júla 2009, teda dňom, keď bolo označené

konanie právoplatne skončené. Sťažovateľ však odovzdal sťažnosť na poštovú prepravu

až 12. októbra 2009 a ústavnému súdu bola doručená 14. októbra 2009. Z toho vyplýva, že

sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená po uplynutí (kogentnej) lehoty

uvedenej v . Tvrdenie sťažovateľa o dodržaní zákonom

ustanovenej lehoty na podanie sťažnosti s poukazom na to, že „moja manželka prevzala

rozhodnutie súdu 14. 8. 2009 a ja pracujem na týždňovky v B. tak som sa s ním oboznámil

až následne“, preto nemohol ústavný súd akceptovať. Dvojmesačná lehota podľa § 53

ods. 3 začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo

skončené napadnuté konanie (m. m. , , ,

).

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vo vzťahu k okresnému súdu ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa bolo

možné odmietnuť aj z dôvodu nedostatku právomoci s poukazom na subsidiárnu právomoc

ústavného súdu, podľa ktorej podľa právomoc ústavného súdu je daná

len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. V danom prípade bol

týmto súdom krajský súd a sťažovateľ ochranu svojich práv uplatnil podaním odvolania

proti označenému uzneseniu okresného súdu.

Napokon vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľovho práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je potrebné poukázať na skutočnosť, že

z doterajšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť, že pod ochranu

čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré

treba bezpochyby považovať aj obnovu konania (m. m. , A. B. v. Slovenská

republika, rozsudok zo 4. marca 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru), pretože ide

o rozhodnutia, ktoré priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch

občianskoprávneho charakteru. Článok 6 ods. 1 dohovoru neobsahuje právo na revíziu

súdneho konania (bližšie Svák, J.: Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny

štrasburských orgánov ochrany práva. Poradca podnikateľa, Žilina, 2003, s. 369-370).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľa nezaoberal a ani ho nevyzýval na predloženie splnomocnenia pre advokáta

na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009